Chcel som sa venovať inej alternatíve inštrumentálnej hudby, ale prišla Julls, hovorí Ľuboslav Krajňák z Waterbased

Ľuboslav Krajňák cítil, že v Prešove vyčerpal svoj potenciál. Kapela Fúzy Múzy bola nefunkčná, Juraj Staviarsky sa pustil do sólového projektu ÔK a David Kollar patrí naďalej medzi vyhľadávaných gitaristov (aktuálne sa stal súčasťou celosvetového projektu Through the Wire, v ktorom sú medzi 140 hudobníkmi zainteresovaní Tony Levin, Pat Mastelotto alebo David Torn). Osamotený gitarista zmenil svoju prácu ešte v prešovskej skúšobni. Okrem tvorenia sa zdokonaľoval v nahrávaní a najmä produkovaní zaznamenaných nahrávok vlastnej tvorby. Presťahoval sa do Prahy, kam za ním prišla Julls Mihalyiová, ktorá sa takisto chcela posunúť vo svojej tvorbe. Spoločne po roku a pol dokončujú debut Waterbased.

Waterbased začal ako one woman project. Váš príbeh je prozaický.

Julls bola s hudbou spätá už od 10 rokov. Chodila po svete, dostávala ceny a venovala sa spevu. Potom mala cover kapely.  Keď išla študovať, preorientovala sa na neumeleckú činnosť, pretože mala pocit, že musí mať niečo v rukách. Takže robila marketing a popritom sa stretávala s hudobníkmi. Začala si znovu všímať, ako na ňu pôsobí hudba, a že keď tvorí, tak je to pre ňu veľmi príjemný proces. Začala striedať hudobníkov a hľadala cesty. Asi v roku 2020 vyšli prvé single a to ju nakoplo, dávalo jej to zmysel a pochopila, že jej to možno chýbalo v Kodani, kde žila. Spolupráca bola super, ale s hudobníkmi sa necítila komfortne. Rozhodla sa pre nejaké iné miesto a zvolila Prahu.

Ja som tam bol už pol roka. Napísala mi, klapli sme si a hneď na ďalší deň sme začali tvoriť nejaké veci. Všimli sme si, že nám to veľmi funguje. Aj pre mňa, pretože nie som spevák, robím skôr hudobnú stránku, a potrebujem, aby sa to držalo v nejakej forme. Potom v decembri prišiel ďalší lockdown. Bolo to kruté, lebo Praha ponúka veľa možností, ale na druhej strane nás to motivovalo tvoriť. Bývali sme v jednom byte, a tak sa stačilo navštíviť a hneď sme makali. Spoznával som jej tvorbu. Mala veľa pesničiek s textami, avšak s rovnakou štruktúrou a akordami, ktoré ju v jej tvorbe limitovali. Snažil som sa rozbiť tieto vzorce a ponúknuť ďalšiu alternatívu či cestu, ktorou by sa hudba s jej textom mohla vybrať. 

Chytala sa na teba hudobne, keďže si spomínal, že si ju aj učil hrať?

Boli to rôzne štádiá. Bolo ticho a ja som vedel, že je spokojná. Skôr chytala nejaké podnety. Bola takou zberateľkou, ktorá sa teší, že príde domov s tým, čo si nahrá, a potom sa na tom vyblázni. Vnímal som to tak, že si zbiera nejaký materiál, ktorý ju strašne motivuje, lebo sa predo mnou hanbila spievať. 

Poznala tvoj background?

Vďaka tomu si ma našla. Vnímala, že robím s hudbou zaujímavé veci. Najprv sa hanbila, no potom sme to prelomili. Dokonca som ju učil improvizovať. A to bolo najhoršie, pretože keď to začalo, hneď vznikali veci. Vedel som, že treba využiť moment, keď máme v sebe energiu. Potom sa tomu momentu stačí len odovzdať a ono to pôjde. Hneď prvé veci nám ukázali, že majú väčší zmysel, ako sa vracať k niečomu, čo by som mal len pretvárať. To, čo sme robili priamo v tom momente, bolo to najsilnejšie. V priebehu tretieho mesiaca sme mali ďalšie 4 piesne a už len nejakých 6 – 7 a môžeme spraviť nejaký seriózny koncert. Potom prišli aj nejaké ponuky a v auguste sme mali prvý koncert. Julls chcela hneď na začiatku album, ja som ju však trochu brzdil, že si to potrebujeme celé ohmatať a nájsť. A od septembra už pracujeme na albume. 

Julls cítila, že ste sa posunuli, a že to je najlepšie. Ty si mal pocit, že to ešte nie je najvyšší bod vo vašej spoločnej tvorbe? 

Julls mala skladby vo vnútri, ale nemala ich urobené. Mala len texty a myslela si, že za týždeň ideme robiť na albume. To sa nedalo. Potreboval som vedieť, čo môžem ponúknuť, aké mantinely a naopak širšie obzory v hudbe máme. A Julls som sa snažil viesť k tomu, aby sme spoločne vnímali hudbu. 

Konkrétne to vyzeralo ako? Púšťali ste si nejakých interpretov alebo produkcie?

Púšťali sme si živé koncerty a vystúpenia. Dali sme si za cieľ vypočuť si albumy. Snažil som sa vnímať jej nápady, aby vzniklo čím viac prepojenia. Vypočul som si nejaké popové speváčky z Dánska a našiel som tam tiež dosť veľa dobrých vecí. Potom sme pracovali aj s elektronikou, nielen so strunovými nástrojmi. A momentálne Julls vraví, že sa ešte stále hľadáme, hoci ja mám pocit, že vieme čo a z čoho chceme a vieme robiť. Myslím, že náš album je ucelený. 

Čo si myslel tými mantinelmi, ktoré si zmieňoval? 

Nemal som veľmi rád vzorec akordov, ktoré pri väčšine pesničiek používa a nedá sa im vyhnúť. Dajme tomu že C, A-mol, D. V tom som videl mantinel a chcel som ho zbúrať, použiť trochu viac akordov a iné postupy. Julls to možno neznáša, ale ja milujem, keď vytvorím hudobnú skratku na koláž, hoci s klasickými akordami, ale znie to úplne inak. Alebo zmenu 4/4 taktu na 5/4 či 7/4.

Nemá to rada, pretože je tam istá nepredvídateľnosť?

Niekedy urobím zložitú vec, ktorú sa mám aj sám problém naučiť a musím ju presne zapísať. Ale keď do nej Julls spieva, tak nad tým len tak plachtí. Cítim, že Julls nie je pohltená tou matematikou a všetkými vzorcami, je čistá a dokáže zatvoriť oči a ísť do toho. Keď zavrieš oči, tak to tam je. 

Vo Fúzy Múzy ste boli traja namakaní inštrumentalisti. Nebolo pre teba mínus ísť do spolupráce s Julls aj s ohľadom na to, že nie je až tak technicky namakaná, alebo naopak „jednoduchosť“ je to, čo ti dáva väčšiu slobodu?

Myslím si, že niekedy je aj jednoduchosť veľmi náročná. Napríklad v tom, že aj keď niekedy nevedomky urobíš skratku, Julls veľmi dobre spieva, nespieva tuctovo. Prekvapuje ma, že pred tým, čo robí, mám taký istý rešpekt, ako keď som hral s Davidom Kollarom a Jurajom Staviarskym vo Fúzy Múzy. Cítil som, že v tom bude obrovská výzva, že tu ma nikto nezastúpi, tak ako vo Fúzy Múzy. Jej hlas je však úplne niečo iné, a tak sa snažím čo najviac priblížiť tak, aby to dokopy fungovalo veľmi dobre. Myslím si, že zatiaľ to funguje, a uvidíme, ako to pôjde ďalej. 

Hrali ste na TAKT festivale v Novom Sade.

To bolo obdobie, keď sa ešte dalo koncertovať. Prišla nám táto ponuka. Zvažovali sme, či ísť alebo neísť, lebo to bolo Srbsko. Povedali sme si, že do toho ideme. Súčasťou toho bola aj možnosť ponúknuť v rámci tohto festivalu aj workshop. Máme čo ukázať a ja nemám problém ukázať svoje know-how. Ale to je jedno, aj tak to miliarda ľudí bude robiť inak. 

Aký workshop to bol? Mali tam byť iní muzikanti? Malo byť známe meno, na ktoré by prišli ľudia z ďalších miest?

To Srbsko je také zvláštne. Boli tam hudobníci z Česka aj Poľska. Propagácia niekde uviazla, a tak to nebolo veľmi spropagované. Tam majú milión akcií, ktoré sa križujú, takže je im to v podstate jedno. Je to iná mentalita, ktorú som nevedel pochopiť. Festival fungoval tak, že najhlavnejším programom bola spevácka súťaž. My sme boli akoby vedľajší produkt toho programu, ktorý nebol pre domácich až taký zaujímavý. Skôr išlo o to, že tam vystupovali mladí interpreti so svojou pesničkou a tí, ktorí postúpili, mali do ďalšieho dňa vymyslieť pesničku na tému „zakázaná láska“. Dreli v hoteli a my sme medzitým hrali. Oni potom v strese ani nešli na náš program. Boli sme však radi, zastupovali sme tam Slovensko, spoznali sme nové kontakty, novú mentalitu. 

Mala vaša účasť na Sharpe nejaký zmysel? Dostali ste nejaký feedback alebo ste si zahrali a to bolo všetko?

Malo to obrovský význam. Bola to naša posledná zastávka počas trojdňového vystúpenia. Prvý deň sme hrali v Prešove, ďalší deň sme hrali v Košiciach a ešte v ten istý deň sme išli naspäť do Bratislavy na Sharpe festival. Vedel som, že to bude výzva, prvýkrát uvidíme, ako zvládneme pracovať pod tlakom trošku unavenejší, a zvládli sme to. Samotný festival sa mi páčil v celej koncepcii. Mali sme tam workshopy, získali sme kontakty, stretli a spoznali sme tam veľa ľudí. Dostali sme veľa reakcií, veľký feedback či komentáre na našu pieseň. Všetko malo zmysel. Keď sme prišli domov do Prahy, vedel som, že sme urobili veľmi veľa a postupne čakáme na ďalšie reakcie. 

Čiže nebolo to len vtedy v onen deň, ale prenieslo sa to do ďalšieho obdobia?

Táňa Lehotská, ktorá nás tam odporúčala, hovorila, že nás všetci chválili. Dostali sme dobrý feedback. Začínali sme v ten deň úplne prví, ešte ako neznámi, no aj napriek tomu bola vynikajúca odozva. Teším sa z toho a chcel by som tam hrať aj tento rok. Viem, že keď človek maká a dá do toho veľa, tak takéto festivaly dodajú do umelcovej tvorby trochu nádeje. 

Neviem sa zbaviť pocitu, že element vody vo vašom názve kapely sa prejavuje aj v jej zvuku. Ešte veľa sme nepočuli z vašej tvorby, ale opýtam sa, či to tak aj bolo zamýšľané?

Neviem, asi je to len náhoda, ktorá vznikla z nejakej emócie. Nebolo to cieľom. Nad tým som sa veľmi nezamýšľal. Mal som predstavu svojho zvuku, ktorý som chcel vložiť do jej hudby a rozbiť ním klasickosť v jej tvorbe. Možno sú to ešte procesy, ktoré som si vytvoril s Fúzy Múzy. Každopádne máme ešte veľa veci, ktoré sme nezverejnili, a viem, že prekvapíme asi veľa ľudí. Hlavne tých, ktorí poznajú Waterbased v začiatkoch. Dokonca sú tam až riffy, ktoré keby som vymyslel pre Fúzy Múzy, tak sa to hneď uplatní. Až takto sa to prenáša a chytá sa aj na elektronickejšie veci. Nie je to hudba, ako pred tým alebo ako tá, ktorú od nás poznáte. Bude to ešte viac. Tým, že to eštestále produkujeme a hľadáme cesty, môže to dopadnúť aj inak, ale s tým, aby sme zachovali podstatu. Možno sa tam nechtiac stratí voda, možno nie.

Keď sa vrátime k tomu, že Fúzy Múzy zanikli, ty si chcel tvoriť ďalej. Aký si mal nápad, čo si chcel robiť?

Prišiel taký rok, ale už skôr som zvažoval, že zmením miesto fungovania namiesto Prešova. A tým, že som v roku 2019 cítil, že Fúzy Múzy stoja už iba na mne a na Jurajovi, a potom už len na mne, povedal som si, že nemá zmysel to takto ťahať, keď nevidím žiaden výsledok. To ma aspoň donútilo robiť sám na svojej hudbe, nahrávať, učiť sa produkovať lebo pred tým som trávil v skúšobni šesť-desem hodín, neskutočne som drel, ale ani som nenahrával, ak, iba na mobil nejaké analýzy. Teraz som sa snažil produkovať. Keďže sa to presúvalo už na moju samostatnú hudbu, bol som pripravenejší na stretnuties Julls. Vedel som s tým pracovať, tvoriť, produkovať. Chcel som ísť inam. Vybral som si Prahu, kvôi priateľom, väčším možnostiam, kreatívnejšie prostredie, neviem to presne povedať. Proste mi to takto napadlo. Mal som možnosť robiť vlastnú elektronickú hudbu, ktorá je v šuplíkoch, ale príde aj na to čas. Túžil osm robiť aj variáciu Fúzy Múzy, pretože som ešte v kapele aj neskrôr spravil veľa materiálu, aj sme to hrávali, boli to moje piesne , ktoré som chcel ponúknuť ďalším hudobníkom a vytvoriť niečo, čo by neboli Fúzy múzy, ale iná alternatíva inštrumentálnej hudby. Paradoxne prišla Julls a potopila túto moju ideu. Ale som za zo vďačný lebo do Waterbased dávam veci, ktoré ma bavia a čo viem ponúknuť. Teším sa z toho a dúfam, že to vyjde.

Pre debut Waterbased robíte na úplne nových veciach, žiadne prevetrávanie šuplíkov?

Áno. Nie je tam nič, čo by bolo staršie. Všetko je aktuálne a tvorené priamo od momentu, kedy sme sa stretli. Trvá to rok, výročie sme mali v januári, a to nám aj chválili na Sharpe, keď sme im povedali, že fungujeme pol roka, promotéri sa chytali, že to nemyslíme vážne, že takáto hudba vznikla za tak krátku dobu. Vzniklo veľa vecí, ešte som nechodil do práce, mal som veľa času na to a oplatilo sa ho do toho investovať.

Keď sa obzrieš späť, si rád, že si zišiel z tohto prešovského prostredia?

Áno, som vďačný. Čo mi mohlo toto hudobné prostredie ponúknuť, z toho som vyťažil najviac. Stretol som úžasného, tvorivého človeka, Davida Kollara, s ktorým mám stále skvelý vzťah. Dáva mi veľa životných vecí, aj hudobných. A bol priamo pri momentoch, kedy sa aj on posunul, vďaka čomu som videl, že ak človek fakt pracuje, tak môže žať ničo dobré a má to zmysel, hoci je to ťažký boj. Pokiaľ si hudobník a ozasjtný umelec, tak to vydržíš a nezľakneš sa zlých vecí. Som vďačný za to, kto som a kde som bol. Teraz som už inde a beriem tento balik ako skúsenosť a výhodu. 

Odísť z Prešova bolo správne rozhodnutie?

Určite. Cítil som, že som na rade, že ja odchádzam z tohto mesta. Ako som tu vydržal kvôli Fúzy Múzy, všetci odchádzali, čím ochudobňovali toto mesto. Aj som cítil, že sa to ochudobňuje a nejaká ďalšia vlna neprichádzala alebo aspoň ja som o nej nepočul. Keď sa pozriem na tvoriace sily, hudobné alebo umelecké, nevidím, aby niekto držal vlajkovú loď v zmysle, som Prešovčan a tvoríme. Možno sú niekde skrytí alebo možno sa to presunulo na iný žáner, možno to už nie je o kapele ale individualizme, čo je v pohode, mení sa doba. Aj ja som sa zmenil a povedal som si, že pôjdem tak, kde to ešte vie byť súdržnejšie. Tu som bol už len s Davidom a nevedel som si nájsť partnera, s ktorým by som mohol viesť hudobné debaty aj celkovo hudobnú myšlienku a tvorbu. 

David vždy hral s niekým zo zahraničia a veľakrát v tejto súvislosti zaznelo, že aj hudobník z Prešova sa môže dostať do sveta, so svojou tvorbou, so svojimi muzikantskými zručnosťami.

Dostal sa tam hlavne vďaka svojej tvorbe. Poznám impulzy, ktoré ho spojili so zahraničnými hudobníkmi a bola to jeho tvorba. Dokázal uplatniť svoj “skill”.  K tomu prišla nadstavba a šok pre zahraničných umelcov, keď David dokázal, že vie nielen nahrať, ale aj vytvoriť a zahrať niečo silné a iné. 

Bolo to aj pre teba motivujúce v zmysle, že to nie sú nedosiahnuteľné veci?

Áno, nie sú. Len si treba nastaviť ciele. Čím väčšie, tým lepšie. Keď tvoríš, musíš vytvoriť čo najviac, a keď sa ti nepodarí splniť cieľ, aspoň si čo najviac vytvoril a už len z toho sa dá posúvať. David je iný typ hudobníka a človeka. Je pre mňa veľký vzor, ale ja taký bohužiaľ nie som. Ale viem uplatniť, aj uplatňujem niektoré veci, ktoré som vedel. Nemôžem sa hrať na niečo iné, keďže som iný typ človeka, ale viem zas ponúknuť niečo iné, čo David nie. Plus sa venujem umeniu a to je ďalší projekt, ktorý mi je blízky, len musím rovnomerne rozložiť energiu, ktorú do toho dávam. David má ujasnené, že je hudobník a vie, čo chce. Ja viem, čo chcem, ale mám veľa šuplíkov, ktoré musím otvárať a predeľovať, aby som z toho mal dobrý pocit.

Prebili Lennonovu Imagine

Pred pár dňami zverejnili Waterbased videoklip k piesni Imagine od Johna Lennona. Aj keď to môže vyzerať, že singel bol vytvorený ako reakcia na vojnu na Ukrajine, bol hotový už dávno pred tým. „Imagine bola pre mňa reakcia na pandémiu ešte v roku 2020, kedy som stále žila v Kodani. Ako klasický over-thinker som ho však nedokončila. Až kým sa Ľubo neskôr nepridal k Waterbased. Pustila som mu to a on na tom chcel pracovať, ale urobiť to podľa našej vlastnej perspektívy. A tak sme aj urobili,“ hovorí Julls.

Hudobne sa muzikanti snažili pieseň osviežiť a omladiť ju jemnými prvkami elektroniky so súčasným prejavom.
„Hľadal som medzery medzi hlasom a originálnou podobou skladby. Chcel som to urobiť minimalisticky, preto som zvolil basu ako hlavný pilier, ktorý vytvoril priestor a dal mi možnosť čo najviac odpovedať na Jullsin spev. Nechceli sme, aby to znelo ako klasický cover, hudobne sme išli od čistého plátna iba so zachovaním nejakej podstaty skladby,“  upresňuje Ľubo a ďalej dodáva: „skladba funguje v každom storočí a v každej dekáde, bola to výzva, omladiť ju.

„Pri tvorbe klipu sme sa zamýšľali na konceptom mieru, chceli sme v ňom znázorniť metaforami,“ hovorí Julls.

Na vzniku skladby sa podieľal Jozef Rezník z kapely Walter Schnitzelsson, ktorý ju mixoval a o mastering sa postaral Tomáš Karásek z Gargle & Expel Studio.
Klip si dvojica režírovala sama, no neuskutočnil by sa bez fotografa Ondreja Rychnavského. Strih a farby upravoval Matej Bálint, ktorý točil aj klip After War od Lash and Grey, a s detailami pomáhala kostymérka a scénografka Veronika Varcholová.

Momentálne sa kapela sústreďuje na produkciu debutového albumu, ktorý by mal vyjsť koncom tohto roka.

text: Edo Kopček
foto: ryon (Ondrej Rychvalský)