Prešovská metalová scéna osemdesiatych rokov priniesla niekoľko kultových mien. Kapela Striga patrí medzi nich a nedávno vydala nový album This Is No End, ktorý sa objaví aj na vinyle. Ak všetko dobre dopadne, ako hovorí basgitarista Tommy Kačala, v jeseni kapela odohrá krstný koncert.
Zaujímalo by ma, ako to teraz vyzerá s vašou zostavou. Album naspieval prešovský rodák Mayo Petranín, ale predpokladám, že nebude mať vzhľadom na svoje hudobné aktivity veľa času na rozdávanie. Ako teda chcete riešiť post frontmana v kapele?
Terajšia zostava je Ľubo Potočňák (Potyč)-gitara, Tomáš Kačala (Tommy)-basa, Jozef Lukáč(Yogi)-bicie a Robo Germuška-gitara. Vďaka Mayovi Petraninovi nám vyšiel album, za čo mu chceme veľmi poďakovať. Čo sa týka ďalšej spolupráce s ním? Má toho veľa s kapelami, s ktorými spolupracuje, koncertuje, nahráva, tak hľadáme náhradu, čo sa nám zatiaľ nepodarilo. Musím povedať, že Mayo dal latku vysoko. Tým nechcem povedať, že sa nenájde niekto, kto ho nahradí.
Skús prosím zosumarizovať proces skladania a hudobnej prípravy vášho nového albumu. Kto je hlavným autorom skladieb?
Proces skladania hudobnej prípravy albumu bol u nás trochu zvláštny. Ja s Potyčom sme prišli s nápadmi a na skúškach sme to dávali dokopy. Problém bol, že sme nemali speváka. Spevovú linku sme si len predstavovali. Potom to s nami skúsil Vlado Baňas, nahral tri skladby, ale kvôli pracovným povinnostiam skončil. Tak sme nahrali podklady. Potom som oslovil Maya a on súhlasil s s nahrávaním celého albumu. Poslal som mu hudobné podklady a texty, svoje party nahral v Bratislave, ktoré následne poslal zvukárovi Radovi Kunecovi z LeonArt Studia v Bardejove, ten aj album mixoval.
Viem, že nahrávanie prebiehalo celkom dlhé obdobie. Predpokladám, že ste všetko nechávali dozrieť a značne vás aj ovplyvnila výmena speváka. Dopadlo všetko podľa vašich predstáv?
Áno, nahrávanie trvalo dosť dlho. Bolo to komplikované – spevák, covid, druhý spevák a tak ďalej. Veľká vďaka patrí Milanovi Herstekovi a Radovi Kunecovi z LeonArt Studia. Milan nám pomohol hneď na začiatku. Nastavil nám zvuk, vysvetlil, ako to máme robiť, pomohol pri niektorých gitarových sólach a nastavil nám koncepciu. Rado mal s nami toľko trpezlivosti, klobúk dole. Myslím, že album dopadol celkom dobre, určite by som urobil teraz niektoré veci inak, ale je to vonku, nech posúdia poslucháči. Celý album vznikol kvôli tomu, že sme ešte v rokoch 1987-89 mali sen, vydať LP. Podarilo sa to až teraz.
Kto je autorom textov? Priniesol Mayo nejaké svoje vlastné námety?
Texty napísali Potyč, Vladi Rusnák, Janka Nižniková a prekladal nám ich už zosnulý Marian Jacko (Jacky), ktorému sme venovali skladbu Tesla. Mayo si trochu upravil texty, aby mu to sedelo a naspieval ich.
Striga je pojem. Asi sa nedá zabudnúť na vášho speváka a doslova frontmana Laicheho. Jeho meno je tiež prešovský pojem. Rozišli ste sa v dobrom?
Laiche, v tých časoch jednoznačne ikona Strigy. Jeho spev-hovorené slovo, ako nám to každý pripomínal, je nenahraditeľné a svojské, proste Laiche. S ním bolo vždy veselo, ale aj sme tŕpli, čo zase urobí. Na koncertoch bol nevyspytateľný, len sme čakali, čo sa bude diať, čo mu práve napadne. Veľmi radi spomíname na tie časy. S Laichem sme nahrali v roku 2016 EP Prízraky hrôzy a zverejnili videoklip k rovnomennej skladbe, ktorá bola na TV Rebel v Czechparáde na 2. mieste, čo nás veľmi potešilo.
Rozišli sme sa v pohode, stále sme v kontakte. Niečo vtipné s ním? Mali sme skúšobňu na Solivare v starom dome, kde pani domáca mala odloženú truhlu na svoj pohreb. Jej podmienka bola, že sa tej truhly nesmieme ani dotknúť, nič sa jej nesmie stať, keď tam chceme cvičiť. Len čo zatvorila dvere, otočíme sa a Laiche už ležal v truhle a spieval.
Bol som ešte chlapec a pamätám si koncert Strigy v prešovskom Pionierskom dome. Spomínaš si na tieto staré časy?
Najkrajší koncert bol v záhrade vedľa Pionierskeho domu. Boli to krásne časy. Vôbec sme nečakali, že tam bude toľko ľudí. Aj medzi nami muzikantmi, ktorí sme tam hrávali, bola super atmosféra. Vtedy sme boli všetci jedna veľká banda. V tom čase s nami hral aj Ďuri Roman (teraz Recognition), bolo to super. Bolo aj „vzrúšo“ na koncerte v PKO, keď prišli policajti z okresného výboru kultúry, že Striga nemôže hrať. Tak sme išli do Savoya na pivo, asi po pol hodine pre nás prišiel usporiadateľ, že policajti odišli, a vrátili sme sa na pódium.
Ktoré obdobie považuješ za to najlepšie vo vašej existencii? A naopak?
Osobne považujem za najlepšie obdobie 1986-89 a teraz. A zlé obdobie? To neriešim.
Hraješ okrem basovej gitary aj na niečo iné?
Hrám na basgitaru a gitaru, ale môj prvý nástroj bol klarinet na ZUŠ v Prešove s maturitou.
Počúvaš len staré klasiky?
Poviem úprimne, že väčšinou starú klasiku, ale rád si nájdem aj niečo nové. Mám aj nejaké perličky, ktoré ma veľmi zaujali. Teraz je toho strašne veľa, tak strácam prehľad.
Videl som u teba doma tvoj aparát, arzenál na počúvanie vinylov. Ktoré sú tvoje TOP 5? Dá sa to vôbec vybrať?
Top 5 ? Beriem to podľa momentálnej nálady. Pustím si to, na čo mám chuť. Môže to byť čokoľvek od Beatles cez Deep Purple, Metallicu, Maiden, Judas Priest až po terajšie kapely. Vo všetkom je niečo, čo sa mi páči, a čo ma zaujme.
Čo ďalej s kapelou? Aké máte najbližšie plány? Rád by som vás videl niekde naživo.
Momentálne sa pripravujeme na koncert na Stromoradí s Mayom, a čo ďalej, to sa uvidí. Dám včas vedieť.
Sme na konci. Tvoj odkaz pre našich čitateľov?
Veľa dobrej muziky, koncertov, zdravia a pohody. Držím prsty všetkým, ktorí sa venujú a pomáhajú našim kapelám. Je to určite ťažké a náročné.
text: Dodi Košč
foto: archív Strigy
