Spisovateľ Lukáš Polák: Metalová hudba ma pri písaní prenáša z reálneho sveta do dedín, kde sa dejú brutality

Lukáš Polák pôsobil roky ako hudobný redaktor metalového webzinu Hlukoskop, ktorý ukončil svoju činnosť. Dlhoročná záľuba v čítaní hororových príbehov sa u neho pretavila do aktívneho písania. Na svojom konte má viacero poviedok aj dva romány. 

Pre metalovú komunitu si známy ako bývalý redaktor a spolutvorca projektu Hlukoskop, ktorý ukončil v roku 2020 svoju činnosť. Je ešte nejaká šanca obnoviť túto aktivitu?

Nad touto otázkou stále dumám. Vyložene nulová šanca to nie je, ale len vo forme videoblogu. Čiže bez redaktorskej činnosti a vyložene len čo sa týka videí zo skúšobní. Neviem, aký ma na toto názor Pali, či ešte by bol ochotný niečo natočiť a zostrihať alebo nie. Ja by som sa dal presvedčiť, ale len čas ukáže, či sa niečo také aj reálne stane.

Musím povedať, že ste spolu s Paľom pekne mapovali domácu scénu a zanechali slušný archív rozhovorov zo skúšobní kapiel.  Celkom som sa nasmial pri niektorých kapelách a ich hláškach. Napríklad pokec s Mordum začína kvalitne (smiech). Máš nejaký špeciálny zážitok z nejakého takéhoto rozhovoru? Ktorá kapela mala najotrasnejšiu skušobňu?

Rozhovory a návštevy boli vždy zážitok a určitým spôsobom dobrodružstvo. Nikdy sme nevedeli, kam nás kovové tóny zavejú a čo nás prekvapí. Veľmi milo ma prekvapila skúšobňa kapely Pseudosapiens v Tisovci, ktorá bola vlastne uprostred bubeníkovej obývačky. Čistý luxus – sadol som si do kresla a doslova dva metre predo mnou mi hral metalový koncert. Najatmosferickejšia a najšpinavejšia (v dobrom zmysle slova) bola skúšobňa Grinding Jesus Brothers v Breznici. Nachádzala sa v starom dome s obrovským obrazom Ježiša nad hlavou bubeníka, padajúcou omietkou a desivým nábytkom. Doslova ako z hororového filmu. 

Taktiež zaujímavé boli vaše návštevy na festivaloch a potom videa koncertných záznamov kapiel. Sú aj nejaké zábery, ktoré pre zlú kvalitu nevyšli? Bolo s tým veľa práce?

Popravde, väčšina týchto záznamov mala zlú kvalitu, keďže sme zvuk nahrávali na mikrofón kamery. Tento problém sme vyriešili pri rozhovoroch, keď sme dokúpili mikrofón, ale pri koncertoch to nešlo. Jedine, že by sme použili externý zvuk z mixu, ale tak ďaleko sme sa nedostali. Túto časť práce mal na starosti Pali, čiže presne neviem koľko mu to zabralo, ale stále mi tvrdil, že má čo robiť. Takže asi veľa. (smiech)

Po roku 2020 som ťa stratil z UG scény. Následne som pochopil, že sa ideš venovať svojmu spisovateľskému pokušeniu. Skús trocha priblížiť to obdobie a ako to s tvojou prvou knihou začalo?

Uuž dlhšie som cítil chuť písať niečo iné ako len recenzie a metalové články. Pred mojím knižným debutom som začal s písaním poviedok, ktoré som prihlasoval do súťaží na stránke – scifi.sk, kde som získaval spätnú väzbu a tým sa postupne zlepšoval. Jedného dňa prišla korona, dostal som kvôli nej padáka z roboty, vízia nájsť si niečo nové, bola vzdialená a tak som sa vrhol do románu.

Mal si už v rannej mladosti literárne záujmy? Mal si doma ešte klasický písací stroj?

Hororové príbehy som mal rád od detstva. Spomínam si, že som ako malý písal rôzne minipríbehy. Dokonca som napísal vlastné pokračovanie série Halloween, kde Michael Myers zabije Laurie, pretože ma hnevalo, že stále prežije. Podobných príkladov je veľa. Písací stroj som používal iba v škole na strojopise, ale detské horory som písal na papier a potom prepisoval v počítači.

Si označovaný ako hororový autor. Tvoju prvú knihu som čítal a napadlo mi, že si ventiloval svoje nápady nie do hudobného, ale knižného projektu. Máš v predstavách svoj vlastný svet, ktorý dávaš na papier.  Napadlo mi, že ťa určite ovplyvnil napríklad taký Root a ich národ Kärgeräs. Mýlim sa veľmi? Texty ktorých kapiel ťa inšpirovali?

Vytváram si vlastný hororový svet, akýsi hororový región, kde sa nachádzajú mnou vymyslené dediny, v ktorých sa dejú temné veci. Ide stále o jeden svet. Príklady názvov dedín – Kriaky, Pahltné, Ľudolačno, Nenávratno, Záhrobov, Močiarne, Smutná Huta a Čierna Poloma.

Čo sa týka spomínaného albumu ROOT, nikdy som ho nepočul, čiže tvorba českej legendy na mňa nemala žiadny vplyv ani iný hudobný text. Metalovú hudbu využívam pri písaní príbehov. Vie ma skvelo oddeliť od reálneho sveta a dostať ma do niektorej mojej dediny, v ktorej sa deje niečo brutálne.

Predstav prosím niekokými vetami tvoje prvé dva tituly Kriaky a Pahltné.

Kriaky sú môj debutový počin, ktorý som si vydal sám a je na hranici vypredania. Príbeh rozpráva o dedine s názvom Kriaky, kde jazero mení obyvateľov na chápadlové príšery. V podstate je to taká „old schoolovina“.

Pahltné je môj čerstvý druhý román, ktorý vydalo vydavateľstvo Príbeh. V príbehu ťa zavediem do dedinky Pahltné, kde sa obyvateľom začnú meniť chute na šialené spôsoby. Dostanú chuť na vlastné telo, zhnité veci, domácich miláčikov alebo na samotnú tmu. Tým kniha len začína, pretože sa týmto ľuďom začnú deformovať aj telá a tým prispôsobovať bizarným chutiam.

Pahltné by sa dalo označiť ako body hororový román, ktorý som obohatil ľahkou detektívnou líniou a okorenil „Lovecraftovským“ mysterióznym pozadím.

Na čom teraz momentálne pracuješ? Registrujem, že píšeš aj poviedky…

Áno, veľkú časť mojej tvorby tvoria poviedky. Vyšli vo viacerých antológiach (Prekliata zbierka od vydavateľstva Príbeh, Slovenské temno a Krvavé Považie od vydavateľstva Hydra) alebo v hororovom časopise Charon sa nachádza poviedka „Ľud lesa“, ktorá má aj skvelú audioverziu na YouTube. 

V októbri mi vyjde jedna z najčerstvejších poviedok v novom čísle časopisu Charon (taký drsný a sarkastický pohľad na samoliečiteľov a alternatívne liečebné metódy) a ďalší kúsok sa bude nachádzať v Neexistujúcej zbierke od vydavateľstva Príbeh, jedná sa o poviedku o dedine s názvom Čierna Poloma, ktorá žije pod veľmi zvláštnou horou, ktorá má na ľudí temný vplyv.

Momentálne pracujem na vlastnej zbierke poviedok, ktorá bude obsahovať jedenásť príbehov dejovo umiestnených po deji knihy Pahltné a pred treťou knihou, pritom tie príbehy budú sebestačné a nie je potrebné poznať moje predošlé príbehy. Bude sa volať Úlovky z hlbín. Jej vydanie je naplánované na budúci rok. 

Vo filmovom svete má horor svoje jasné miesto. Dokonca možno až dominanciu, keď spomeniem Votrelca. Aké sú tvoje najobľúbenejšie filmy?

Zo starých kúskov milujem The Thing od Carpentera, Hellraisera od Clive Barkera alebo Event Horizon. Z tých drsnejších kúskov u mňa dominuje Martyrs z Francúzska. Dokonalé spojenie gore hororu, psychologického hororu a mysterióznej pointy. Taktiež milujem staré talianske old school kúsky a hlavne tvorbu Lucia Fulciho. Jeho film „…E tu vivrai nel terrore! L’aldilà“ je pre mňa kaliber najrýdzejšieho hororu. A z moderných hororov pre mňa vytŕča Hereditary od Ari Astera, kde je až dokonalé prepojenie psychologického hororu (trauma zo straty člena rodiny) s rituálnym hororom. Za seb môžem povedať, že je to najlepší horor, aký bol natočený za posledných desať rokov.

Ktorých hororových autorov kníh preferuješ? Stephen King?

Stephen King stál na začiatku mojej literárnej cesty. Keby ho nebolo, asi by som ani nezačal čítať knihy. Na jeho staré knihy nedám dopustiť – To, Tommyknockers, Prekliate Salemu a podobne. 

Najväčší vplyv na moju tvorbu má však H.P. Lovecraft a jeho temné, atmosférické a vesmírne horory. On je pre mňa zároveň najväčšie knižné božstvo. Ale milujem aj súčasný svetový horor. Diela od autorov ako Laird Barron, Philip Fracassi, Adam Nevill, John Langan, Owl Goingback alebo starého capa Clivea Barkera.

Poďme ešte k muzike. Sleduješ pozorne našu terajšiu metalovú scénu?

Už nie tak aktívne ako kedysi, ale stále si rád vypočujem niečo zaujímavé aj z našej scény. Aktuálne sa najviac teším na nový album Perversity. Podľa skladieb, ktoré som počul na ich koncerte, to vyzerá na kvalitný a temný death metal. 

Tvojich TOP 5 albumov, na ktoré nedáš dopustiť?

Fúha, ťažká otázka, dám pestrý mix žánrov:

Nevermore – Dead Heart in a Dead World
Morbid Angel – Covenant
Type 0 Negative – World Coming Down
Emperor – IX Equilibrium
Slayer – Reign in Blood

Na ktorých letných festivaloch ťa môžeme tento rok stretnúť?

Plánujem navštíviť tri – domácu Flesh Party Open Air, ktorú som ešte nikdy nevynechal a plánujem zájsť aj na Obscene Extreme do Trutnova. Dokonca sa pravdepodobne objavím aj na Masters Of Rock v piatok, keď tam budú hrať Judas Priest.

Aktivity Lukáša Poláka môžete sledovať na jeho facebookovom a instagramovom účte.

text: Dodi Košč
foto: archív Lukáša Poláka