UG

Orkrist: Melodický black? Alebo rozprávková hudba pre rodiny

Keď sme sa lúčili v backstage Dobrého festivalu v Prešove, podpichli sme, že nevieme, kam editor tento rozhovor zaradí. Či do sekcie Underground, alebo už niekam inam.

„Underground, jasné, že stále underground,“ nezaváhal Crom, jeden z dvojice respondentov, ktorých sme krátko predtým vyspovedali. Kapele Orkrist vystúpenie na Dobrom festivale vyšlo parádne. Na ich metale sa bavilo množstvo ľudí. Frontman Crom i frontwoman Lýdia mohli byť len spokojní. 

Prečo Crom?

Crom (C): Obyčajne to dopletú a volajú ma Grom. To som si vymyslel dávno, v mladých metalových časoch, keď som sa chcel odlíšiť. Sám som si to vymyslel a ostatní to museli akceptovať.

Ako ťa bežne volajú? Lýdia na teba kričala Crom.

C: Tým, že sa pohybujeme v normálnej sfére, aj v hudobnej, tak ma väčšinou volajú Crom, ale reagujem aj na civilné meno Peťo.

Vy dvaja ste sa stretli v Okriste, alebo ste už pôsobili spolu v iných kapelách?

C: Hrávali sme v iných kapelách. Svojho času sme hľadali speváčku a vedeli sme o Lýdii, že hrá kapele v Crusader.

Lýdia (L): To bola moja úplne prvá kapela, hneď po strednej škole.

C: Bol to taký bratislavský heavy metal. 

To znie povedome.

L: Bol tam hlavný spevák Mates Kolárik, ja som tam hrala iba na flautu a občas som robila druhé hlasy.

C: Mala tam podľa mňa málo priestoru na to, aby vyznela, ale bola tam aj flauta, aj spev. Predtým som Lýdiu nepočul, len spevák tej kapely mi hovoril, že majú takúto speváčku. Oslovil som ju a vyšlo to.

Vyhliadol si si ju preto, že hrá aj na flautu, ktorá sa môže hodiť? Dnes je to výrazný nástroj vo vašej kapele.

C: Určite je to zapamätateľná stopa. Tých fláut ešte stále nie je v kapelách toľko veľa. Kedysi bola v našich končinách známa česká kapela s flautou Dying Passion, nemecký Haggard používal viacero renesančných nástrojov, vrátane fláut. No nie je to v metale bežný nástroj.

Dobrý Festival

Orkrist, Dobrý Festival 2022.

Ako si to vnímala ako flautistka v metale? Je ti táto hudba blízka?

L: Mne sa páči ten kontrast, že sa strieda tvrdšia hudba s nežnými, ženskými vokálmi a flautou, ktorá to celé zjemňuje.

C: O tom bol aj náš pôvodný úspech. Keď sme začínali hrávať v roku 2002-3, Slovensko žilo v tom čase death metalom. A keď prišla na pódium kapela, kde zrazu ľudia počuli flautu a ženský spev, ľudia boli zrazu očarení, že to čo je? Bolo len zopár podobných kapiel, ako napríklad Galadriel. Aj keď na koncerte boli ortodoxní metalisti, ale s nimi chodili aj ich frajerky. Napriek tomu, že sa tvárili, že sa im páči death metal, keď počuli niečo jemnejšie, nežnejšie, páčilo sa im to viac.

Vy ste taký death metal pre ženy.

C: Sme death metal pre frajerky metalistov.

Vy už ste tak dlho na scéne?

C: Začali sme v roku 2000. Vydali sme albumy 2002, 2003 a v roku 2004 sme zanikli. Dali sme si asi sedemnásťročnú pauzu a v roku 2018 sme sa vrátili.

Lýdia, venuješ sa spevu a flaute aj niekde inde, mimo kapely?

L: Nie. Už ničomu inému, popri deťoch by som to nestíhala. Ešte počas strednej školy som hrala na flaute a klavíri na škole, potom už nie.

Teda vy ste obaja kovaní metalisti. Alebo ste sa k tomu dostali náhodou?

C: Dlhé roky sme strávili v tomto prostredí. No nevyhýbame sa veciam, ktoré okolo nás prejdú.

L: Som otvorená viacerým žánrom a mám rada aj tie folkové veci. Severské, alebo aj české či slovenské, ktoré majú husle či píšťalky. To mi je blízke.

Ostávate na Dobrom festivale ako diváci. Po vás idú Eluveitie. Čo ešte chcete zažiť ako diváci?

C: Za mňa je to tak, že človek tu celý deň cestuje, je aj unavený zo svojho výkonu, takže pre nás to až také užitie nie je. Pre nás je užitie to, čo bolo na pódiu. A to sme si fakt užili. Viac ako Eluveitie už nebudem vládať absorbovať.

L: Došla som tu z Českej republiky, cestovala som od rána a bolo mi ľúto, že som tu nebola už od piatka. Užívať som si to začala už po príchode. Veľmi sa mi páčila tá kapela pred nami – Irish Rose. Užila som si to na pódiu. Bolo skvelé publikum, dobrá organizácia, dobrý zvuk. Fakt sme si to užili a teším sa na ďalší zvyšok festivalu, rada si pozriem čokoľvek.

Dobrý Festival

Poďme teda k tomuto koncertu. Tu na Dobrom festivale je to také, že sa bežne striedajú žánre. Hrali ste v slušnom čase. Pod pódiom ste mali kopec ľudí, ale väčšina publika asi neprišla na vás, ale prišla sa pozrieť, čo to je. Ako ste to videli?

C: Pre nás je zvláštne pochopiť festival, na ktorom sa strieda mainstream s metalom. Kládli sme si otázku, ako nás príjmu ľudia, ktorí prejdu z mainstreamového pódiu k nášmu -metalovému. A zrazu počujú tvrdé bicie, gitary, škrekot…

Ale prišli a prijali vás. 

C: O tom to je, že nie sme len surový death metal. Snažíme sa o trochu melodiky, atmosféry a iných elementov.

Ty si to ako mala?

L: Mala som to tak, že som videla tie rodiny s deťmi, najprv som si myslela, že ich tá hudba vydesí. Predsa len je to iný žáner, tak som čakala, že sa presunú. Ale ostali tam a niektorí sa celkom bavili, hoci bolo vidieť, že nejde o ľudí, ktorí obľubujú metal. Bolo to veľmi príjemné. Naša hudba je určená širšiemu publiku.

Keby sa ťa opýtala nejaká babka, že čo za hudbu to hráte, čo by si odpovedala? 

C: Melodický black, to by som určite nepovedala, ale povedala by som, že hráme hudbu, kde je kontrast ako Kráska a zviera. Mužský, hlboký hlas, ženský, nežný a je to rozprávkové. Aj tie témy máme také, že sme spievali o Párnovi prsteňov, teraz sú to slovenské rozprávky. Tak by som povedala, že je to rozprávková hudba.

Crom nám ušiel, chceli sme sa ho opýtať na tympán. Keď ste nedávno hrali na Stromoradí, nemali ste ho. Ale to by asi prehlušil celý klub.

L: Ten tympán je pomerne nová vec. Chceli sme to niečím oživiť. Zo začiatku som sa troška bála, aké to bude, či mu nebudú skôr chýbať klávesy. Keď sme hrali v Poprade, on si ten tympán dal aj do pňa stromu a vyzeralo to zaujímavo i vizuálne a malo to pekný zvuk. Myslím, že to našu hudbu oživí.

Vaše vystúpenie na festivale sa mi zdalo lepšie než bolo v klube.

L: V poslednom čase sa snažíme čo najviac vecí vylepšovať. A bolo to aj tým zvukom, ktorý tu bol výborný.

Crom je späť, čo to bol za nápad vytiahnuť tympán?

C: Bol to úplne spontánny nápad. Myslím, že som videl skladbu Sound of Silence od amerických Distrubed, kde je po spevákovi druhý najvýraznejší člen tympanista, tak mi zišlo na um, že by som tiež tympán vedel využiť. Máme niekde bojové rytmy a podobné pasáže a povedal som si, že nič také na Slovensku nie je. Asi týždeň na to som si prečítal rozhovor s Lunatic Gods, kde povedal spevák, že náš tympanista toto, toto. Skoro som spadol zo stoličky. Pozrel som si videá. Videl som, že používajú trochu menšiu verziu, volá sa to tymbál. Nie je to orchestrálny tympán, ktorý normálne stojí 12-tisíc eur a normálne sa k nemu človek ani nedostane, lebo ho majú len filharmónie a podobne.

Dobrý Festival

Kto ešte tympán používa? Viem len o Master´s Hammer.

C: Neviem, nevidel som ich naživo. Tých tympánov je veľa druhov. Mali sme šťastie, že sme našli firmu v Bratislave, ktorá požičiava aj orchestrálny tympán.

Takže tento je z požičovne? 

C: Áno. Nemám zvyšných 12-tisíc eur, ani ho nemám kde skladovať. 

Využijete tympán aj v štúdiu?

C: Ktovie. Dá sa nahradiť aj samplami. Sú programy s realistickými zvukmi, ktoré sa tomu veľmi priblížia. Budeme rozmýšľať nad použitím v klipe. Nápad bol aj o tom, že to nie je len dobré zvukové obohatenie, ale aj vizuálne. Ide z neho rešpekt.

Ako by si porovnal klubový a festivalový koncert?

C: Všetko má svoje čaro. Na festivale je riziko, že keď príde málo ľudí, alebo nevznikne dobrá atmosféra, tak pocity kapely nie sú naplnené. S tým veľkým priestorom sa vyžaduje aj veľký počet ľudí. V klube stačí menší počet ľudí a je veľká pravdepodobnosť lepšej atmosféry. Čiže skôr mám rád klubové koncerty, ktoré sú uzavretejšie, úprimnejšie, ale zas, ak sa podarí taký festival, ako je tu, aj s Eluveitie, tak jeden takýto koncert pomôže kapele viac ako dvadsať klubových. Môžu ju spoznať ľudia, ktorí o nej nemali ani poňatia.

Ako to bolo teraz?

C: Príjemne, podarilo sa nám spolu vytvoriť atmosféru, ktorá dobíja baterky aj nám.

Hrávate často na takýchto festivaloch?

L: Práveže vôbec.

C: Hrali sme na Angelus feste v Banskej Bystrici a teraz na Dobrom festivale. Je ťažké sa dostať na nejaký veľký festival, lebo ich nemáme veľa. Je tu Gothoom.

L: Tam sme hrali pred covidom.

C: Nemôžeme tam hrávať každý rok. Tých možností veľa nie je.

Dobrý Festival

Cestou by mohli byť popové festivaly? Veď ľuďom sa to celkom páčilo…

C: Toto nie je popový festival, veď je tu metalový stage s Eluveitie. Je to silné zahraničné meno, ktoré prilákalo ľudí, takže tu boli fanúšikovia aj pre nás.

V minulosti tu hrali aj David Hasselhoff či Steven Seagal. To nie sú úplne metalisti…

L: To už sú ale veľká mená, ktoré sú značkou.

Hrávate aj cover Prievan v peňaženke, starý Team. Ako to vzniklo?

L: To bol tvoj nápad, že?

C: Starý nápad.

Team je vám srdcu blízky?

C: Nepoviem úplne že srdcu blízky, ale osobne mám starý Team veľmi rád. Aj starý Elán. Podľa mňa majú nápadité skladby. Môžu na nich ľudia nadávať, ale je to každého názor. Keď som počul svojho času Prievan v peňaženke a dostával som sa do fázy, keď začínal letieť Nightwish – operný spev, energická muzika – tak som si hovoril, že skladbe Prievan v peňaženke chýba ženský hlas, dvojkopáky a chce to niečo s tým spraviť. Podarilo sa a som hrdý na to, že to nie je len bezduchá kópia, ale má to vlasné aranžmány.

Habera to počul?

L: Netušíme.

C: A nevieme, či chceme vedieť (úsmev). Asi by nezakopol o kapelu našej maličkosti.

text a foto: Scarlet Harová  

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Viac:UG