Košice sú liaheň kvalitných metalových hudobníkov. Ďalším pánom na holenie je Mr. Ivan Babilonský, známa to persóna slovenského undergroundu. Nech sa teda páči pár noviniek o jeho hudobných aktivitách.
Naposledy sme sa videli pekne v Colle a rovno sa aj stretli na pódiu. Bol to skutočne parádny večer s mega náladou a dobrou účasťou fanúšikov. Mal si tiež taký pocit, že ľudia boli „nažhavení“ na poriadny metal, pivko a stretnutia?
Ahoj. Tak bol to parádny večer, ktorý som si veľmi užil. Je to super pocit, opäť stáť na pódiu. Vlastne s „Obli“ sme sa vrátili na miesto činu po dvoch rokoch, keď sme ešte pred pandémiou odohrali „posledný“ koncert tiež v Collosseu. Neviem, či sú fanúšikovia až tak nažhavení, asi to zohralo svoju podstatnú rolu, ale všimol som si jednu zásadnú vec, že v priebehu pár rokov došlo k obmene publika, známych tvári ubudlo, pribudlo veľa nových a hlavne mladších, ktorí zjavne si chcú užiť koncert a aj to dajú najavo.
Na koncerte vám to krásne išlo. Obliterate je záruka energie a kvalitného zvuku. Máš nejaký svoj recept na dobré nastavenie soundu? Súhlasíš s teóriou, že úplne najviac je dôležité, ako vie metalový gitarista tlmiť struny?
Vďaka za milé slová, čo sa týka tlmenia, niečo na tom asi bude, keďže poriadné metalové „dž“ bez tlmenia asi nezahráš. A ohľadom receptu na zvuk, vždy sa snažím nastaviť si na pódiu zvuk, ktorý vyhovuje mne, respektíve aspoň doladiť čo najbližšie k tej predstave, nakoľko nie vždy sú podmienky ideálne. A potom už zostáva, spoľahnúť sa na dobrú prácu zvukára.
Matúš za bicími išiel ako pílka. Paráda! V klube sa objavil aj otec Obli, sám Mr. Barby. Skús definitívne dovysvetliť jeho pôsobenie v kapele. Je možné, že zahrá ešte niekedy s vami?
Môžeme byť iba vďační za to, že nám osud dohodil Matúša do cesty po Barbieho odchode. Nahradiť Barbieho na bubeníckej stoličke rozhodne nebola jednoduchá výzva. Ťažko povedať, či sa ešte niekedy Barbie „vráti“. Teraz ale nehovorím za neho, ale mám pocit, že mu aj celkom vyhovuje, že má dostatok času venovať sa aj iným činnostiam ako kapele, a hlavne má viac času na rodinu. Možno sa ešte niekedy ukáže aspoň ako špeciálny hosť na niektorom koncerte.
Hneď po akcii na druhý deň ste mali akciu na zimnom Gothoome. Vládal si? Ja by som mal po takej koncertnej odmlke aj problém minimálne s chrbtom, haha. Ale ty si športovec – cyklista a tak asi problém nebol. Ako dopadla teda táto akcia? Skákal už Gaby do obecenstva?
Športovec a cyklista, ok (smiech). Ak si ma teraz niekto predstaví ako Sagana s gitarou, asi nemôže byť viac vedľa.
Ale vrátim sa k Winter Gothoomu, všetci v Obli sme sa zhodli, že je cítiť únavu „materiálom“, predsa len sme vypadli z koncertného kolotoča, taktiež nepomohlo, že sme museli po pár hodinách spánku hneď ráno sadnúť do auta, aby sme stihli prísť, ale to sú podružné veci, s ktorými musíš počítať pri takejto činnosti. A popravde, už mi tieto cesty aj chýbali, kde pri dobrej partii vedia vzniknúť nezabudnuteľné veci. Gabo neskákal, asi sa opäť zľutoval nad ľuďmi pod pódiom.
Celkom by ma zaujímalo, čo teraz s Obliterate pripravujete. Bude nový, plnohodnotný album?
Áno, bude nový album. Pracujeme na ňom, prakticky sa už riešia iba spevy, trochu nám to trvá, nakoľko si chceme dať záležať, aby sme vychytali všetky drobnosti a detaily, snáď sa podarí. Zatiaľ môžem pezradiť, že sa album bude volať Sun doesn’t care a bude obsahovať 8 vecí. Jednu sme už stihli dať vonku a volá sa Aargh, vyjadruje náš jasný postoj voči vojne na Ukrajine, kde text tvorí iba jedna veta: „Putin idi na chuj!“
V kapele máte zaujímavú situáciu, pretože v nej nepôsobí žiaden pôvodný člen. Tak sa to vyvinulo a ty to ťaháš. Ste v kontakte so starými členmi? Čo robí napríklad taký košický Scot Burns – Mr. Tomako?
Myslím, že ty budeš posledný komu by bolo potrebné vysvetľovať, ako dokáže život na východe pomlieť kapelu, obzvlášť v 90tych a nultých rokoch. Kto mohol, tak išiel hľadať šťastie hlavne do zahraničia. Toto sa dialo v Obliterate veľa rokov, a keď sa situácia ustálila, Barbie sa rozhodol odísť. Riešili sme aj to, či nezmeniť meno, ale rozhodlo okrem iného aj to, že sme dostali od Barbieho „požehnanie“ a tiež, že je posledných 15 rokov našou značkou Gabiho spev a moja gitara, a nechceli sme to len tak hodiť za hlavu. V kontakte sme, aj keď hlavne len cez sociálne siete, nakoľko niektorí ex-členovia žijú napríklad v USA a obdobie pandémie tiež nebolo nápomocné v osobných kontaktoch. Konkrétne o Tomakovi toho viem asi najmenej, predsa len, keď som prišiel do Obli, už tam nehral. Pamätám si ho ako človeka,ktorý veľmi nevyhľadával spoločnosť.
Hrávaš aj v druhej kapelke Stabbed. Ako si rozdeľuješ ako gitarista tieto úlohy? Máš inak nastavené ladenie, iný štýl hrania?
Základný rozdiel medzi Stabbed a Obliterate je asi v tom, že Stabbed je viac o priamočiarosti, či surovejšej energii. Obe kapely sú v rovnakom ladení, nechcem si prikladať komplikácie. Už som to niekde opisoval, že Stabbed je také Obliterate bez komplikačného prvku, aj keď to nemyslím úplne vážne.
Je pravda, že sa chystá obnova tvojej prvej bandy Nostrum? Boli ešte nejaké iné spolky počas tvojej kariéry?
Áno, je to pravda, uvidíme, čo sa z toho podarí vykresať, ale poteším sa každej maličkosti, ktorú mi „návrat“ Nostrumu môže poskytnúť. Ak nerátam moje projekty, tak sú pre mňa podstatné a smerodajné iba dve kapely: Nostrum, ktorý som spoluzakladal a Obliterate, do ktorého som naskočil po „rozpade“ Nostrumu.
Ako gitarista určite nosíš hlavné nápady ty. Ako vyzerá taký postup skladania novej skladby? Ste za spoločné „jamovačky“ priamo v skúšobni?
Spoločný proces tvorby je pre mňa dôležitý, a ak sa dá, rozhodne ho uprednostňujem. Aj nový album Obliterate vznikal celý takto, keď sme ho s Matúšom pripravili komplet v skúšobni, potom sme spravili demá a po upresnení detailov sme začali nahrávať. Ale nastala už aj opačná situácia, keď sme so Stabbed začali tvoriť Irenu, zastihla aj nás korona, a takkapela dostala do rúk hotovú skladbu. Ostatne, takto vzniká aj najnovšie Ep Stabbed, ktoré ešte ani nemá názov, ale skladby ako také som pripravil komplet, samozrejme s tým, že si svoj nástroj (bicie/basa) doaranžujú spoluhráči sami.
Ako to vyzerá s tvojou prácou v Gothoom štúdiu? Venuješ sa ešte tomu? Prezraď pár nahrávok, ktoré prešli tvojimi rukami?
Momentálne sa vlastne venujem iba vlastným veciam, a samozrejme Doomas, na ktorom sa pracuje, ale viac nebudem prezrádzať, to nechám na Petra Beťka.
Z nahrávok, ktoré mi prešli pod rukami by som opäť spomenul DOOMAS, ktorým som mixoval ich ostatný album „La Muerte“ a Ep „Portal“. Mixoval a mastroval som albumy od Achsar, God Defamer, Dysangelium. Z môjho šuplíka by som mohol menovať Stabbed, V13ault, Time Sprout Orchestra.
Páčia sami aj vaše trochu veselšie nápady na klipy alebo ukážky z tvorby. Robíš si tieto videjka ty sám? Klip, kde hrajú tvoje dievčatá proste nemá chybu. Veľmi kvitujem takéto vsuvky, pasuje vám to.
Vďaka, som rád, že sa páčia. Áno mám v tom prsty ja. Niežeby som nechcel mať úžasné, výpravné a hlavne nákladné videá, chcel, ale prispôsobujem sa danej realite a mojím možnostiam. Mám rád, keď sa podarí vložiť aj do vážnejších tém istý nadhľad, ale zase nie za každú cenu. Mimochodom, za tú rozdupanú gitaru si ešte občas vypočujem pár poznámok od dcéry. (smiech)
Prezraď Ivan tvoje top 5 albumy všetkých čias. Bude tam Napalm Death?
Snáď ťa veľmi neprekvapím, keď prezradím že nebude. Ale medzi top 5 metalových by som asi zaradil tieto (bez poradia): Death – Individual thought patterns, Cynic Focus, Pantera – Vulgar display of power, Meshuggah – Destroy erase improve, Carcass – Heartwork
Celkom by ma ako muzikanta ešte zaujímali tvoje gitary. Koľko ich máš a ktorá bola tá úplne prvá? Vieš, kde sa táto stará láska teraz nachádza?
Moja prvá gitara, ak nerátam akustickú gitaru, ruskej výroby, ktorá v podstate bola dobrá iba do krbu, bola Jolana Galaxis, netuším kde skončila, ale táto „hrôza“ bola v podstate tiež vhodná iba tak na podpálenie. Momentálne vlastním štyri elektrické (2x šesťstrunová a 2x sedemstrunová) a jednu akustickú gitaru. Po viac ako 15 rokoch som prešiel z Ibanez RG7620 na Solar t2.7fbb, ktorá je moja hlavná gitara na „metalové“ veci, k nej mám záložnú custom „sedmičku“ od slovenského výrobcu Martina Mariaka. Ako hlavnú „šestku“ momentálne používam skladačku od Harley Benton CST-24, ktorú som si upravil k mojej spokojnosti, k nej mám ako záložnú Ibanez RG565. Spomínaná akustika je od firmy Lag, s ktorou ale až tak nie som spokojný a snáď niekedy v budúcnosti ešte pribudne nejaká, s ktorou spokojný budem.
Na záver ti chcem popriať veľa úspechov v osobnom a hudobnom živote.
Ďakujem ti za rozhovor aj priania, dúfam že sa splnia aj tebe. Prial by som si, aby ľudia aj začali vo väčšej miere používať sivú kôru mozgovú, pretože obzvlášť v tejto a nadchádzajúcej dobe sa to ukazuje ako viac než potrebné. Prajem všetko dobré dobrým ľudom. A nech nás sprevádza dobrá hudba.
text: Dodi Košč
foto: archív Ivana Babilonského
