So skupinou Ventil RG som sa stretol prvýkrát v júni 1983 v prešovskom Dome kultúry. So skupinou Ventil SK v januári 2019 v MMC Bratislava na odovzdávaní Cien ZAI. V obidvoch prípadoch bol pri tom aj Dušan “Dušky” Giertl, ktorý mi porozprával o tom, čo všetko sa udialo pred našimi stretnutiami, po nich a medzi nimi.
Nový Ventil so starým obsahom
Stretol som ich na jednej prehliadke amatérskych skupín v bratislavskom Véčku. Hrali pesničku Nervózna família ako ska. Vystupovali v oblekoch a všetci tam boli z toho zbláznení. Dano Mikletič išiel vtedy ako novinár za nimi a ponúkol, že im bude písať texty. Skupinu Krach z Rovinky vtedy tvorili bratia Milan a Oňo Tomčalovci, Janko Kuric a ďalší chalani. Dano im vysvetľoval, že Krach nie je dobrý názov a tak vznikol Ventil. K nemu potom neskôr pribudlo RG, čo sa vysvetľovalo ako Rovinskí gentlemani, alebo ručný granát, či neskôr Robo Grigorov. Ale ja si pamätám, že v tom malo byť zašifrované reggae. Takto spolu urobili asi osem skladieb (Boja sa bolesti, Rádioaktívny, Život instant, Fajčenie,….) a začalo to veľmi dobre fungovať.
Chodilo na to veľa ľudí a boli veľmi rýchlo populárni. Ja som vtedy hral v punkovej skupine TIP s Mikim Mikuškom, Robom Horňákom a bubeníkom, na ktorého meno si už nespomeniem. S Ventilom sme spolu často hrávali a skamarátili sme sa. Keď mal odísť na vojnu ich gitarista, oslovili ma, či by som nešiel k nim. Ja som súhlasil, a keď som už mal nastúpiť, tak sa Jankovi nepodarilo vybaviť si vojnu tak, ako plánoval a musel ísť aj on. Bratia Tomčalovci mi povedali, či by som nevedel zohnať basáka. Mne vtedy, vôbec netuším prečo, napadol Robo Grigorov. Síce nemal basu, ale tá našťastie zostala po Jankovi. Robo sa veľmi potešil a neodradilo ho ani to, že sa musel za pár dní naučiť hrať na basu, na ktorej nikdy predtým nehral. Pamätám si, že bola streda a ja som mu povedal, že v sobotu to už musí vedieť…a vedel….
Rovinka + Bratislava = veľká sláva….
Na súťaži sme s Robom v sobotu zahrali, vyhrali sme ju a pokračovali v načatej sláve. Vtedy Robo prišiel s nápadom, že v reggae a ska musí byť saxofón. A doviedol spolužiaka Mira Lukáčika, ktorý hral na klarinet a saxík. Vymysleli sme mu pasáže, kde hral a mimo toho sa stal ikonickou postavou kapely, pretože keď nehral, tak tancoval a hýbal sa tak špeciálne, že sa okamžite stal miláčikom publika. Chodili sme po súťažiach a takmer všetko sme vyhrali, lebo sa to ľuďom páčilo. Prišiel Martin, Sokolov, Hudobný festival mladých v Bojniciach a tak ďalej. Hrali sme na koncertoch po celom Československu, ale stále sme boli amatérska kapela. Mali sme nejakých 140 Kčs na hlavu, hrali sme veľa a vždy bolo všade vypredané. Ale oficiálne médiá o nás nejavili záujem. Ani Opus. Ani rozhlas. Ani televízia. A tak pomaly začal prevládať pocit, že to nikam nevedie.
Sľubov sme dostali veľa, ale nič konkrétne sa nedialo. Jedine Meky Žbirka nám vybavil a zaplatil nahrávací termín (viac-menej načierno) a nahrali sme dve skladby (Fajčenie škodí zdraviu a Radšej budem dnes aktívny….). To je vlastne jediná pamiatka z tej doby, ktorá ale nikdy oficiálne nevyšla. A vtedy prišiel Robo s tým, že Mirka Brezovská zakladá kapelu Mona Lisa a tak sme tam začali robiť pesničky. Vtedy nás zo súťaže v Martine poprosili, aby sme s Mirkou zahrali ako Ventil RG skladbu Je nás viac. A potom to už išlo celkom rýchlo. Robo odišiel na sólo dráhu a ja som dostal ponuku hrať v Limite. Lukáčik neskôr išiel k Lojzovcom. A tak sa to vlastne uzavrelo. Ostatní chlapci aj s Jankom ešte potom hrali, ale keď sa Oňo vrátil z vojenčiny v ’87, vznikol Vidiek.
Návraty k Ventilu RG …
Po revolúcii konečne vyšiel album, ale už len ako spomienka. Nahral ju vtedy Vidiek s Milanom Tomčalom. Potom sa Milanovi stala tá strašná nehoda… A o pár rokov neskôr prišiel špeciálny koncert ako support pre Neville Staple formerly of The Specials, z čoho vznikol aj živý CD album a DVD Ventil RG Randal 2007. Ešte sme spolu dali pár koncertov na Pohode, Vrbovských vetroch… a Janko potom povedal, že nechajme Ventil RG už histórii. A vtedy sa postupne začal rodiť nový Ventil, ktorý dostal príponu od ska…
Ventil SK…
Asi v 2018 mi napadlo, že je veľká škoda, že asi 28-29 pesničiek od Ventilu RG, ktoré vznikli na začiatku osemdesiatych rokov, ostali niekde vo vzduchoprázdne. Podľa mňa sú to neskutočne dobré pesničky. Vtedy ich autorská dvojica Milan Tomčala a Robo Grigorov súkala jednu za druhou. Dano Mikletič vtedy písal texty, ktoré majú aj dnes čo povedať a preto som sa rozhodol, obnoviť kapelu a nanovo nahrať, ale tak, ako sme ich hrali vtedy. Ako návod som využil prastarú nahrávku z nejakého koncertu.
Nový Ventil so starým obsahom…
Dal som na facebook inzerát, že hľadám muzikantov. A naschvál som nenapísal do akého projektu. Až keď sa prihlásili, tak som im povedal, o čo ide a všetci nadšene súhlasili. Dokonca dvaja sú z Prahy. Začali sme to skúšať podľa tých starých aranžov a znelo nám to dobre. Tak sme si povedali, že to naplno oživíme. Dopočul sa o tom Martin Sarvaš a pozval nás na odovzdávanie Cien ZAI do MMC v Bratislave a odvtedy vlastne fungujeme. Po pár koncertoch prišla ambícia to nahrať a urobiť album. A keďže sme to hrali podľa starých aranžov, pripadalo mi dobré nahrať to celé tiež po starom – analógovo.
Na albume Nie sú ľudia pracovalo dosť ľudí…
Jeden môj priateľ ma upozornil, že v Považskej Bystrici je fantastické analógové štúdio. Hneď som tam zavolal, išli sme sa tam pozrieť a zistil som, že to má môj kamarát, s ktorým sme sa nevideli možno 25 rokov a možno aj viac. Je to Miloš Rojko, ktorý je zároveň výrobcom najkvalitnejších mikrofónov na svete. Veľmi rýchlo sme sa u neho udomácnili a nahrali sme s prestávkami zhruba za rok dvanásť pesničiek. Nahrával s nami Milošov syn, ktorý absolvoval špeciálnu zvukársku školu v Londýne. Vďaka všetkým obmedzeniam, ktoré sme tu v posledných dvoch rokoch mali, sa na nahrávke objavujú aj Marcel Buntaj a Henry Tóth, ktorí tomu určite dodali ďalší rozmer a hudobne obohatili našu zostavu, ktorú tvoria: basgitarista Laco Kováč, gitarista Tomáš Kučera, bubeník Bohuš Dobál, saxofonistka Simona Boďová, spevák Norbert Müller a ja.
Jedenásť klasických osemdesiatkových “ventiloviek” a jedna “skoronovinka”…
“Skoronovinka” je to preto, že som doma našiel asi šesť starých textov Dana Mikletiča na preklepovom papieri a nevedel som si spomenúť a ani dohľadať nahrávku. Vedel som, že pesnička Nie sú ľudia existovala, ale naozaj nikto si nevedel spomenúť na to, aká k nej bola hudba. Asi o dva dni zavolali naši “pražáci”, že oni ju doma urobili. Keď mi ju poslali, hneď som vedel, že aj toto musíme nahrať. Je to teda nová pesnička na text, ktorý má asi štyridsať rokov. Ale ten text sa mi paradoxne javí tiež tak, akoby ho Dano napísal včera….
Texty Dana Mikletiča sú stále aktuálne….
Je to tak. Mnoho z nich platí stále, pretože naše pocity sú stále rovnaké a veľa vecí sa nemení a ľudia majú stále tie isté problémy. Dano tomu vtedy hovoril, že píše socialno-kritické texty a správanie ľudí k ľudom je stále také isté. Dano je totiž majster netradičného sloganu, ktorý funguje a ľudia si ho pamätajú. Aj text Radšej budem dnes aktívny, ako zajtra rádioaktívny, ktorú plánujeme na druhý album, platí stále do bodky, ak teraz nie aj viac…
Odkazy aj na obale…
Ja som z generácie tých, ktorí na nových platniach vždy pozorne študovali aj obaly. Keď sa k nám dostal nejaký nový album Yes, alebo Pink Floyd, tak sme sa o tom, čo je na obale vždy dlho rozprávali a podrobne sme to rozoberali. Preto som chcel aj na Ventil SK urobiť pekný obal. Zverili sme to pre mňa najlepšiemu fotografovi Martinovi Friednerovi. Dostal zadanie, že musí urobiť obal, ktorý sa nám bude celý život páčiť. A on to nejakou zvláštnou 3D technikou splnil. A grafik Jano Hedera to celé citlivo dotvoril. Skrýva množstvo odkazov, ktoré si postupne môžu objavovať všetci, ktorí si album kúpia. A je tam zašifrovaná aj tvár zakladateľa hudby ska. Tak verím, že ju tam všetci objavia….
Ventil na pokračovanie….
Už máme dohodnutú aj druhú platňu. Ešte máme materiál minimálne na jednu. A možno aj na viac. Milan Tomčala bol geniálny skladateľ, stihol toho dosť a bola by veľká škoda, keby sme to nenahrali. A zároveň sa veľmi tešíme do štúdia Birdland, lebo tam je fakt dobre a okrem toho z toho lezie ten správny zvuk, ktorý mám ako milovník vinylov rád, a ktorý podľa mňa ku Ventilu patrí. A čo ďalšie sa stane, ukáže čas…
text: Rado Mešša
foto: archív Ventil SK
