René Blahušiak. Ďalší z pilierov slovenského metalového undergroundu. Veľmi som sa tešil na tento rozhovor. Jeho účinkovanie a odkaz v death metalovej legende Dementor je pre mňa veľmi silný.
Nazdar René. Musím úvodom povedať, že som veľmi zvedavý na tvoje novinky v hudobnom smere. Tak poďme do toho. Na čom teraz pracuješ?
Ahoj Dodi. Moje hudobné priority sú aktuálne smerované na moju novú kapelu BREAKING THE TAROT. Čo sa týka štýlu, tak asi by sa dalo povedať, že sa jedná o metal core, aj keď to môže byť jemne zavádzajúce, pretože sa nechceme nejak brutálne ohraničovať a chceme využívať aj veľa moderných a mimo-žánrových prvkov. Sme spolu zhruba od mája 2021 a po komplikáciách, ktoré prináša táto šialená doba, ako sú „karanténa kvôli Covidu kolegovho strýka z druhého kolena, ktorý bol v kontakte s kolegom z vedľajšej kancelárie, kde stretol deda svojho bratranca“, sme sa celkom dostali do tempa a veci začínajú fungovať tak, ako by mali. Aktuálne pripravujeme grafiku pre kapelu, aby sme mohli spustiť stránky na sociálnych sieťach a samozrejme tvoríme, aby aj bolo čo prezentovať.
Predstav terajších tvojich kolegov. Máte aktívnu skúšobňu a pravidelné skúšky? Hrávate v Košiciach?
Mal som veľké šťastie na výber spoluhráčov. Nielenže sa ku mne pridali chalani so skúsenosťami v známych metalových kapelách, ale sadli sme si aj mentálne. Teda sme veľmi jednotní v tom, kam sa chceme uberať hudobne, ale aj v tom, ako by mala byť kapela organizovaná a akým smerom a spôsobom napredovať. Spev a basu má na starosti Tomáš Nemčík, gitaru Roland Hains, ktorí obaja dlhé roky pôsobili v Meredith. Za bicími sedí Peter „Stimpy“ Gacík, známy z dlhoročného pôsobenia v možno ešte slávnejšej power metalovej legende Within Silence. Peter bol prvý, koho som oslovil. Tomáša a Rola som mal v hlave tiež ako prvú voľbu na ich miesta.
Všetci sme Košičania a skúšobňu máme u nás v meste. Skúšky už máme pravidelne. Snažíme sa stretnúť aspoň raz za týždeň a celkom nám to posledné mesiace vychádza. Samozrejme, veľa vecí pripravujeme aj doma a riešime veci aj online.
Prečo ste si vybrali práve tento štýl? Je to kompromis alebo jednoducho jasná voľba? Myslíš, že sa môže objaviť v niektorých skladbách aj nádych old school death metalu, grindu či dokonca blacku? Ku ktorej známej kapele by si tú vašu náznakom prirovnal?
Tak ako ja, tak aj chalani z kapely tieto veci počúvame dlhodobo a práve kapely z tohto a príbuzných žánrov sú naše topky. V podstate, keď som uvažoval koho osloviť, tak som zvažoval aj hudobný vkus kolegov. Z praxe sa mi ešte ani raz neosvedčilo brať do kapely niekoho, kto bol síce brutálny muzikant, ale žánrovo bol na míle niekde inde. Toto býva veľakrát argument, keď hľadáš niekoho do kapely a nemôžeš nájsť presnú zhodu. Keď krachnú všetky najlepšie možnosti, povieš si, zoberiem Fera. Hrá síce blues, ale je skvelý hudobník. Vie písať noty a prsty má rýchle ako Malmsteen. Odporúčam toto nerobiť. Skôr či neskôr to krachne. Grind alebo black sa v našej tvorbe neobjaví. Možno nejaké blasty v bicích. Nejaké death core prvky vidím a počujem reálnejšie. No a prirovnať to, čo sa nám podarilo zatiaľ vyprodukovať k nejakej známej kapele, asi nebudem vedieť. Asi to „zaškatuľkovanie“ nechám na ľudí mimo kapelu.
Čo môžeme teda očakávať? Budú koncertné akty, klipy, merch a podobne? Čo by si rád dosiahol s týmto novým hudobným telesom?
Samozrejme, všetko bude. Akurát v nejakej rozumnej postupnosti. Základ je mať k dispozícii tvorbu pre live hranie a prezentáciu v médiách. Na tej aktuálne pracujeme a popritom na ďalších veciach, ktoré k tomu neodmysliteľne patria. Momentálne máme plne vybavenú techniku pre koncertovanie, vrátane pódiového monitoringu. Ako ďalšiu prioritu vidíme nahranie materiálu, založenie stránok na sociálnych sieťach, aby sme sa mohli začať propagovať. Cez leto by sme samozrejme radi odohrali nejaké koncerty. Ak sa podarí, tak aj nejaký menší fesťák. Merch príde na radu logicky, keď začne byť o Breaking the Tarot záujem. S kapelou by sme chceli dosiahnuť maximum, čo sa z toho dá vyťažiť pri rešpektovaní rodinného a pracovného života každého z nás. To sme si dali ako podmienku, že nepôjdeme cez mŕtvoly, ak by kvôli kapele mal trpieť rodinný život niektorého z nás. Dôležité je aj, že sme si stanovili, že BTT bude mať u každého prioritu pred nejakými prípadnými inými projektami.
Pred časom si sa pridal ku kapele Fictive Marry. Z môjho pohľadu veľmi mladá a ambiciózna skupina. Melodický metal, veľmi zaujímavý potetovaný frontman so skúsenosťou so Superstar, mladá kočka na druhej gitare, tak to je len zlomok, čo mi napadá pri tejto formácii. Na fotkách si zapadol veľmi dobre a skoro som ťa na nich ani nespoznal. Ako by si popísal svoje účinkovanie pri týchto mladých ľuďoch? Predpokladám, že hudobne ťa takáto hudba jednoducho baví.
Áno, hudba ma bavila. Inak by som to nerobil.
Pozerám akurát klip ku skladbe Labyrinty Bláznov a dal som si aj skladbu Strieľaj. Pekne spravené videoklipy mi dávajú pocit, že táto kapela to chce jednoducho dotiahnuť vyššie. Vlastne chcela. Práve sa dozvedám, že sa kapela rozpadla, respektíve už nie si jej členom. Nie je to škoda? Nie sú za problémami nedosiahnuté ciele vedúceho speváka?
Áno, vždy chcela. Neviem, či sa kapela rozpadla, alebo čo sa s ňou stalo. Je to Marekova kapela a ako vlastník značky si bude robiť čo chce, tak ako si to vždy robil. Nechcem to preto za neho uzatvárať, keďže od minulého septembra nedal na stránku vyhlásenie, ktoré plánoval vydať. To čo sa okolo tejto odmlky udialo, je veľmi ťažko opísateľné… Ešte nikdy som nič podobné nezažil a ani o tom nečítal. Kapela sa rozplynula. Asi táto veta najlepšie vystihuje ten marazmus.
Keď som si dal tvoje meno do vyhľadávača, zobrazili sa mi dve fotky, jedna v tričku Morbid Angel a tá druhá pekne v kravate ako vedúci či riaditeľ obchodnej spoločnosti. Veľmi pekný kontrast. Pracuješ ešte v Prešove? Niekto spomínal, že tu máš sídlo firmy.
Okrem hudby máme každý aj pracovný život. Od 2004 sa venujem manažmentu na rôznych pozíciách. Preto je celkom možné, že ti nájde aj moje fotky v obleku. Aj na LinkedIn mám takú v profilovke, keďže to je portál, ktorý spája predovšetkým ľudí v rovnakých alebo podobných profesijných či záujmových skupinách. Aby nedošlo k nedorozumeniam, ja nemám svoju firmu. Len pracujem pre firmy, kde o mňa majú záujem. Áno, pracoval som v Prešove. Dva, či tri roky. Ale teraz som už šiesty rok v Košiciach. Na osobných profiloch ako sú FB alebo IG sa obyčajne prezentujem skôr v metalových tričkách.
Viem, že momentálne žiješ v Košiciach. Priženil si sa tu? Ako sa ti na „východze“ páči? Pije sa tu viac ako v tvojom rodnom Púchove?
Nie, nepriženil. Prišiel som sem kvôli firme, ktorá mi chcela platiť. Celé sa to zomlelo dosť rýchlo a to som už býval aj s rodinou v Ružomberku. Aj keď už v tej spoločnosti nepracujem, tak sme tu zostali a je to asi tak ôsmy rok, čo tu žijeme celá rodina. Áno, Košice sa mi páčia viac ako Púchov. Vždy som inklinoval skôr k väčším mestám. Košice sú fajn. Jediná nevýhoda je, že sme sa vytesnili od rodiny a do Púchova a okolia to máme dosť ďaleko. Asi sa tu pije viac „over the limit“, teda keď už sa ide niekto zabaviť s cieľom opiť sa, tak to dopadne o niečo šialenejšie. Ale ožranov je veľa aj v mojom rodnom kraji, to ťa môžem ubezpečiť.
V košickom Collosseu som ťa stretol na jednom koncerte. Asi to bolo na Obituary alebo na Hate s Belphegorom, už si nepamätám. Bola s tebou aj tvoja dcéra. Mala metalové tričko a skutočne ste vyzerali spolu nádherne. Počúvate teda doma metal a idú tvoje deti v tvojich stopách?
Jo, bol to Belphegor s Hate. Ďakujem za kompliment. Doma sme vždy počúvali a počúvame predovšetkým metal. To, čo sa páči hlavne nám rodičom. Niki, moja dcéra pri tom vyrástla a aj napriek tomu, keď bola malá, tak sa jej páčilo veľa komerčných rádiových vecí. V aute ani doma sme s tým nemali problém a kľudne si mohla pustiť, čo chcela. Nakoniec zostala pri metale. Kuriózne je, že v súčasnosti počúva tie staré klasiky death a thrash metalu viac ona ako ja. Rovnako pristupujeme aj k Sebastianovi. To je môj mladší synak. Do ničoho ho netlačíme a napriek tomu si kúpil triko ATTILA. Na titulnej fotke na FB nás môžete vidieť v ATTILA konfekcii. Zdá sa, že idú v mojich stopách. U Niki to asi bude len tá záľuba v počúvaní metalu, keďže sa gitary nejak výrazne nechytila, aj keď ich má poruke dostatok. Sebi, sa zatiaľ neprejavil, ale ak by chcel hrať na nástroj, budem rád a podporím ho ako len budem môcť.
DEMENTOR. Veľmi dobre si vedel, že pôjdeme do týchto časov. Tak prvá otázka k tomu. Asi aj často v minulosti kladená. Prečo si zanechal takto veľkú, rozbehnutú kapelu? Bolo to len vtedajšou prácou, ktorá ti nedovoľovala sa plnohodnotne skupine venovať? Prestal ťa baviť death metal, ktorý musí mať určené hranice?
Neviem si predstaviť rozhovor s tebou, v ktorom by sa nehovorilo aj o DEMENTORe. Ono to je celé dosť komplikované, ale skúsim to skrátiť. Asi najdôležitejšie bolo moje rozhodnutie, prestať sa venovať muzike ako takej. Bolo to všetko v jednom: rodina, práca, pokles úspešnosti a záujmu o kapelu. Nemali sme label a ani sa nejak nedarilo nájsť spoločnosť, ktorá by sa o nás postarala. Celkovo zmena životných priorít. Death metal ako taký ma v tom čase ešte bavil. A nemyslím si, že tento štýl musí mať hranice. Veď sa obzri späť o desať až dvadsať rokov. To, čo sa hralo kedysi, by dnes zaujalo len old school fanúšikov. Technické možnosti a zručnosti sa stali nevyhnutnosťou. To znamená, že na to, aby si dnes urobil zaujímavú death metalovú kompozíciu, musíš mať oveľa väčšie zručnosti. A samotný štýl sa rozvetvil ako chobotnica a definoval mnoho subžánrov. Napríklad taká Lorna Shore. Dnes to asi skôr volajú slam, ale ja by som pokojne povedal, že to je rýchly, technický death metal.
Zanechal si celé meno spoluhráčom a Dementor pokračuje ďalej. Z môjho pohľadu sa mali radšej premenovať a ty si si to mal radšej nechať v zálohe. Som ďaleko od rozumnosti tejto úvahy?
V tom čase ani nebol dôvod na to, aby som sa zachoval inak. Ako som spomenul, chcel som kompletne seknúť s muzicírovaním a s chalanmi (Rasťom a Rasťom) som vychádzal dobre. Dokonca som bol rád, že to meno ešte dostane šancu a kapela bude pokračovať. Prečo nie? Veľa materiálu v tej dobe už tvoril Rasťo. Takže bez ohľadu na to, či by som tam zostal alebo nie, by kapela znela podobne. Ja som neplánoval len krátku pauzu s tým, že sa možno ešte niekedy vrátim. Takže tvoja úvaha je rozumná, ale nereflektuje okolnosti, ktoré sa vtedy zomleli.
Poviem ti to otvorene, že tvoja osoba v časoch Dementoru, bola jednoducho môj domáci hudobný vzor. Hudobne sú albumy s tvojou osobou jednoducho kult a pilier slovenského UG. Ako berieš tieto albumy ty? Mohol by si v skratke dať svoj pohľad či spomienku na jednotlivé vydania?
Ďakujem, to je mocný kompliment. Vážim si to. Asi by to bolo nadlho, rozpisovať sa ku každému z počinov DEMENTOR. Retrospektíva je ale zaujímavá. Ohliadnutie za tým, ako sme prežívali vzostupy, pády, úspechy aj neúspechy. Lebo akokoľvek sa môže niekomu zdať kariéra tejto kapely úspešná, nebolo to vždy jednoduché. Také míľniky asi boli MC The Church Dies a CD Kill The Thought On Christ, ktoré nás posunuli na štartovaciu pozíciu v rámci európskeho UG. Zatiaľčo The Art Of Blasphemy nám už otvoril cestu do sveta a bol pre nás jeden z najdôležitejších momentov napredovania. Priniesol nám predovšetkým zmluvu s OSMOSE, s ktorými spoluprácu sme zavŕšili albumom God Defamer. Ten bol asi najsilnejším materiálom kapely a to hlavne kvôli produkcii zo štúdia Stage 1. Enslave The Weak mohol byť významnejšou súčasťou diskografie, keby sme to nepokazili produkciou. Skladby a kompozície neboli zlé, ale ten zvuk sa skrátka nevydaril.
Máš ešte kontakt na bývalých členov? Ostali ste priatelia?
Fúha. To záleží. Z aktuálnej zostavy je to Ján Adámik, s ktorým som priateľ na FB a párkrát sme si písali. Napriek tomu sa osobne vôbec nepoznáme. Takže neviem, či sa to počíta. S chalanmi, s ktorými som v kapele aj hral, som na tom podobne s Jarom Kyselicom (vocal The Church Dies), Romanom Lukáčom, Romanom Calpašom, Holloshmanom, s ktorými sme už prepojení len cez FB. Občas si niečo lajkneme, ale nejak nekomunikujeme. S ďalšími aktuálnymi členmi Dementor už nie som a ani nepotrebujem byť v kontakte, či už v osobnom alebo virtuálnom.
Moja veľká spomienka je dvojkoncert Svidník, Sečovce v trojke Dementor, Erytrosy, Perversity. Písal sa rok 2001. Na druhej gitare v tom čase hrával Alex Sucháček, alias Šani, vtedy mladý hudobník a kamarát z Košíc. Pre mňa zážitok a niečo podobné, ako keď si ty hrával a supportoval v Európe pred Suffocation. Pamätáš si trocha na tieto východniarske akcie? V nedeľu ráno sme sedeli spolu na hoteli vo vestibule a pozerali ranné detské vysielanie Poďte s nami. Rehotali sme sa z kučeravého Kuka napríklad, haha.
Tak na toto som si spomenul, až keď si to teraz vytiahol. Inak by som to mal vytesnené z memoárov (smiech). Ten trojkoncert si matne spomínam, ako píšeme. Ale ten Kuko? Zase kompliment, keď to takto vnímaš. S Perversity sme boli kamoši, rovnako ako s Erytrosi. Vždy sa s vami, chalani, dalo normálne pokecať a spolupracovať. Support Suffocation bol jeden z našich vrcholov a plný super spomienok.
Potom tam bola jedna akcia, openair festival na Zemplínskej Šírave. Tie vaše vrtule, zvuk a nasadenie na pódiu bolo vražedné. Viem, že kamaráti, ktorí vôbec nepočúvali death metal, ešte dlhé roky spomínali a s rešpektom hovorili o Dementore. Dokonca jedna kamoška bola asi aj do teba. Máš prehľad koľko koncertov ste odohrali a v koľkých krajinách ste vystupovali? Tvoj najväčší koncertný zážitok?
Naopak, na túto akciu si celkom dobre pamätám. Nedávno som natrafil aj na pár fotiek, keď som prechádzal starý fotoalbum. Bol to super fesťák, aj keď sme hrali ešte za denného svetla, myslím. Vtedy sme tam boli v silnej zostave z The Art Of Blasphemy. Jo, bolo to super. Vrtule museli byť, tak ako cargo čierne gate a Gladiatory. Podarilo sa nám dostať skoro do celej Európy, okrem krajín ako Taliansko, Švajčiarsko. Tiež neviem, či sme niekedy vôbec hrali v Maďarsku. Do UK sme nakoniec v rámci tour so Suffocation nešli. Lebo sme začali mať technické problémy s autom. Najmocnejšie koncertné zážitky sa viažu na krajiny ako sú Ukrajina, Bielorusko a Rusko, kde sme hrali veľké akcie ako headlineri. Napríklad v Minsku. To bol vtedy mazec. Ruský trojkoncert s Vader bol tiež ohromný zážitok.
Vaším veľkým podporovateľom bol nebohý Jurko Haríň. Aj nedávno hodil vonku reedíciu vášho debutu a dokonca aj nové krásne tričká s digitálnou farebnou potlačou. Spomínaš si na niečo úsmevné a nejakú milú spomienku s Jurom? Mne bude stále chýbať.
Juraj bude chýbať celej scéne. Dementor bola jeho prvá kapela a on bol náš prvý label. Snažil sa do toho dávať všetko a veľakrát ho práca prerastala. Bolo fajn, že sa vracal k starým veciam a urobil niekoľko reedícií Kill The Thought On Christ a naposledy aj The Church Dies s tričkami. Boli to jeho deti, rovnako tak, ako naše. S Jurajom sme boli veľmi dobrí kamoši. Dalo by sa povedať, že bol môj najlepší kamarát a navštevovali sme sa aj s rodinami dlhé roky. Zažili sme toho spolu veľa. Rád spomínam, ako sme jazdili v jeho Sierre s otvorenými oknami, a počúvali album Sbírka zvadlejch růží od Wanastowi Vjeci, ktorý sa nám vtedy prekvapivo dostal pod kožu aj napriek tomu, že sme boli „true death metal heads“. Hlavne skladba Kapky krve. Ten kotúč priniesol Juraj. O pár dní neskôr som si ho zaobstaral aj ja.
Tvojou ďalšou zastávkou bola banda God Defamer. Nebola to už šálka kávy pre mňa a bol som proste sklamaný z rozpadu Dementoru. Tam skladal muziku hlavne Alex? Boli aj ďalšie kapelky či hosťovania, kde si potom hrával?
GOD DEFAMER bola v podstate kapela, ktorej založenie som inicioval. Oslovil som Rudyho na bicie, Alexa na gitaru a potom sa k nám pridal Jaro ako spevák a Majo ako basák. Práve túto kapelu som zakladal ako odpoveď na to, čo sa udialo medzi mnou a vtedajšou dvojicou Rasťov z Dementoru. Bolo to v roku 2008, keď som sa presťahoval do Ružomberka a začal s Dementor hrávať ako koncertný gitarista. Tam práve títo dvaja páni zvolili komunikačnú stratégiu, ktorá ma sklamala a súčasne prevracala žalúdok. Odpoveď na to bolo založenie GOD DEFAMER. Na prvé promo som skladbami prispel aj ja. Napríklad Organization of Fear, ku ktorej máme aj klip bola moja. Neskôr začal preberať iniciatívu Alex, ako hudobne, tak aj organizačne. A to už to v kapele začalo škrípať v mnohých smeroch. Štýlovo sme sa začali vzďaľovať jeden druhému, až kým naše predstavy ďalšieho napredovania boli nezlučiteľné. Vtedy som sa dostal do bodu, keď som zvažoval niekoľko možností, medzi ktoré patrilo aj to, že si nechám názov a budem pod ním ďalej pokračovať s inými hudobníkmi. Keďže som už ale bol štýlovo úplne niekde inde, tak som sa nakoniec rozhodol, že chalanom všetko nechám a začnem odznova. V tom čase už sme z pôvodnej zostavy zostali len ja a Alex. Aj to vypovedá o mnohom. Ja som už vtedy žil v Košiciach. Snažil som sa rozbehnúť vlastnú kapelu, ale v podstate sa mi to podarilo urobiť až teraz. Pochopil som, že v tomto procese je potrebné zohľadňovať mnoho premenných a dôsledne si v kapele dohodnúť podmienky pôsobenia, aby sa predišlo nedorozumeniam a sklamaniam. Nemám na myslím ani zmluvy, ani nič komplikované. V podstate som to už spomenul, čo je potrebné, aby bolo v kapele odkonzultované a bolo v harmónii. Málo kapiel prežije dlho, ak sú postavené na kompromisoch.
Okrem gitary ovládaš aj iný hudobný nástroj?
Na základnej škole som chodil do Ľudovej školy umenia. Hral som na pozaunu a barytón saxofón. Ale ako som to ukončil s odchodom na strednú, týchto nástrojov som sa už nedotkol. Takže hrám ako-tak len na gitare.
Skutočne ma veľmi zaujíma tvoj momentálny hudobný vkus. Odporuč mi nejakú kapelu, ktorej by som mal dať šancu. Poprosím aj tvoj TOP 5 albumov všetkých čias.
Počúvam toho širokospektrálne strašne veľa. Samozrejme v rámci rocku metalu. Keď sa ale pýtaš na srdcovky, tak moje aktuálne top kapely, ktoré by som ti aj odporučil by boli:
As I Lay Daying, Falling in Reverse, Attila, Blessthefall, Killswitch Engag, Trivium, Bullet For My Vallentine ( s poslednými troma albumami riadne zamiešali karty a vrátili sa na vrchol scény). Z novších mien spomeniem Kill the Lights, Light the Torch ale Ice Nine Kills (čo je síce staršia kapela, ale robí prielom v kariére hlavne poslednými dvoma albumami). Top 5 všetkých čias bude náročný. Nedávno som bol v rámci kovidu vyzvaný na challenge top 10. Chcel som to poňať tak, ako ma hudba formovala časom od thrashu cez death k metal core alebo post-hardcore. Už tam nevyšlo miesto na albumy, ktoré ma v tom čase, keď vyšli, doslova šokovali. Aktuálne som ovplyvnený tým, čo teraz hrá najviac v mojom prehrávači. Keď to musí byť, tak tú aktuálnu päťku dám takto:
René, sme pomaličky na konci. Ďakujem ti za tvoj čas a tvoj hudobný prínos pre našu scénu. Prajem všetko dobré a verím v skoré stretnutie na nejakej akcii.
Veľká vďaka za to, že si si spomenul, za veľa príjemných slov a rovnako aj ja verím, že sa zase stretneme na nejakom koncerte. A možno aj na spoločnom pódiu.
text: Dodi Košč
foto: archív René Blahušiak
