Anton "Lepra" Varga. Foto - Archív Anton Varga.
Abortion a Lepra, to sú dva jednoznačné kultové pojmy na slovenskej undergroundovej scéne. Iné označenie si Anton „Lepra“ Varga a jeho kapela Abortion za svoju tridsaťšesť ročnú kariéru ani nezaslúžia. Na rozdiel od zoskupení, ktoré sa po pár rokoch rozpadli alebo sa na dekádu odmlčali, Abortion si odmakali každý jeden rok a ani na moment sa nezastavili. Podobne ako Lepra, ktorý sa okrem kapely venuje aj organizovaniu festivalu Bomby na Nitru, podcastu Leproviny aj zinu Death Fist. Jeho filozofiou je pomáhať scéne – nezištne, len pre dobrý pocit.
Leto je v plnom prúde. Ako to vyzerá u vás so skúškami a festivalmi? Horúco je aj v podzemí v Nitre?
U nás je pravidlo, že cez leto nehráme. Maximálne jeden koncert na nejakom festivale, ale leto radšej vynechám. Libor (gitarista skupiny Abortion, pozn.red.) aj tak behá so zvučením po každom festivale a ostatní majú ešte kapely. Cez tieto horúčavy sa nikomu ani moc nechce hrať.
Mali sme tú česť byť nedávno vašimi hosťami na undergroundovom festivale Bomby na Nitru. Organizácia bola skutočne dobrá. Vidno, že ste muzikanti a ty skúsený organizátor. Ako by si ohodnotil tento ročník v porovnaní s predchádzajúcimi?
Pozri, ja tie koncerty organizujem už od roku 1996. Dlhé roky bežali pod menom Bonesawer Party. Vtedy to bolo ešte v Nových Zámkoch v zlatom veku metalu v 90.rokoch. V tom čase chodilo na klubovky okolo tristo ľudí. Dnes na tom postavíš festival. Urobil som asi sedemnásť pokračovaní a občas si zaspomínam, ako sa to dalo robiť bez telefónov a internetu. Paradoxom je, že sme nemali sociálne siete ani streamovacie služby, len letáky a plagáty, a na koncerty chodilo mnohonásobne viac ľudí ako teraz. Po čase som uložil k ľadom názov Bonesawer Party a rozhodli sme sa raz do roka urobiť akciu v Nitre pod názvom Bomby na Nitru. Už sme mali šesť ročníkov, keď nerátam dvojročnú pauzu kvôli covidu. Filozofiou festivalu je, že sa snažím dať priestor kapelám, ktoré tu bežne alebo vôbec nehrávajú alebo sa sem nemajú možnosť dostať. Pokiaľ ide o porovnávanie ročníkov, naučil som sa nemať veľké očakávania. Radšej byť prekvapený, ako sklamaný. Myslím si, že v rámci možností robím pre propagáciu všetko a je už len na ľuďoch, či prídu. Posledný spomínaný ročník bol z pohľadu návštevnosti asi najúspešnejší. Nikdy som to ale nerobil kvôli návštevnosti, skôr som rád, keď sa kapely cítia dobre a majú všetko.
Mne sa páčilo, že už na prvej kapele bolo veľa ľudí a rovnako aj na poslednej, v hlbokej noci, sa všetci dobre zabávali. Skoro nikto neodišiel. Takto ste si vychovali fanúšikov?
Sú naučení a je pravda, že sa akcie snažíme ukončiť do polnoci. Nemá zmysel hrať ráno do tretej. Snažíme sa zmestiť čo najviac kapiel do čo najkratšieho času. Myslím si, že polhodinka pre každú kapelu stačí. Pravdaže, vyžaduje si to logistické schopnosti, ale chlapci z Vomitor Sound to už vedia robiť na parádu.
Vaše vystúpenie bolo perfektné. Boli ste zohratí, veselí a za bicími máte namakaného chlapíka. Ako sa dnes hrá s Mirom Raučinom – najlepším metalovým bubeníkom na Slovensku?
Dík, snažíme sa! Pre mňa je to pocta. Miro by mal byť ten najnamyslenejší bubeník na Slovensku s vlastnou reláciou na streame, tričkami s jeho ksichtom a podpísanými paličkami na predaj, ale je to ten najskromnejší hudobník, akého poznám, On mi potvrdil pravidlo, že tí najlepší hudobníci sa nemusia predvádzať a mať najdrahšiu výbavu. On odbúcha set aj na hrncoch a na konci mu bude každý tlieskať. Momentálne je to na Slovensku najrýchlejší bubeník, pokiaľ ide o bpm. Funguje aj ako štúdiový bubeník a je naozaj multiuniverzálny a má neskutočne dobrý humor. Pravdaže, na začiatku sme si vypočuli, že ty hráš s nejakými Abortion? Ale práve tu je jeho sila. On si ide svoje a robí to neskutočne dobre. Ja mu môžem ďakovať, že svojím príchodom zachránil Abortion. Tak, ako nás svojím príchodom nakopol Libor, tak nás nakopol aj Miro. Vždy, keď príde do kapely nová krv, je to ako nový začiatok. Tak to bolo aj v prípade Ondra.
Ako to vyzerá s novým materiálom Abortion? Plánujete samostatný album alebo nejaké splitká?
Teraz sme vydávali dve splitká (split LP Abortion/Sedem minút strachu a split EP Abortion/Din Addict) a už sa začneme venovať plnohodnotnému albumu. Plán je vydať ho budúci rok a mal by sa volať Better Than Life. Scheme skúsiť trochu iný zvuk a začneme sa tomu venovať na jeseň.
Ste skutoční veteráni na domácej scéne. Tridsaťtri rokov je masaker. Na ktoré obdobie v kapele spomínaš najradšej?
Trochu ťa opravím. Abortion existuje od roku 1989, takže je to už tridsaťšesť rokov. Je pravda, že z pôvodnej zostavy som tu len ja, ale je to naozaj neskutočne veľa. Vezmi si, že my sme nemali prestávku ani žiaden prestoj. V kuse sme išli, nahrávali a vydávali. Každá doba bola z môjho pohľadu niečím zaujímavá. Rád spomínam na minulosť, ale mám pocit, že dokonalosť sme dosiahli až teraz. S touto zostavou sa v kapele cítim skvele. Asi je to aj vekom a čo je šialené, užívam si muziku bez alkoholu! Začínali sme v dobe, keď neexistovala scéna, kluby, internet ani mobilné telefóny. Hralo sa všade a už len to, že stojíme na pódiu a hráme, bolo pre nás úspechom. Hrali sme na rôznych bizarných akciách, hlavne začiatkom 90.rokov. Dnes by to ani neprešlo. Náš prvý koncert bola prehliadka rockových kapiel vo vysokoškolskom klube. S grindcore! Alebo spoločná akcia s Beatles revival kapelou. Vieš si to dnes predstaviť? Rád spomínam na splnené sny, ktoré každý, kto hrá v kapele, určite má. Prvé CD, prvé turné,… Fakt je toho veľa a naozaj je to tak, že tie zlé veci už zabudneš a spomínaš len na to pozitívne.
Je niečo, čo by si s odstupom času urobil inak? Si zo všetkými exčlenmi ešte v priateľskom kontakte?
Určite by som sa v začiatkoch sústredil viac na zahraničie. Aj keď som sa snažil, dnes si myslím, že to bolo málo. Bol som ťažko limitovaný peniazmi. Veď si vezmi, že ja som propagoval kapelu z môjho vreckového! Vtedy som ešte nemal ani príjem a o zadarmo propagácii cez internet sme ani nesnívali. Niektorých exčlenov si už ani len nevybavujem, ale som v kontakte s našim gitaristom Picassom. To je asi všetko.
Leproviny je ďalší pekný moment v tvojej UG činnosti. Rád si niekedy pustím tvoje relácie. Naposledy bol Čurby znova úžasný. Predstav tento hudobný svet.
Leproviny boli zhruba v rokoch 1996-2002. Bola to relácia na rádiu Hviezda FM. Išlo o jedinú reláciu v našej republike, ktorá sa v tých časoch venovala tvrdej muzike. Áno, na iných rádiách boli iné relácie, ale táto sa špecializovala len na tvrdú muziku. Po skončení rádia skončila aj relácia. Neskôr mi až náš bubeník Miro navrhol, aby som to urobil vo forme podcastu. Keď som si to nechal uležať v hlave a dal dve a tri dokopy, vrhol som sa do toho a prekvapivo ma to zase totálne chytilo. Smeroval som to ako podporu undergroundovej, tvrdej muzike. Bez komercie, bez platenia, len čisté nadšenie z muziky. Zjavne sa to chytilo a každú sobotu uvediem novú časť. Teraz som pri čísle 110. Primárne púšťam muziku, ale snažím sa aj o nejaký rozhovor. Hoci mám hlavu plnú nápadov, ťažko sa to dáva dokopy. Hlavne logisticky a časovo. Ak si chce niekto vypočuť tento podcast, nájde ho na streamovacích platformách ako Spotify, Apple Podcasts, Podmaz.sk alebo YouTube. Ak máte radi tvrdú, nekomerčnú muziku, skúste to!
Je tvoj Death Fist zine už len občasník? Plánuješ ešte klasické printové vydanie?
Je už len vo forme webzinu. Snažím sa niečo pridať aspoň raz týždenne. Ľudia, ktorých som kedysi oslovil, aby prispievali, už zabudli písať a odobrali sa na dôchodok (haha). Print vôbec neprichádza do úvahy. Časovo by som to už nedal. Mladí zasa píšu len za peniaze a to nejde dokopy s mojou filozofiou.
Okrem basy hráš aj na gitare? Ako tvoríš nové linky a nápady?
Hrám len na basu a tak aj tvorím muziku. Technológie sú našťastie už na takej úrovni, že nápady si posielame mailom.
Sú aj tvoje ratolesti hudobne grindovo nadané?
Môj syn počúva tvrdú muziku, ale grindcore to nie je. Mladá generácia už ani nikdy nepochopí, čo sa udialo v našich hlavách, keď sme si prvýkrát pustili Scum od Napalm Death. Už to nezažijú. Sú ukrátení o objavovanie nových štýlov a tie šokové stavy. Všetko už bolo v muzike povedané a len sa recykluje.
Vždy ma zaujíma aj táto, možno klíšé, otázka. Ktoré sú tvoje TOP 5 albumy všetkých čias?
Vezmem to nostalgicky podľa toho, čo mi spôsobilo šok, keď som si to pustil. Sodom – Obssesed By Cruelty, Death – Leprosy, Napalm Death – Scum, Godflesh – Streetcleaner, Kreator – Pleasure To Kill. Počúvam naozaj kvantum štýlov a muziky a toto bol len taký spomienkový optimizmus.
Odporuč mi prosím nejakú novú kapelku, ktorá ťa v poslednej dobe zaujala.
Pusti si Leproviny a tam je toho kvantum. Vždy ma niečo zaujme a potom to zháňam na vinyle. Momentálne skôr zháňam staré veci, ktoré ešte nemám, ale dnes už vychádza také množstvo kapiel a nahrávok, že je naozaj ťažké označiť niečo. Všetko to začína skĺzavať do švédského syndrómu – každý, kto hrá, má minimálne tri kapely.
Kde sa môžu toto leto vaši fans s tebou stretnúť? Môžem ťa aj ja niekde prepadnúť a poprosiť o spoločnú foto?
Hráme len jediný festival a aj to v Česku (Dead Shall Rise Fest) a začneme hrať na jeseň.
Text: Dodi Košč
Foto: archív Anton Varga