Ďalším metalovým pilierom na slovenskej metalovej scéne je pán, ktorý sa volá Roman Špatný. Pojem a meno Depresy vzbudzuje dlhé roky rešpekt a kvalitu hudobnej produkcie. Prinášame vám aktuálny rozhovor nielen o novinke Psycold.
Hneď na začiatku ti musím zagratulovať k novému albumu. Ako si užívaš jeho vydanie a reakcie z metalovej scény?
Samozrejme mám z toho všetkého, čo sa momentálne deje okolo Depresy veľkú radosť a pocit zadosťučinenia, pretože to bola dlhá a strastiplná cesta. Reakcie sú veľmi pozitívne až fantastické, takže veľká spokojnosť.
Album som už celkom dobre popočúval a váš digipack si už poriadne obchytal. Vynikajúca grafická práca a pekný námet, ktorý vám sedí. Môžeš pokojne predstaviť autora. Koho bol nápad, tak rafinovane dať aj slovenské preklady textov do knižky bookletu?
Autor titulného námetu „Aestuarium Pacis“ a námetu na a pod samotným CD „Hooded Skull on/off“ je náš priateľ, vynikajúci maliar a trenčiansky umelec Ján Vitko. Maľoval podľa originálnych fotografických predlôh. Nápad celkového vizuálneho konceptu vzišiel z mojej a Vesperovej hlavy, ktorý je aj realizátor fotografickej predlohy a je aj autorom nápadu, dať preklady anglických textov zrkadlovo priamo do bookletu. Do grafických prác bolo postupne zapojených viacero ľudí, ktorých uvádzame aj v booklete. Tu spomeniem ešte nášho bývalého bubeníka Eleva (momentálne Dehydrated), ktorý to celé graficky skompletizoval a pripravil pre tlač. Odviedol tiež kus poctivej roboty, za čo mu patrí veľké ďakujeme!
Vaša skupinová fotka je taktiež pekne dopasovaná, doladená k tajomnému jazeru z coveru albumu. Zakladáte si na detailoch a to sa počíta. Temno a záhada ide aj z vašich textov. Chceš prezradiť nejaké posolstvo z vášho celkového produktu pod názvom „Psycold“?
Album vyšiel po trinástich rokoch od poslednej nahrávky „Morph“, takže sme sa chceli prezentovať dokonalou prácou a dali si záležať na každom detaile. „Zimnica“ je koncepčným dielom , ktoré vypovedá o narušení a opätovnom získaní psychickej rovnováhy. Vychádza zo zmapovania procesu vysporiadania sa s deštrukčnými elementmi vo vedomí človeka od momentu precítenej zimnice v štádiu duševného vyprahnutia (Psycold) až po nájdenie krehkej rovnováhy pokoja, keď tieto elementy ustúpia (Rehab Triplet). S odstupom konfrontujeme túto snahu z pohľadu jednotlivca (Visions) i ľudského pokolenia (Thanatocenosis).
Zmenili ste vydavateľa a zakotvili v Metal Age Productions. Môžeš prezradiť ako vznikla spolupráca, a aké máte spoločné plány?
Pohybujeme sa na slovenskej metalovej scéne rovnako dlho, takmer od jej úplného začiatku. Poznáme a rešpektujeme sa dlhé roky. Keď Hoyas prišiel s návrhom vydať to pod Metal Age, tak nebolo o čom. V podstate to z väčšej časti s Mortisom dohodol on a spoločne sme už len doladili detaily. Myslím, že by z tohto mohla vzniknúť dlhodobo obojstranne prospešná spolupráca.
Tvoj hudobný rukopis je počuteľný a tvoje melódie ťa jednoducho prezradia. Nový materiál sa dobre počúva a hladí po duši. Prezraď tvorivý proces jednotlivých skladieb. Predpokladám, že posielaš jednotlivé party kolegom už vopred, aby si svoje nástroje sami pripravili. Ako zasahujú členovia z kapely do celkového znenia skladieb?
Nakoľko materiál na „Zimnicu“ vznikal niekoľko rokov, tak aj k tvorbe sa pristupovalo viacerými spôsobmi. Niekedy sme len jamovali v skúšobni, inokedy som nahral celé skladby s komplet aranžmánmi, alebo nahrával po jednotlivých pasážach a tie následne piloval a spájal za pričinenia zbytku kapely. Do celkového vyznenia môžu a samozrejme zasahujú všetci členovia. Po demokratickom posúdení a vyskúšaní prípadných zmien v aranžmánoch, sa ale nakoniec zhodneme, že aj tak bol najlepší pôvodný nápad.
Myslím, že najdôležitejšie je mať v kapele správnu partiu. Ako často máte spoločné skúšky v kompletnej zostave? Kde je hlavné sídlo hordy Depresy?
V Depresy sme boli vždy výborná partia. Naše vzťahy sú na rodinnej úrovni. Máme skúšobňu v Trenčíne, v strede magického trojuholníku medzi cintorínom, kostolom a domom smútku, a aj v Bánovciach nad Bebravou u nášho bubeníka. Striedame ich, ako nám to vyhovuje. Snažíme sa stretávať aspoň raz do týždňa, niekedy je to aj menej. S klávesáčkou je to trochu horšie, pretože býva najďalej. S ňou tak raz za rok, ale nevadí nám to, nakoľko všetky jej party púšťame zo Cymatic Audio LP16.
Po covidovej kríze a chaose ste už odohrali viacero koncertov. Tiež máš pocit, že ľudia si akcie viac užívajú? Ako dopadol váš nedávny krst albumu na domácej pôde? Baví ťa ešte nosiť ťažkú gitarovú hlavu a po koncerte prísť domov nad ránom?
Popravde som čakal, že ľudia budú mať väčší hlad po muzike. Zrejme spohodlneli. Ku podivu ale chodí na Depresy ešte stále dosť ľudí a určite to je momentálne aj kvôli novému albumu. Krst dopadol fantasticky. Takú návštevu sme naozaj nečakali. Cirka 300 ľudí je už v našich klubových podmienkach viac menej rarita. Samozrejme ma to stále baví. Kde inde by som sa stretol so starými známymi? Ak si odmyslím návraty domov nad ránom, je to pre mňa najlepší mentálny relax. A čo sa týka ťažkých zosilovačov, práve preto sme všetci prešli na digital.
Na akiách ste spomínali na nebohého Jurka Immortala. Stále ešte neviem niekedy pochopiť, že tu už jednoducho nie je. Aké máš na neho spomienky?
Bol to srdciar, a keď sa do niečoho pustil, tak to robil na 120 percent. Niekedy bolo na škodu, že si toho nakladal až toľko. Stretávali sme sa hlavne na koncertoch a boli to poväčšine účelové (vážne) debaty, čo kam, a ako posunúť. V každom prípade bol jeho odchod veľmi rýchly a nečakaný. Určite bude tento človek na scéne chýbať a len čas ukáže, ako veľmi.
Depresy mali na scéne vždy veľkú váhu. Vaše kultové albumy sú svedectvom slovenského metalového pokladu. Hrali ste veľa krát na Brutal Assaulte, Shindy vám robil dobré promotion. Stále ale nenastal pokrok, aký majú napríklad poľské bandy. Slovenským kapelám sa nepodaril zásadný úspech v zahraničí. Máš na to vysvetlenie?
Ak budem hovoriť za Depresy, nechali sme si utiecť vlak po vydaní albumu “Sighting“ v roku 2000, kedy bolo naplánované 10 koncertné, celoeurópske turné s poľskými Damnation a holadskými Severe Torture. Shindy dal do toho veľa energie a my sme to posrali. Teda konkrétne Dragon, ktorý vtedy lietal brutálne v „bielom“ a nedokázal si ani po 3 mesiacoch vybaviť pas. Bola to veľká škoda a rana pod pás pre všetkých, pretože aj v zahraničí sme mali perfektné ohlasy na tvorbu a bol veľký predpoklad, že by sme skončili pod nejakým „veľkým“ labelom. Bohužiaľ po tejto skúsenosti veľa ľudí na spoluprácu rezignovalo a my sami odvtedy nijak netlačíme na pílu. Nechávame veci plynúť… Čo sa týka ostatných kapiel zo Slovenska, je to podľa mňa hlavne vec slabého manažmentu a marketingu. Nemáme tu ľudí, ktorí by naše kvalitné kapely dokázali posunúť viac do sveta a samotné kapely to robiť nevedia. Česť výnimkám. A nesmieme zabudnúť, že na nás sa bude západ stále pozerať cez prsty a na to, aby si zaujal, musíš byť o niekoľko tried lepší, ako ich priemer, ktorý to už vo svete valcuje.
Nemám rád prevedenie v tom nešťastnom formáte pentagramu vášho albumu Morph. Vyskakuje mi to z poličky a hnevá ma to, haha. Tebe sa to páči s odstupom času? Sedela by mi klasická CD reedícia. Nepouvažuješ o tom Mr. Dedo Mráz, ako o vianočnom darčeku pre totálnych old schoolerov s Monkovým syndrómom?
Začnem o tom uvažovať (smiech). Keď vyskakuje z poličky, zaves si ho otvorený na stenu. To bol aj prvotný zámer v prípade tohto pentagramu. Ani si nevieš predstaviť, koľko s ním bolo problémov pri výrobe. Čakali sme skoro rok, kým sme ho mali v rukách hotový. Z tohto pohľadu som s ním veľmi spokojný, lebo viem, koľko nás stál úsilia.
Každého sa pýtam na TOP 5 albumov všetkých čias. Vieš to ako otčenáš vysypať? Máš nejakého favorita, nejakú menej známu kapelu, ktorú by si vedel odporučiť?
Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal, ale môžem spomenúť aspoň niektoré, ktoré mnou dosť zamávali v čase, keď vyšli. Metallica –Master of puppets, Sepultura – Beneath the remains, Type o Negative – Bloody kisses, Septic Flesh – Mystic places of dawn, Grave – Into to grave, Hypocrisy – Osculum Obscenum, Alice in Chains – Dirt, Paradise Lost – Gothic, Cradle of Filth – Cruelty and the beast, Dimmu Borgir – Entroned darkness triumphant, Depeche Mode – Ultra… proste stará klasika.
Môžem povedať, že som skôr „stará škola“. Mňa tie moderné metale typu Lorna Shore a podobne až tak veľmi nebavia. Ale inak si vypočujem úplne všetko, čo ma dokáže zaujať, nie som ortodoxný metalista. Momentálne s prestávkami počúvam posledný Ghost, neviem sa ho prejesť. Český Pačess vydali výborný album Poupě. To bolo medzi poslednými, čo stihol Juraj vydať pred smrťou. Z domácej scény ma stále baví Algor –Hierofánia, Aeon Winds – Stormveiled, nový April Weeps – Cataclastic je nádherný. Sú toho mrte, ale toto tak v rýchlosti.
Tvoje deti budú už asi aj dospelé. Venujú sa tiež hudbe?
Detičky už mám dospelé. Synátor je už samostatný. Hudbe sa síce nevenuje aktívne, ale je to taký „nehrajúci kapitán“ v týme Depresy a stará sa nám o väčšinu výroby merchu, na koncertoch má na starosti video a foto a začal spravovať náš instagramový profil. Čo sa týka hudobného vkusu sa dosť potatil z čoho sa teším. Dcérka chodila od „základky“ do tanečnej a neskôr 4 roky na klavír. Momentálne sa tomu aktívne nevenuje, pripravuje sa na maturity, ale talent nezaprie.
Hrával si alebo hosťoval aj v iných kapelách?
Áno. Istý čas som hrával a bol členom topoľčianskych Maltum. V tejto kapelke pôsobil a bol hlavný ťahúň aj náš súčasný gitarista Michal, ktorého som zlanáril do Depresy po Shimiho odchode, keď sa Maltum rozpadol a Michal začal hrávať s ďalšou topoľčianskou kapelou Thalarion. Počas lockdownu sme chodili jammovať s bývalým bubeníkom Elevom a vznikol z toho projekt Oxymoron Paradigma, na ktorý sme ale posledného trištvrte roku nemali čas. Zatiaľ máme hotové dve skladby a určite sa ešte k tomuto projektu vrátime.
Aké máte plány s Depresy?
Aktuálne chystáme grafiky na nový merch, chceme postupne uverejniť dve lyric videá a natočiť klip k skladbe Thanatocenosis. Samozrejme odohrať začiatkom budúceho roku turné na podporu Psycold a začať pracovať na nových veciach. Mám už hotový kompletný ďalší song, len ho musíme zohrať a kopec ďalších nápadov v hlave.
text: Dodi Košč
foto: Vesper
