YouCoco? Muzika osekaná na kosť

Ako vznikla kapela Youcoco?

Radka: Úplne spontánne. Začali sme spolu hrať len tak pre radosť, bez nejakého plánu, že to chceme niekam dotiahnuť. Išlo skôr o voľnočasové hranie a neskôr sa to vykĺbilo tak, že sme teraz tu, hráme koncert a pôsobíme na alternatívnej scéne na Slovensku.

Spomínala si, že ste vznikli niekedy v roku 2005, ako ste sa volali? Zmenilo sa len meno kapely alebo aj muzika, ktorú teraz hráte?

Radka: Tak nevolali sme sa nijak. Názov vznikol až niekedy v roku 2007. Hlavne sme ešte nevedeli poriadne hrať, teda tak, aby sme sa mohli prezentovať na pódiu. Vtedy som hrala len na španielku a elektrickú gitaru som skúšala, pretože ma tento nástroj vždy fascinoval a vedela som o Rii, že búchala už pred tým, aj keď nie s kapelou, ale sama u kamaráta, ktorý mal bicie, a preto som ju zavolala v roku 2005, či si so mnou pôjde zahrať. A tak sme skúšali a skúšali, potom sme mali nejakú prestávku a v priebehu roka 2007 sme nabrali odvahu, aj pred kamarátmi, ktorí prišli do skúšobne, aby sme im zahrali nejaké skladby. Ja osobne som dosť hanblivý človek, nebolo mi všetko jedno. Naši kamaráti nás v tomto veľmi podporovali a aj z ich iniciatívy, nielen z našej vlastnej, sme po prvý krát vystúpili. To už sme vedeli, že máme skladby, ktoré chceme ukázať ľuďom.

Vždy si vedela, že chceš hrať na gitare alebo si skúšala hrať aj na iných nástrojoch?

Radka: Vyštudovala som klavír, ale tento nástroj ma veľmi neoslovil, ale hrala som aj na synťák. Hudobníci radi striedajú nástroje a každá z nás vie aspoň trošku hrať na nástroje, ktoré v skúšobni máme.

Ria, ty hráš na basgitare a na bicie.

Ria: Najmä bicie, ale ja som bubeníčka, len keď za nimi sedím, nežijem tým permanentne…

Radka: Len sa tým živíš. (smiech)

A čomu sa venuješ, keď nesedíš za súpravou?

Ria: Chodím von, na prechádzky so psíkom, s Radkou na kávičku…

Zbieraš kamienky…

Ria: No, pri Váhu a ešte sa zaoberám rôznymi vizuálnymi vecami. Baví ma robiť s obrazom, rada fotím atď.

Aj si študovala podobný odbor?

Ria: Nie, to nie. Študujem niečo, čo nechcem robiť a venujem sa tomu, čo som neštudovala. Viac ma baví muzika a vizuálne umenie.

Čo pre teba znamená muzika?

Radka: Pre mňa všetko

Ria: Pre mňa je hudba absolútna súčasť môjho života a je to niečo čo vnímam na každom kroku.

Povedzme, že som človek, ktorý o vás nikdy nepočul. Môžno som si niekde všimol názov vašej kapely. Čo presne znamená Youcoco?

Radka: Ty kokos. Isto to používaš, či nie?

Skôr asi „ty kokso“, to mám od Ibrahima Maigu.

Ria: No to je podobné.

Lepšie anglické Youcoco ako „Ty kokos“.

Ria: V podstate náš názov vznikol úplne náhodne. V rámci práce na texte s anglickým slovníkom, sme si všimli slovo „coco“. To slovo sa nám zapáčilo a už sme to len dotvorili.

Je vám teda bližšia angličtina, čo sa týka textov a spevu?

Radka: Máme len anglické texty a slovenské asi ani nebudú, pretože na tento štýl hudby, ktorý hráme sa nám hodí angličtina a znie to aj prirodzene. Urobiť skladbu v slovenčine, to chce talent.

Kto píše texty a kto hudbu?

Ria: Spoločne alebo každá zvlášť. Hudbu ale píše najmä Radka.

Radka: Väčšina tých skladieb je mojich, ale Ria začala postupne prinášať vlastné skladby, čo je super, lebo jej skladby sú tie, v ktorých hrá na basgitare a ja sa môžem pre zmenu posadiť za bicie, čo je pre mňa tiež veľmi príjemné.

Povedal by som, že ty, Radka, počúvaš interpretov ako PJ Harvey, The Strokes…

Radka: No určite, ale počúvam strašne veľa muziky a nedá sa to takto zhodnotiť. Mám svojich srdcových obľúbencov ako David Bowie, Black rebel motorcycle club a v poslednej dobe aj Raveonettes.

Váš dnešný koncert bol pre mňa koncert, kedy som vás prvý krát počul. Mal som pocit, že vaša muzika vyjadruje to čo cítim ja. A vaša tvorba mi bola počas celého koncertu veľmi blízka a robíte veľmi silnú muziku, ktorá človeka zasiahne. Čím sa inšpirujete pri vašich skladbách, ako vznikajú vaše melódie?

Radka: Každý prežíva určité skúsenosti inak, po svojom a každý má to svoje, čím sa vyjadruje. My sme sa našli v hudbe. Neviem, naša hudba vzniká aj tým, že som počula veľa cédečiek a inšpirácia vznikla zase len z hudby a umelcov, ktorí sú mi blízky.

Youcoco je ženské duo. Kto podľa vás precíti muziku viac, ženy alebo muži?

Ria: To je tak individuálne, že na pohlaví nezáleží. Pre niekoho je hudba dôležitejšia a niekto tú hudbu vôbec nepotrebuje.

Čo vyjadruje vaša muzika?

Ria: To, čo cítime. Tvoríme spontánne, nekoncepčne a naša hudba vzniká, keď stojíme za nástrojmi. Je to veľmi spontánne a subjektívne. Ja do hudby neprenášam nič čo ma trápi. Je to pre mňa forma zábavy a nerieším si tým nič. Hrám, aby som prežívala príjemné pocity.

Radka: Je to eufória. To vedia najmä speváci, ak človek spieva, cíti sa fajn.

Všímate si aj ako ľudia reagujú na vašu muziku, počas koncertov?

Radka: Určite si to všímame. Závisí to aj od hodiny, ako keď napr. hráme od jedenástej večer a ľudia si môžu vypiť, potom sa možno aj viac uvoľnia. Mám pocit, že počúvajú, niektorí si aj zaskáču, hlavne naši kamaráti. Zatiaľ , čo ja viem, boli na nás pozitívne ohlasy a ak sú aj nejaké negatívne, tak sa to k nám nedostalo.

Kde všade ste už stihli koncertovať?

Ria: Minulý rok sme mali niečo cez dvadsať koncertov. Aktívnejšie sme koncertovali asi od marca a boli sme na šnúre po slovenských kluboch, hrali sme tiež v Čechách a v Nemecku. Myslím si, že za ten krátky čas, sme toho celkom veľa pobehali.

Akí boli na koncertoch Slováci, akí Češi a ako reagovali Nemci? Líšili sa?

Ria: Na Slovensku sme známe v komunite okolo Rádia_FM, čo je super, pretože ľudia, ktorí prišli na náš koncert, nás poznali. Tak ako aj na Slovensku sú dobré a horšie koncerty, platí to takisto aj v iných krajinách. Necítim nejaký zásadný rozdiel v mentalite ľudí, ktorí prišli na naše koncerty.

Vystúpili ste aj na nejakých festivaloch?

Ria: Tento rok sme hrali „len“ na Pohode. Festivaly veľmi nie, skôr klubové koncerty.

Ako využívate potenciál internetu?

Ria: Internet je taká zvláštna vec, lebo na jednej strane fungujeme na myspace.com, internet je zdroj informácií pre ľudí a na druhej strane sa potýkame s takým fenoménom, že ľudia majú pocit, že ťa poznajú a správajú sa niekedy viac osobne, než je nám príjemné. Porovnávam to podľa seba. Keď som bola mladšia, chodila som často na koncerty, nedovolila som si kapele napr. niečo vyčítať alebo ich poúčať v niečom. Ľudia ťa jednoducho poznajú, aj keď ty ich nepoznáš, a pristupujú k tebe tak, akoby ste si boli blízky a to je zvláštne, a niekedy nie veľmi príjemné. A ako som spomínala, je to zdroj informácií, ktorý je úplne skvelý. Na našom myspace profile máme niekoľko našich skladieb, veľa fotografií a info o koncertoch.

Kedy sa môžeme dočkať vášho debutového albumu?

Ria: Snáď tento rok, uvidíme

Na čom to viazne?

Ria: Veľa vecí. Peniaze, čas, odhodlanie. Zatiaľ máme nejaké štúdiové nahrávky na myspace-profile, ale to je zatiaľ všetko.

Pripravujete klubové turné na tento rok?

Radka: Priebežne sa nám ľudia ozývajú, takže určite budeme mať nejaké koncerty, ale turné asi nie. To by sa malo robiť po tom, ako kapela vydá regulérne CD a my sme ho zatiaľ nevydali.

Zaujímaš sa aj o iné formy umenia? Ria spomínala fotografiu, obrazy…

Radka: Ja mám strašne rada architektúru, staré budovy, všetko čo zaváňa históriou. Viem si vychutnať staré mestá. Aj vďaka Rii ma fascinuje viac a viac vecí. Nie je to len o hudbe, aj keď tá je u mňa na prvom mieste.

Hrávate prevažne na západe?

Radka: Nie, hrali sme aj na Východnom Slovensku, napr. vo Svidníku, dvakrát v Košiciach. Ďalej sme vystúpili v Banskej Bystrici,  Žiline, všelikde.

Ako už spomenula Ria, ste aktívne v rámci komunity Rádia_Fm. Ako vnímaš hudobnú scénu na Slovensku, a kde sa na nej ty, resp. vy ako kapela nachádzate?

Radka: Verím v to, že prinášame poslucháčom niečo, čo možno síce poznajú, ale je to naše a tým je to originálne. Čo sa týka slovenskej scény, mám svojich obľúbencov, napr. Tomáša Slobodu a Le Payaco som mala veľmi rada a ostatní ľudia, keďže sa dostávame do bližšieho kontaktu aj s novšími kapelami, niektorých poznáme aj lepšie, niektorých nepoznáme veľmi, ale sú nám sympatický.

S kým by si si zahrala minimálne spoločný koncert?

Radka: Nad tým vôbec nerozmýšľam. V podstate ale s kýmkoľvek, kto je v pohode ako človek a aj hudobník. Neviem to kontrétizovať, ale veľmi radi si zahráme s hocikým.

Hrala si v koncertnej kapele na turné Karola Mikloša. A tiež ste tam s Riou vystúpili aj ako support s Youcoco. Karol sa o tebe vyjadril ako o človeku, s ktorým ste si sadli ako hudobníci aj ako ľudia.

Radka: Je to možné. Karol je náš kamarát, s ktorým zájdeme aj na kávu, aj na víno, Trenčín je predsa len malé mesto. Ja som sa tešila z každého koncertu, ktorý som s ním strávila, lebo mi išlo hlavne o tie skúsenosti a navyše, keď môžem hrať aj s kamarátmi, a nemyslím len Karola, ale aj ostatných členov z kapely. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť a situácia zároveň. Bola by to škoda, keby som to nevyužila.

Ria: Ja sa nachádzam na alternatívnej scéne, ktorá je veľmi malá na Slovensku a vnímam ju normálne v rámci pomerov, v rámci veľkosti. Netuším kam sa naša scéna posunie, predsa len vnímam skôr to, čo sa deje okolo Rádia_FM, ktopré dáva šancu mladým kapelám, alternatívnym kapelám vystúpiť aj naživo v rámci vysielania.