V Therion neexistujú pravidlá ako v opere, zhodujú sa Thomas Vikström a Rosalía Sairem

Švédska symphonic metalová legenda Therion prinesie na Dobrý festival závan mystiky a fantastických príbehov. Kapelu definuje masívny zvuk, ku ktorému veľkou mierou prispievajú aj samotné vokály. Prečítajte si rozhovor so spevákom kapely Thomasom Vikströmom a vokalistkou Rosalíou Sairem. 

Trilógia Leviathan bude kompletná v tomto roku. Na čo sa môžeme tešiť?

Thomas: Tento album je hravejší a z nášho pohľadu aj odvážny, pretože má viac folk metalový a progresívny ráz. Mnohé sme už nahrali a musím povedať, že po vokálnej stránke to bude veľmi masívna nahrávka.  Čaká nás mixáž albumu. Obal ešte nemáme, čakáme na prvé návrhy.

Rosa: Prvá časť bola bombastická, symfonická, druhá trochu retro a temná a tretia ich skvele dopĺňa.

Aké texty sa vyskytnú v záverečnej tretej časti Leviathanu?

Thomas: Nie je to príbeh, ale kolekcia samostatných skladieb. Po textovej stránke sme nemali žiadne konkrétne požiadavky. Náš textár Per Albinsson dostal úplne voľnú ruku, povedali sme mu, nech píše, o čom chce. Odviedol skvelú prácu a texty nám dodal veľmi rýchlo. 

Rosa: Napísal fantastické texty. Per vie toho skutočne veľa o mystike a histórii.

Thomas: Áno, má takú diagnózu (smiech). Priniesol nové témy a niektoré slová, keď som si čítal texty, som ani nepoznal a musel si ich vygoogliť. 

Vydanie Leviathan II poznačil Covid a takisto aj zmena manažéra kapely. Koncerty na jeho podporu sa rozbehli až v tomto roku. 

Thomas: V kapele sme sa rozprávali o tom, aké je neuveriteľné, že sme zažili pandémiu. Koho by napadlo, že sa také niečo stane. V 2019 sme s Leviathan I vystúpili v Brazíli a vtedy sme počuli o niečom, čo sa volá korona, povedali sme si, to prejde a krátko na to sa udialo celé to šialenstvo. V Španielsku, kde teraz žijem, boli totálne lockdowny, nemohli sme nikam chodiť ani nič robiť. S Christopherom sme teda začali písať a nahrávať nové skladby ako takí maniaci. Ani sme sa veľmi nestretávali. Sedel som neustále v štúdiu, písal skladby a každý deň som si objednával burgre. Napísali sme toľko skladieb, že sa nevošli na jeden album, tak sme to rozdelili na dve nahrávky. Mali sme vyše 40 skladieb. To bola jediná dobrá vec, ktorá z toho vzišla. Pustili sme sa do nahrávania, nahrávali sme oddelene a prvý album kapela nahrávala v jedenástich krajinách. Vokály som nahral v Španielsku, Christopher gitary na Malte, Christian v Argentíne, niektoré vokály v Taliansku a tak ďalej. Niečo nepredstaviteľné. Zmyslom aspoň pre mňa, prečo robím túto prácu, je, že vyrazím jedného dňa na turné. Konečne sa nám to podarilo a v januári sme vystupovali v Južnej Amerike. 

Zakaždým, keď ideme na turné, som trochu nervózny, čo si budú ľudia myslieť o nových skladbách, ktoré sme nahrali a ako zareagujú. Hrali sme staré skladby s novými a ľuďom sa to páčilo. Na celom svete sme mali pozitívne reakcie na Leviathana. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú hovoriť, čo sme mali a nemali spraviť, ale robíme to, čo vieme a stojíme si za tým.

Therion pracuje s masívnymi vokálmi. Zakládate si teda na speve alebo skôr inštrumentálnych výkonoch?

Thomas: Stále je to kombinácia. 

Rosa: Má to byť kombinácia symfonickej muziky so silnými textami, vokálmi typickými pre klasickú hudbu.

Thomas: Áno, to je tradícia Therion a vždy to musí byť veľké. Minulý rok som skúšal nahrávať na maximálne päť kanálov a skončil som pri štyridsiatich dvoch. Nedokážem si pomôcť. (smiech)

Pre Therion to musí byť veľké a skvelé pre živé prevedenie. Ale základom je vždy dobrá skladba, bez nej to neide bez ohľadu na žáner. Mám vlastný štýl, ale skladba musí byť dobrá sama o sebe. Čo príde potom, je už len ozdobou. A v Therion máme vo zvyku skladby pekne vyšperkované.

Muziku skladáš spoločne s Christopherom. Po tých rokoch dokážeš odhadnúť, s akou muzikou príde?

Thomas: Zakaždým ma prekvapí. Zavolá s tým, že má pesničku a mám ísť k počítaču. Nevadí, že práve večeriam, len dodá, že si to môžem vziať predsa so sebou alebo si dať pauzu (smiech). Christopher mi posiela veľmi surové nápady s tým, či s nimi dokážem niečo spraviť. Pošlem mu svoju verziu, na ktorej môže niečo meniť, dopĺňať, alebo aj nemusí. A poväčšine to tak aj ostane. 

Rosa: Posielajú si nápady hore-dole.

Thomas: Je to muzikantské virtuálne lego. 

Vokály sú v tvorbe Therion nielenže veľké, ale signifikantné a špeciálne. Ako na nich pracujete?

Rosa: Záleží od skladby. Thomas mi ukazuje niektoré nápady a z nich vyberáme, ktorý sa kam hodí. Veľakrát príde s totálne šialeným nápadom, o ktorom mu aj poviem, že to podľa mňa nebude fungovať, ale potom to skúsime a ukáže sa, že som sa mýlila. Už keď mi ten štýl ukazuje, vie, že to bude fungovať. Thomas má v sebe niečo špeciálne a je veľmi kreatívny.

Thomas: Podobné to mám s Christopherom, nezhodneme sa vždy, ale väčšinou áno. Podstatné je, že on musí spraviť konečné rozhodnutie, kapelu založil v 1986 a ako povedala Rosa, každý z nás počuje veci iným spôsobom.

Rosa: Je to výzva, keď ti niekto povie: “Zaspievaj túto skladbu akoby si zmixoval Abbu a Arethu Franklin.“

Thomas: Divoká predstava, že?

Rosa: No a potom sa s tým musíš popasovať. 

Thomas: Sú to abstraktné zadania, ale veľmi cool.

Rosa: A funguje to.

Thomas: Takisto musím povedať, že som síce starší, ale stále sa učím. Spievať v Therione je nielen výzva, ale aj zábava.

V kapele si “iba” šestnásť rokov. Svoj prvý album Sitra Ahra si s Therion nahral pred trinástimi rokmi. Čo ťa do kapely priviedlo?

Thomas: Zavolal mi Christopher, či sa chcem pridať do kapely Therion. Opýtal som sa ho, čo je to Therion. Trochu bol zarazený, že som nevedel, o akú kapelu ide. Povedal som mu, že si to musím vypočuť. Zavolal som mu na druhý deň, prešiel som si celý kapelový katalóg a povedal si, že toto chcem robiť, to je presne to, čo chcem robiť. Zavolal som mu a nastúpil som do kapely. Môj prvý koncert s nimi bol na Wackene, z čoho som bol dosť nervózny. Po tomto vystúpení sme boli takmer rok na turné.  Po ňom sa Christopher, že si spraví menšiu pauzu. 

Sitra Ahra sme začali nahrávať v 2009 a spomínam si, ako som volal Christopherovi a pýtal sa ho, ako album nazveme? “Sitra Ahra”. Išiel som v ten večer do potravín a napadla mi melódia, ktorú som si nemal ako nahrať. Zašiel som do štúdia, aby som ju nezabudol, sám som si všetko nahral a nakoniec z toho bola titulná pieseň albumu. Je to jediná pieseň, ktorú som pre Sitra Ahra zložil, ale bol to skvelý štart. 

Čo bolo dôvodom, že si nepoznal Therion pred tým, ako si prišiel do kapely?

Thomas: Počul som o Therion pred tým, poznal som ten názov, ale nikdy som si ich nevypočul, pretože som si myslel, že to bude najskôr black metalová kapela, čo ma nezaujímalo. A to nebola. Tá kapela ma míňala, pretože som ju považoval za niečo, čím nebola. Stále počúvam old school kapely ako Iron Maiden, Judas Priest a podobne. Ale snažím sa polepšiť. 

Aký bol tvoj prvý kontakt s muzikou, študoval si ju?

Thomas: Dá sa povedať, že som sa narodil s muzikou. Môj otec bol operný spevák, preto je pre mňa ťažké určiť, kedy to celé začalo. Spomínam si, že som v šiestich rokoch pridával na piáne harmónie v detských pesničkách a môj učiteľ sa ma opýtal, ako je možné, že to dokážem. Povedal som, že neviem a dodnes netuším, ako je možné, že dokážem hrať na klavíri a dokážem to, čo robím. Stále to neviem. Proste to ide samo. 

Vyrastal som s otcom v backstage, nielen v opere, pretože robil viac vecí a veľmi skoro som sa rozhodol, že toto je niečo, čo chcem naozaj robiť. Potom prišiel Kiss a doposiaľ milujem, ako vyzerajú. Pri Kiss som si povedal, že môžem nielen robiť hudbu, ale byť aj superhrdinom. To ti v tom veku napadne. Iná možnosť neprichádzala do úvahy. A Kiss boli mojou vstupenkou do rockového biznisu. Prišli Queen, objavil som Sweet a ďalšie kapely. Moja prvá kapela sa volala Ghost, iná kapela Ghost je teraz veľmi slávna, my sme sa tak iba volali a hrali sme u nás v škole. Stáli sme za prd, ale bola to veľká zábava. 

Takže si nepočúval švédske kapely Abba, Roxette, Europe?

Thomas: Vo Švédsku nebolo v móde mať rád Abbu, skôr sme to skrývali. V mojej izbe viseli plagáty Kiss, Alice Cooper a v strede bola Abba. Keď mali prísť ku mne kamaráti, utekal som do izby schovať plagát Abby, aby si ma na druhý deň nedoberali v škole. Abbu som mal vždy rád a ich film som videl v kine šesť alebo sedemkrát. Keď prišli Roxette a Europe, bol som takmer dospelý. V 1988 som mal kapelu Talk of the town, ktorá hrala hair metal (Thomas použil výraz poodle metal, pozn. red.) a mali sme veľký hit Free like an eagle, ktorý bol na špici hitparády a tým to pre mňa začalo. 

Úspešne si pôsobil aj v úlohe Johna v muzikále Miss Saigon. Do opery si sa dostal vďaka otcovi?

Thomas: Počul si niekedy o kapele The Poodles? Ich spevák Jakob Samuel bol kedysi bubeníkom v kapele Talisman. Jeho mama bola dirigentkou opery a Jakob mi spomenul, že hľadajú hlavnú postavu, pretože pôvodný spevák končil. Povedal som si, že to skúsim, ale nespomínal som to nikomu, ani mojim rodičom. Vošiel som dverami a ocitol sa v backstage, kde sa ma všetci pýtali, čo tu robím? Hovorím im, že som prišiel na konkurz hlavnej postavy. Stál som tam s dlhými vlasmi a všetci si hovorili “Čo tu do pekla chceš? Máš dohodnutý termín?“ – Nemal som. Chvíľu bolo ticho a dali mi tri minúty, že si vypočujú, ako spievam. Zaspieval som a dali hlavnú rolu. Keď som neskôr premýšľal nad tým, čo som spravil, nemal som žiadnu skúsenosť s operou. O dva týždne neskôr som stál na pódiu. Prvý večer bol vypredaný. Cestou na premiéru som mal v aute čierne myšlienky, aké máš, keď príde tréma, že zhorí divadlo, alebo sa udeje niečo, aby sa to odložilo. Mal som strach, ale všetko dobre dopadlo. Opýtali sa ma, či ostanem aj ďalšiu sezónu, pripravovali operu Adventures of Hoffmann. Samozrejme, ostal som. Neskôr som sa pridal ku Candlemass. Zažil som v hudbe jazdu ako na horskej dráhe.

Kým si nastúpil do Therion, spieval si rôzne žánre – rock, metal, muzikál, operu. Je štýl Therion to, k čomu si ako spevák celý svoj život smeroval?

Thomas: Je to to najlepšie. Nikdy som nebol v jednej kapele tak dlho. Therion je ako vrece plné rôznych cukríkov. Vždy ochutnáš niečo iné. Neexistujú tu žiadne pravidlá ako napríklad v opere. 

Rosa: Aj štýl, akým spievame je extérmne odlišný. Páči sa mi, že môžeme byť všestranní. 

Thomas: Aj to je dôvod, prečo som stále v kapele. Stále nevidím koniec. Ten možno príde, keď raz vyjdeme na pódium a budú na nás hádzať vajíčka. 

Rosa je v kapele krátko. Pochádzaš zo Španielska, čo nie je veľmi metalová krajina. Poznala si Therion pred svojím nástupom?

Rosa: Nepoznala, ale bolo mi jasné, že sú v rámci svojej scény veľmi známi a tvorili žáner. Priznám sa, že som symfonický metal nepočúvala. Vyrastala som na španielskom pope a počúvala som tiež veľa rock’n ‘rollu, dokonca ako tínedžerka som milovala japonský metal.

Ale spolupracovala som s Thomasom a gitaristom Therionu Christianom Vidalom v projekte Symphonic Rhapsody of Queen v Španielsku. Koncertovali sme po celej krajine s tribute kapelou a symfonickým orchestrom. Keď z kapely odhádzala Linnéa (Vikström, Thomasova dcéra, pozn. red.), už som poznala kapelu aj osobne, veľmi sa mi páčilo, čo robia, sú to skvelí ľudia, preto som aj do kapely nastúpila. 

Thomas: Kedysi v kapele spievala aj moja dcéra. Teraz v nej spieva moja priateľka a niektorým ľuďom sa to nepozdávalo. Neviem, ako iní ľudia hľadajú niekoho, s kým by spolupracovali, ale ja začínam v mojom okolí. Moja dcéra pred tým a teraz Rosa je v kapele preto, lebo je dobrá. Linnéa odišla, pretože založila vlastnú kapelu Thundermother. Je to dievčenská kapela a mali by ste si ich vypočuť. Vlani odohrali turné so Scorpions. 

Po albume Sitra Ahra vydal Therion nahrávku prerábok francúzskych šansónov Les Fleur du Mal. Čo to vypovedá o samotnej kapele? Neprišlo mi to ako krok, ktorý by som od tejto kapely očakával.

Thomas: Christopher to už mal dlhšie v sebe. Sedeli sme v Nightlineri (tour bus, pozn. red.) v závere turné k Sitra Ahra a Christopher hral strategickú hru Risk. Trávil pri nej hodiny a len tak mimochodom mi povedal, že nahráme album vo francúzštine, na ktorom budú francúzske šansóny a šlágre. Opýtal som sa ho, či pil alebo či tu niekde uniká plyn. Naozaj chcel nahrať album vo francúzštine, čo mi v tej chvíli prišlo ako komerčná samovražda. Christopher na to, že mu to je jedno, že to chce spraviť. A túto odpoveď som veľmi rešpektoval.

Prišli sme do štúdia, celý čas som mal k dispozícii Francúzku, ktorá mi pomáhala s výslovnosťou. Po francúzsky neviem nič. Trvalo mi to dlho a chcelo to veľa úsilia. Stávalo sa, že som síce zaspieval perfektne, ale výslovnosť nebola dobrá a tak sme museli nahrávať odznova. Alebo sa stalo, že som mal perfektnú výslovnosť, ale zle som to zaspieval. Teraz sa ukázalo, že jedna zo skladieb na tomto albume je druhá najhranejšia skladba zo všetkých, ktoré Therion vydal. Keď sme oznámili vydanie Les Fleurs du Mal, niektorí fanúšikovia nás takmer “ukameňovali” a teraz priznávajú, že sa im album páči. Aj vydavateľ bol absolútne proti. Napokon sa tento Christopherov na prvý pohľad bláznivý nápad ukázal ako veľmi dobrý. 

Na Beloved Antichrist ste sa vrátili k tomu, čo je pre Therion typické. Symfonické aranže, hutný zvuk a magické vokály. Môžeme tento album považovať za predchodcu toho, čo prináša trilógia Leviathan?

Thomas: Práveže vôbec. Mnohí ľudia hovoria, že to už počuli pred tým, ale nie je tomu tak. Album je inšpirovaný Legendou o Antichristovi, ktorú napísal Vladimír Soloviov. Je to dlhá a obsiahla nahrávka. Treba sa na ten album pozrieť z iného uhla. Jednotlivé skladby sú poskladané z rôznych častí. Christopherov sen bol spraviť svojskú operu. 

Kam sa rokmi posunul symfonický metal a akú z tvojho pohľadu zaujal pozíciu?

Thomas: Ešte v čase, keď som sa pridal ku kapele, bol symfonický metal pomerne nový žáner. Dnes existuje veľa symfonic metalových kapiel, dokonca mnoho takých, ktoré majú úžasný hlavný ženský vokál. Keď sa niečo rozšíri a je toho veľa, vylezie to z undergroundu, presiakne do mainstreamu a naberie na popularite. A mainstreamom nemyslím nič zlé, naopak. Som rád, že môžeme hrať pre veľké publikum. 

Aktuálne si myslím, že zažívame boom muziky zo 70. rokov. Vracia sa melodický metal, v jemne odlišnej forme, ale všetko sa vracia. Pozri sa na Ghost. Oni už sú za tým, čo považujeme za veľkú vec. Spevák vyzerá ako líder black metalovej kapely, ale znie ako Bon Jovi. A funguje to? To teda áno. Nie je to nič nové, ale je to v novom šate. 

Keď skladáme s Therion, a platí to aj pre Leviathan III, hudba, ktorá vznikne, z nás vychádza prirodzene. Nie je v tom žiaden plán. Nesnažíme sa napasovať do žánru. Občas sa stane, že zložíme niečo, čo už je mimo Therion, ale aspoň tomu dáme šancu. A čo bude na Leviathan III? Proste sme napísali pesničky. 

Je možné, že budeme ešte pred vydaním počuť na koncertoch niektoré skladby z Leviathan III?

Thomas: Pýtal som sa na to Christophera.  Odpovedal, že nie. (Smiech)

Album Vovin oslavuje 25 rokov od svojho vydania. Stále z neho hráte niektoré skladby. Plánujete niečo špeciálne s ohľadom na jeho výročie?

Thomas: Nič nie je nemožné a nebol by som prekvapený, kebyže niečo pripravíme. Ale momentálne o tom nemám žiadne informácie.

Aké to je pre teba spievať skladby, ktoré vznikli pre tvojím príchodom? Pre mnohých spevákov je to špecifické a vyhýbajú sa niektorým takýmto skladbám.

Thomas: Neprekáža mi to. Pokiaľ sú tie skladby dobré (a oni sú) a dokážem do nich vniesť svoj štýl tak, aby som im preukázal úctu, veľmi rád ich zaspievam. Nemal by som to povedať nahlas, ale pamätám si, keď do kapely prišiel môj starý kamarát Mats Levén. Tiež nevedel veľa o Therion, na skúške povedal ostatným členom, že táto skladba je dosť “shitty”, a či ju musíme hrať? A to povedal o skladbe Megatherion (smiech). Len sa na neho pozreli s tým, že áno, túto budeme hrať. 

Už o pár dní vystúpite na Dobrom festivale, ktorý nie je metalový, ale multižánrový festival. Budete hrať aj na podobných festivaloch počas leta? 

Thomas: Tento rok budeme hrať premiérovo na Dobrom festivale a ešte na ďalších dvoch alebo troch v Európe. Neviem, čo od toho očakávať, ale mám rád festivaly a rád sa stretávam s ľuďmi. Verím, že to bude skvelé a teším sa na to. 

Švédsko nie je veľká krajina. Napriek tomu z nej pochádzajú kapely ako Abba, Roxette, Cardigans, Europe alebo Ghost, Meshuggah, Arch Enemy, Amon Amarth a ďalšie, ktoré majú vo svete svoje meno. Ako je to možné?

Thomas: Príliš veľa žánrov na tak malú krajinu a toľko skvelých kapiel, rozumiem, na čo sa pýtaš. U nás mladých ľudí podporujú rodičia aj spoločnosť, ak chcú robiť muziku, nech sa páči, robte muziku. Je úplne jedno, či je to metal alebo opera. Dokonca, aj keď znieš ako Bathory. Hudobné vzdelávanie je u nás do 18 rokov bezplatné. Povedzme, že deti, ktoré chcú hrať na husle, ale ich rodičia si ich nemôžu dovoliť, nastúpia do štátom zriaďovanej hudobnej školy a tam im tie husle zapožičajú a môžu začať študovať. A to má na scénu pozitívny vplyv. 

Rosa: V Španielsku je to iné. Želala by som si, aby to u nás bolo aspoň lacnejšie, ak nie bezplatné. Zaujalo ma, že hudobné vzdelávanie je vo Švédsku na základnej škole veľmi dôležité. A to aj umenie ako také. Neviem, prečo je to u nás iné.

Thomas: Môj starý otec bol veľmi dobrý spevák. Podľa môjho otca mal fantastický hlas a chcel sa živiť hudbou a účinkovať v divadle. Ale jeho rodičia, moji prastarí rodičia s tým nesúhlasili. Tvrdili, že to robia iba prostitútky a alkoholici. Bolo to veľmi dávno a našťastie tento spôsob myslenia už vymrel. A dokonca si myslím, že vo Švédsku k zmene tohto myslenia došlo veľmi skoro. Dnes väčšina rodičov, keď ich deti zakladajú kapely, sú úžasní, zapájajú sa do toho, vozia ich na skúšky alebo koncerty. Je dôležité, podporovať deti v tom, o čo sa zaujímajú. 

text: Edo Kopček
foto: Dobrý Festival