Ukrajinská speváčka Mila Medvedovska vyštudovala klasický a muzikálový spev a dirigentstvo na Charkovskej kultúrnej akadémii. V Dnipre pôsobila ako speváčka a hlasová pedagogička až do začiatku vojny, kedy Rusko napadlo Ukrajinu. Druhý domov našla v Bratislave, kde sa jej ujala muzikantská komunita. Milu Medvedovsku a klaviristu Daniela Špinera spojila Katarína Lesayová, ktorá speváčke a jej dcére pomáha, odkedy prišla na Slovensko. Teraz Mile Medvedovskej a Danielovi Špinerovi vyšiel spoločný album Za Dlaňou, ktorý obsahuje ukrajinské ľudové piesne, ktoré dobre poznáme aj u nás na Slovensku a vnímame ich ako naše ľudovky a tri autorské skladby. Nájdete na ňom tiež duety speváčky s Jurajom Benetinom, Petrom Lipom a Simou Magušinovou.
Album Za Dlaňou uviedli jeho autori a spriaznení hudobníci pred týždňom na koncerte v komornom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave.
“Pre každého, aj kvalitného muzikanta, je náročné udomácniť sa v inom prostredí, novej krajine. Mila je tu krátko, ale udomácnila sa tu tak, akoby tu žila celý život. Pozri sa, koľkí ľudia sú okolo teba a všetci ti želajú to najlepšie, všetci sa tešia s tebou, že máš nový album,“ prihovoril sa Mile a divákom počas krstu džezmen Peter Lipa.
V rozhovore s Milou Medvedovskou, Danielom Špinerm a Katkou Lesayovou sa okrem iného dočítate:
Mila, čo pre teba znamená tento album?
Mila Medvedovska: Som veľmi šťastná, že mám možnosť byť tu s vami. Je to pre mňa veľké šťastie, že môžem spievať na Slovensku. Keď som utekala z Ukrajiny, neverila som, že ešte niekedy budem spievať. A vlastný album tu na Slovensku je pre mňa stále niečo neuveriteľné, veľmi sa z neho teším a vnímam to ako svoj boj za moju krajinu, prepájanie našich komunít a aj podporu a nádej pre našich ľudí, ktorí museli opustiť svoj domov. Zároveň ním vyjadrujem svoju vďačnosť Slovensku za to, že nás prijalo.
Ujala sa ťa muzikantská komunita na Slovensku. Uvažovala si niekedy v minulosti ešte pred vojnou, že by si naspievala so slovenským spevákom pesničku alebo dokonca vytvorila album?
Mila: Tak to by mi ani vo sne nenapadlo. Žila som svoj spokojný naplnený život s manželom a dcérou. Viedla svoju spevácku školu, spievala v našom meste so svojimi projektami. Bola som presvedčená, že môj život už bude tak plynúť až do staroby. Mala som úplne iné plány.
Daniel Špiner: Keď si predstavíme, že takéto niečo by sa mohlo zo dňa na deň stať komukoľvek z nás, na túto otázku by sme asi nevedeli odpovedať. Pre mňa osobne je spolupráca s Milou veľmi zaujímavá, je mi to blízke a som za to vďačný, že máme na Slovensku takú speváčku akou je Mila. Nie je to len o tom, že učí spievať mňa, ale je to aj o tom, že jej profesionalita, vzdelanie a to čo má za sebou je taká hodnotná studnica, z ktorej môže čerpať ktokoľvek na Slovensku. Pre mňa je tento album veľmi podstatný hlavne v tom, že spája naše kultúry, ktoré majú k sebe bližšie, než si myslíme a to nielen skrz rusínsku oblasť, ktorá Slovensko s Ukrajinou plynule prepája. Je to aj o skladbách na našom albume, ktoré sme pretvorili a dokonca si ich pamätám z detstva. Absolútne nemám pocit, že robím s niekým zahraničným, mám pocit, že pracujem s východniarom.
My v Prešove sme zvyknutí na Ukrajincov. Máme tu špeciálne ukrajinské gymnázium a mnohí robia v službách, čiže pre nás je Ukrajina tzv. „východné Slovensko“.
Daniel Špiner: Ja som ani netušil, že niektoré pesničky sú ukrajinské, neuvedomoval som si, že skladby, ktoré som si spieval na svadbách, sú zahraničné.
Hovoriť môžeme aj o pesničke s názvom Ty ž mene pidmanula / Ty si ma oklamala, ktorú Daniel často spieval. Prečo Peter Lipa a prečo táto pesnička?
Katka Lesayová: Petra Lipu som si vymyslela ja. Mali sme za sebou už dva duety a videli sme, ako to pekne funguje. Daniel zaranžoval túto pesničku veľmi zaujímavo, Mila ju na koncertoch spieva sama. Je v nej ale téma hádky muža a ženy a mne sa tam hodil mužský hlas a žiadalo sa mi z toho urobiť dialóg. Keďže v Danovom aranžmáne má jazzový začiatok, prirodzene mi napadol Peter Lipa ako náš najvýznamnejší džezman. Pripravili sme aj slovenský preklad, ale keď Daniel oslovil Petra, ten sa hneď rozhodol, že bude spievať v ukrajinskom origináli. Pri nahrávaní som mala zimomriavky. Veľmi sa teším, že to vyšlo!
Mila, Peter Lipa je pre nás národný umelec. Ako sa ti s ním spolupracovalo?
Mila Medvedovska: Je pre mňa samozrejme veľká česť, že Peter súhlasil. Aj som mala trému. Ale Peter bol na nahrávaní veľmi priateľský a uvoľnený a nahrávanie bolo pre mňa veľmi príjemné. Prácu v štúdiu milujem a práca s takýmto profesionálom je pre mňa naozaj zážitok. Pre mňa bolo veľkým prekvapením, že si so mnou chcel zaspievať po ukrajinsky. Bol to pre mňa najkrajší darček.
Spievala a vystupovala si aj s Jurajom Benetinom, Simou Magušinovou a Katkou Koščovou. Čo hovoríš na ich spev ako hlasová pedagogička?
Mila Medvedovska: Veľmi sa mi páči, ako Katka pracuje so slovom. Každé slovo a veta má zmysel. Na začiatku, keď som ešte neovládala slovenčinu, bolo to náročnejšie, ale čím ďalej, tým viac rozumiem tomu, čo poslucháči a diváci prežívajú. Na jej koncertoch mám zakaždým možnosť zažiť niečo nové.
Sima má veľmi silnú a pozitívnu energiu a krásnu farbu hlasu. Vždy sa usmieva a pesničky, ktoré skladá a spieva, sú zážitkom pre každého, kto ich počúva. Do jej textov sa dá vžiť, vidieť v nich aj svoj život a súcitiť s tým, čo považujem za Boží dar. A s nikým si ju nepomýliš, pretože má charakteristický hlas.
Zachytila si pri spomínaných spevákoch chyby v speve?
Mila Medvedovska: Nie, nikdy na to nemyslím. Ak je možnosť a nahrávame v štúdiu, určite im rada odborne pomôžem. Oni však nepotrebujú pomoc. Samozrejme závisí aj od situácie, ale nikdy som si nepovedala, že bolo niečo v ich podaní zle. Sú to hviezdy a prijali ich ľudia. Veľa spevákov nespieva dokonalo, no ak sú texty pravdivé a príbeh, ktorý spievajú prežívajú, tak to je na tom to krásne.
A ako hodnotíš Daniela Špinera? Zlepšil sa v speve?
Mila Medvedovska: On dobre spieva.
Daniel Špiner: Si zlatá, to je tak na trojku, čiže ani nie vynikajúco, ani nie najhoršie. Každopádne už máme 2 hodiny za sebou a pracujeme na tom.
Nebudeš to mať ako Kurt Cobain, že absolvuješ jednu hodinu gitary a povieš si, že nikdy viac. Budeš zodpovednejší študent, áno?
Daniel Špiner: S ohľadom na môj vek na experimenty nemám chuť ani čas, preto si dám poradiť od profesionálov.
Ty si strojcom toho, čo všetko sa deje okolo Mily. Čo hovoríš na vašu cestu a výsledky?
Daniel Špiner: Možno sa mýlim, ale je to tuším prvý album interpreta – odídenca z Ukrajiny vydaný na Slovensku, ale nechcem sa chváliť. Čo nám bolo obom vzájomne jasné, bola cesta a hudobná reč, ktorú sme mali spoločnú. Za rok sme zahrali vyše 50 koncertov, čo poukazuje na to, že nám to funguje po profesionálnej stránke. Ak Mile pošlem pieseň, ona sa ju do nasledujúceho dňa naučí a príde s nápadmi, ako ju bude spievať. Ďalší deň má nový update a takto rýchlo my fungujeme. Máme toľko piesní, že ak by sme ich teraz nahrali, mali by sme ďalší album a to nehovoriac o tom, že už máme rozpracované ďalšie duety, na ktoré sa čaká, pretože „zrejú“. Ľudí k piesňam už máme oslovených, ale zatiaľ to necháme v tajnosti. Je to však veľmi plodný rok, čo sa spoluprác týka.
Agresia na Ukrajine spôsobila celosvetovú známosť ukrajinskej kultúry. Vy ako muzikanti z Ukrajiny, ktorí žijete v zahraničí alebo muži, ktorí tam museli zostať kvôli vojne ste si urobili veľkú reklamu, aj keď škoda, že práve za týchto okolností. Prijímajú ľudia vašu kultúru? Vedia ju odlíšiť od ruskej?
Mila Medvedovska: Na koncertoch cítim veľmi pozitívne prijatie, aj keď ľudia nie vždy rozumejú textom, no hudbu prežívajú s nami. Daniel vytvára atmosféru a ja môžem vyjadriť, čo potrebujem. Ľudia to cítia a viem, že to funguje.
Daniel Špiner: Ukrajina je obrovský štát. Iba do mesta Dnipro, kde je Mila doma cestuje tri dni, čo si my nevieme predstaviť. Už Slovensko je riadne farebné z hľadiska nárečí a to si neviem predstaviť, aké rôznorodé to musí byť práve na Ukrajine.
Nič by sa ale neudialo bez našej „mamagerky“. Mama preto, lebo práve Katke Lesayovej zazvonil telefón, keď Mila musela odísť z domova a bola na Slovensku jej prvým kontaktom. Z Katky sa stal prepájací človek, ktorý sa o nás pekne stará.
Katka Lesayová: Všetko sa deje, ako sa má. Vnímame to tak, že celé pôsobenie Danka s Milou je jeden krásny pozitívny dôsledok niečoho veľmi negatívneho, energie sa vyvažujú. Ak by sme chceli toto celé nasilu vymyslieť, nepodarilo by sa to. Je to o tom, že sa takto veci mali stať a neboli čisto náhodné. Mám z toho zimomriavky, pretože to znie veľmi osudovo. Keď sme začali riešiť integráciu Mily u nás a povedala mi, že je speváčka, obávala som sa, či sa nám podarí nájsť jej profesionálne uplatnenie. Zrazu sa však začali otvárať cesty spolupráce cez Slnko Records, Danka, pána Snopka, Katku Koščovú, Simu atď. Zrazu bolo jasné, že Mila má spievať a šíriť ukrajinskú kultúru na Slovensku a vyzerá to tak, že ľudia s tým rezonujú. Sála spieva, plače, smeje sa a tlieska s nimi aj napriek tomu, že nie úplne rozumejú, hudba a emócie sú medzinárodné.
Mila, album sa volá Za dlaňou, podľa duetu, ktorý máte s Jurajom Benetinom. Je to jedna z troch autorských vecí, v ktorých spievate o nádeji. Našla si v pesničkách nádej, ktorú si hľadala po odchode z Ukrajiny?
Mila: Nádej vnímam v ľuďoch na Slovensku. Ľudia mi často hovoria, že ma obdivujú, že som silná žena, ale ja to tak necítim. Daniel, Katka a všetci tí, ktorí sú so mnou, mi dávajú tú nádej a silu a viem, že s nimi môžem byť plnohodnotnou osobou aj napriek okolnostiam. Bez ľudí okolo by som to nezvládla. A preto potom rada ľuďom dávam v hudbe to príjemné, pretože chcem naspäť odovzdať to, čo som dostala.
Vieš si predstaviť, že rok a pol po tom, čo si opustila krajinu, by si robila niečo iné ako muziku, ktorá je výsadou talentovaných ľudí?
Mila Medvedovska: Máte pravdu, je to dar Boží, za čo som vďačná. Nie všetci odídenci majú možnosť realizovať sa vo svojej profesii. Najskôr som myslela, že budem umývať okná, alebo si nájdem inú prácu, pri ktorej nepotrebujem jazyk. Ja vždy v každej práci hľadám niečo tvorivé. Bez tvorivosti by som nemohla pracovať, ale robiť by som mohla hocičo. Iba nie prácu s peniazmi.
Keď som pracovala na Ukrajine a spievala v dvoch kapelách, zvládať to, bolo náročné a bola som z toho unavená. Vždy som chcela manažéra. A to prišlo až tu na Slovensku a mám blízku dušu, kamarátku a manažérku v jednej osobe, za čo Katke veľmi ďakujem.
Akým spôsobom ste vyberali pesničky, ktoré budú na albume? Okrem toho máte na albume aj tri autorské skladby.
Mila Medvedovska: Využili sme Danielove skúsenosti, ktorému dôverujem, preto vie túto otázku zodpovedať oveľa lepšie.
Daniel Špiner: Chcel som, aby sme sa v našich aranžmánoch cítili dobre. Sú tam prvky jazzu, šansónu, ale aj folku a ďalších žánrov. Počas našej spolupráce sme sa spoznávali a Mila mi prejavila dôveru, za čo jej ďakujem. Keďže mi dôverovala a nechala to na mne, výber bol jednoduchší a viac som si veril aj ja sám. Cítil som, ktoré piesne by tam mohli byť, vedel som, ktorých ľudí osloviť. V skladbách máme napr. bubeníkov Daniela Šoltisa a Ajdžiho Saba, na basu Michala Šelepa, na gitaru Martina Zajka a na saxofón Michala Žáčka. Vopred som vedel, koho obsadiť do ktorej piesne, aby bol album farebný od začiatku do konca.
Ale nie je to iba o tých deviatich skladbách, ktoré na albume máme, pretože náš koncertný repertoár zahŕňa zo dvadsať skladieb. Spravili sme z nich „výcuc“. Väčšina je inšpirovaná ľudovými piesňami. Napríklad aj pieseň Oj, čí to kôň stojí je podobná, ako naša Na kráľovej holi a ľudia ju radi spievajú po polnoci na svadbách. Keď mi Mila ukázala túto pieseň, nebola si istá, či ju zaradiť, ale mňa zaujala. Pohral som sa s ňou. Niekde som vyhodil dobu, inde zas pridal a vznikla polymetrická stavba. Mila je vyštudovaná dirigentka, preto jednoducho pochopila moju myšlienku a skladba sa veľmi vydarila.
Čo bude nasledovať po tomto albume?
Daniel Špiner: Ja by som bol rád, keby skončila nezmyselná vojna, aby sa Mila mohla slobodne vrátiť domov a byť šťastná. A potom pôjdeme na obrovské turné po Ukrajine.
Mila Medvedovska: Áno, aj moja najväčšia túžba je, aby vojna skončila. Potom už môžeme slobodne plánovať, čo ďalej. Ale Slovensko mi už navždy ostane v srdci, našla som tu druhý domov a krásne priateľstvá. Kým budem tu, budem sa snažiť svojím spevom reprezentovať Ukrajinu a šíriť nádej a podporu, ktorú som dostala.
text: Edo Kopček
foto: Jana Fasungova
Tento rozhovor vznikol ku koncertu v prešovskej Christianii a bol aktualizovaný. (pozn. red.).
Koncert, realizovaný dňa 19. 10. 2023 v prešovskom klube Christiania je súčasťou festivalu Alterity minority 2023, realizovaného s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
