Rozhovory

Tomáš Löbb: Mnohí fanúšikovia Luvver by našu tvorbu s Fresh out of the bus nepočúvali

Snáď všetky kapely prejdú počas svojho života istým vývojom. Značne veľké zmeny a rozhodnutia stoja za vznikom kapely LUVVER z Nitry. Tomu, koho kedysi aspoň trochu omyli vlny slovenskej indie scény, vie, že kedysi bolo trio v zložení Tomáš Löbb, Mišo Eichler a Martin Zaujec známe pod názvom Fresh Out of the Bus. 

Napriek tomu, že sa za pomerne krátky čas zaradili medzi našu alternatívnu špičku, pred pár rokmi sa rozhodli zmeniť nielen svoj štýl, ale aj názov. No ako sa zdá, risk bol v tomto prípade zisk. Novým zvukom zaujali natoľko, že na Radio_Head Awards boli nominovaní v kategórii Objav roka 2018, získali ocenenie Nadácie Advance Investments a zahrali si na festivaloch doma aj v zahraničí. Minulý rok vydali svoj debutový album IT IS WHAT IT IS , ktorý sa dostal do aktuálneho shortlistu na Debut Roka v Radio_Head Awards.

O novom albume, o razantnej zmene, ako na ňu reagovali fanúšikovia, ale aj o plánoch kapely do budúcnosti sme sa rozprávali so spevákom skupiny Tomom Löbbom. Keďže Tom je všestranný hudobník, hrá napríklad aj v punkovej zostave BijouTerrier, a zároveň patrí medzi najlepších slovenských producentov (spolupracoval s hudobníkmi, ako je napr. Jana Kirschner, Korben Dallas či Ewa Farna), podelil sa s nami o skúsenosti a zážitky aj z tejto stránky svojho života. 

Vlani v lete vám už ako kapele LUVVER vyšiel debutový album, ktorý je oproti vašej tvorbe spred rokov trochu iný, najmä žánrovo. Čo za tým bolo?

Tým, že pracujem v štúdiu a chalani sa tiež venujú hudbe aj mimo kapely, tak veľakrát prechádzame z jedného žánru do druhého, stretávame sa s novými hudobnými polohami a rýchlo sa nám potom opočúvajú. Asi preto to aj v rámci kapely často obmieňame. Povedal by som, že je to pre nás veľmi prirodzená evolúcia a tým, že nás neustále inšpiruje niečo nové, odzrkadľuje sa to aj na našej hudbe.

A čo konkrétne vás inšpirovalo pri tomto albume?

Ja osobne mám najradšej kapelu The Neighbourhood. Počúvam ju najčastejšie zo všetkých už niekoľko rokov. Ale inak teraz počúvame napríklad The Weeknd a modernejšie veci.  

Dlhšie chceli zmenu

Ako kapela ste prešli pomerne veľkým vývojom, nezmenili ste len žáner, ale aj názov, pod ktorým vás už poznalo mnoho ľudí. Ako to spätne hodnotíte?

Brali sme to tak, že nemáme čo stratiť. Cítili sme to tak už dlhšiu dobu. Zlom nastal, keď sme mali ísť robiť ďalší album a povedali sme si, že buď to spravíme teraz, alebo nikdy. Poviem na rovinu, že predošlý názov Fresh Out of the Bus sme vymysleli už veľmi dávno, keď sme hrali úplne iný žáner. K funky gitarovému štýlu sa hodil, časom sme sa ale vyvíjali a k novému žánru vôbec nepasoval, nespĺňal celkový koncept. Bola to vec, ktorú sme už dlhšiu dobu chceli zmeniť. Zároveň sme si povedali, že v súčasnosti je veľa možností, ľahko sa cez internet dajú vyhľadať informácie, a tí, ktorí nás počúvali, si k nám nájdu cestu, ak budú chcieť. 

Nevšimli ste si teda, že by ste kvôli tomu prišli o fanúšikov?

Ale áno. Veľa z našich starých fanúšikov píše, že náš nový štýl sa im nepáči. Preto je zároveň možno aj dobré, že staré nahrávky si spájajú s Fresh Out of the Bus, s kapelou, ktorá pre nich už vlastne neexistuje. Na druhú stranu sme získali nových fanúšikov, ktorí by zase nepočúvali našu predošlú tvorbu. Nemyslím teda, že by sa niečo zlepšilo alebo zhoršilo, ale nám určite odľahlo, že sme to spravili.

Ty si zároveň aj producentom, ako žánre vnímaš z tejto pozície? Máš nejaký obľúbený, ktorý pri práci preferuješ?

Nemám obľúbený žáner a práve to ma na tom strašne baví. Veľmi rád si ulietavam na tom, keď napríklad kapela príde so žánrom, ktorý mi istým spôsobom nesedí alebo ho nemám toľko napočúvaný. Vtedy experimentujem s niečím, v čom nie som úplne doma, a potom aj kapela samotná považuje moju prácu na ich tvorbe za posun, pretože tým naberie niečo, čo nie je pre ich štýl také tradičné. Naposledy som robil napríklad hardcore metalovú vec, do ktorej som ale pridal toľko elektroniky, že to zase nabralo úplne iný ráz.

Vplyvy iných kapiel filtruje

Ale tá kapela s tým predpokladám súhlasí.

Väčšinou áno. Sú kapely, čo sa produkujú samé, sú spokojné s tým, ako to majú a nechcú to posúvať inam. Ale potom sú kapely, ktoré vyhľadajú niekoho ako ja práve preto, lebo sa chcú vyvíjať, no došli im nápady. A tým pádom sú otvorené možnostiam. Vždy sa, samozrejme, dohodneme, akým smerom sa vydáme, a potom už mám zvyčajne voľnú ruku.

Ako LUVVER si produkujte veci sami, bez osoby „zvonka“, ako to je teda s vaším vývojom? Inšpiruješ sa napríklad hudobníkmi, ktorí za tebou prídu do štúdia?

Určite áno. Keď práve napríklad pracujem v štúdiu na extra popovej pesničke, ktorá človeku pomaly už lezie na nervy po piatich minútach, tak po troch dňoch počúvania sa to na mňa nalepí. A keď následne robíme na niečom s LUVVER, kolegovia z kapely rýchlo zistia, že som sa dlho venoval popu. Ale stačí dva dni nič nepočúvať a vyfiltrujem to.

Aj ako hudobník si dosť všestranný. Okrem LUVVER hráš napríklad v punkovej kapele BijouTerrier, čo je zase úplne niečo iné.

Práve to ma na tom baví. Niekedy mám chuť na jedno, niekedy na druhé, závisí to od nálady. Koncerty LUVVER sú technicky oveľa komplikovanejšie a veľa vecí sa proste môže pokaziť. Pri koncerte BijouTerrier sa nemusím absolútne nad ničím zamýšľať a len „šľahať kilá na gitare“, čo ma naozaj baví. Ale neuprednostňujem jedno ani druhé.

Zahraničné produkcie

Za posledné dva roky bolo koncertov pomenej ako predtým, ale zaujal ma jeden, konkrétne vystúpenie na najväčšom európskom showcase festivale Eurosonic Noorderslag , ktorý musel byť nakoniec online. Ako to prebiehalo?

Zavolali nás naň ešte pred vypuknutím pandémie. Samozrejme, mali sme ísť do Holandska, nakoniec sa ale kvôli covidu všetko muselo konať online. Výhodou bolo, že sme tam mohli mať svoju šou s led panelmi, ktoré by sme na živý koncert priniesť nemohli. Nevýhodou zase bolo to, že sme sa nemohli naživo stretnúť s ľuďmi ani promotérmi. Pre kapely je pri prezentácii podstatný osobný kontakt a pri takýchto podujatiach je vždy šanca vybaviť si ďalšie koncerty na iných akciách.

Spolupracoval si ako producent s mnohými hudobníkmi, ktorý ti utkvel v pamäti a s kým by si ešte chcel spolupracovať?

Nad budúcnosťou som sa ešte veľmi nezamýšľal, to sa vždy vyvinie prirodzeným spôsobom. Zhodou okolností mi v mysli najviac utkvela jedna z prvých vecí, čo som robil v štúdiu, teda album kapely Korben Dallas. Mixoval som ich album Banská Bystrica, a síce si vymýšľali veci sami, dovolili mi niečo tiež dotvoriť, no hlavne všetko prebiehalo vo veľmi dobrej atmosfére. Teraz som pracoval s Ewou Farnou, čo zase trochu pomohlo otvoriť dvere do zahraničia a spraviť si meno aj v Česku či Poľsku. Už sa mi ozvalo pár ľudí, čiže to beriem veľmi pozitívne. 

Máš teda ambíciu byť nielen slovenským, ale aj medzinárodným producentom?

Určite, ale je to samozrejme veľmi ťažké. Na Slovensku nie je veľa prvotriednych producentov, ale v zahraničí je takých milión a ich úroveň je niekde úplne inde. Ale to je presne také isté ako s kapelami. Napríklad kapiel, ako sme my, stretneš na ulici niekoľko. Ale na druhú stranu je tam oveľa viac možností. A možno aj samotný žáner LUVVER je tam braný inak ako na Slovensku. Viem to porovnať napríklad s BijouTerrier. V porovnaní s LUVVER je to veľmi jednoduchá hudba, ale je očividne viac žiadaná.

Punk asi má na Slovensku isté zastúpenie, no nemôže to byť aj tým, že BijouTerrier má slovenské a LUVVER anglické texty? 

Rozhodne áno.

Nepomýšľali ste teda aj nad pesničkami v slovenčine?

Ja by som s tým v princípe nemal problém. Skôr je problém to, že slovenské texty vymyslieť nevieme. Museli by sme tým pádom osloviť nejakého textára a to už by nebolo také osobné. Mám rád slovenskú hudbu, ale anglické texty sa nám píšu ľahšie. Možno aj preto, že po anglicky čítam a odmalička pozerám filmy či seriály.

Čo teda ako kapela do budúcnosti plánujete?

Chceli by sme spraviť klip aspoň k jednej z pesničiek. Momentálne pracujeme na novom singli, ktorý vypustíme von asi niekedy pred letom a k tomu by sme chceli spraviť aj klip. Čo sa týka koncertov, tých bude asi málo, ale za to budú dobré. Budeme hrať napríklad na Colours of Ostrava, kde sme mali hrať už minulý rok, no nakoniec sa to zrušilo. Takže aj to bude možno niečo, čo nám otvorí nové možnosti.

text: Dominika Cunevová
foto: archív Luvver

Dominika Cunevová