Showcaseový SHARPE festival, ktorý sa uskutoční 3. a 4. septembra v bratislavskej Novej Cvernovke, sľubuje po dlhom čase opäť bohatú účasť domácich i zahraničných interpretov. Na sobotňajšiu konferenciu zavíta tiež mnoho kvalitných slovenských aj zahraničných spíkrov. O programe a prípravách blížiaceho sa podujatia, ale aj o tom, ako to na SHARPE chodí a v čom tkvie základná myšlienka celého festivalu a konferencie, sme sa rozprávali s bookerkou eventu a šéfkou konferencie Táňou Lehockou.
O mesiac bude SHARPE festival a konferencia po dlhom čase opäť naživo. Ako to v organizačnom tíme prežívate?
Všetci sa veľmi tešíme na reálny festival so živými ľuďmi. Ja som na nejakých už toto leto bola a bolo to perfektné, hlavne stretnutia s ľuďmi, s ktorými sme mohli spoločne zdieľať zážitok z koncertu či iného umeleckého podujatia. Robíme všetko pre to, aby sa SHARPE mohol konať aj v prípade, že by sa ešte pravidlá sprísňovali, keďže zatiaľ netušíme, ako to bude s delta variantom a čo sa bude diať v septembri. Veľmi veríme, že SHARPE tento rok budeme môcť uskutočniť naživo, zatiaľ to tak vyzerá, tak ideme s prípravami naplno.
Ako ste na tom s bookingom kapiel? Máte už podchytených všetkých, ktorých na festivale chcete?
Chýba nám aktuálne asi jedna kapela, ale to už doťukneme, predpokladám, v priebehu tohto týždňa. Všetci umelci sa veľmi tešia, vzhľadom na to, že v poslednom období nehrali práve veľa, a tí, čo hrali, si pripomenuli, aké je to super a tešia sa ešte viac. Zahraniční delegáti sú tiež veľmi radi, že sa SHARPE koná, niektoré festivaly v Európe sa totiž toto leto nekonali vôbec a nekonali sa ani konferencie. Títo ľudia sú zvyknutí neustále niekam cestovať a chodiť na koncerty a teraz dlho nemali veľa možností. Všetko sa dialo iba online, a to nie je to pravé.
Ako si spomínaš na minuloročný online SHARPE? Aké to bolo?
Jednoznačne nám chýbali osobné stretnutia, ani my ako tím sme neboli spolu. Každý sedel doma za počítačom a sledoval, či všetko správne funguje, či sú kapely pripravené. Koncerty sa streamovali z ich domovov alebo skúšobní, náš streamingový tím mal základňu v Novej Cvernovke. Pri prípravách sme mali trochu zmiešané pocity, aj obavy ohľadom technického riešenia, z toho, aký budú mať koncerty zvuk, keďže si ho každý vystupujúci riešil sám a my sme to ovplyvniť nevedeli. Potom, keď už všetko bežalo, to bol veľmi príjemný pocit. Pamätám si na koncert C’est Karma, v tom čase to bol pre mňa balzam na dušu.
Tento ročník prinesie koncerty zhruba 40 interpretov naprieč všetkými žánrami z 11 krajín. Väčšinu ste už odtajnili.
Áno, ale budeme ešte oznamovať asi osem ďalších umelcov, ak počítam normálne festivalové sloty. A možno ešte nejaké špeciality, ale tie teraz nemôžem prezradiť.
Koho by ste v mene organizačného tímu SHARPu dali návštevníkom a návštevníčkam predovšetkým do pozornosti?
To je pre mňa veľmi ťažká otázka… Posledné dni už veľmi intenzívne komunikujem s umelcami, riešime cesty, počty osôb, ubytovania, novinky, ktoré momentálne vydávajú, tým pádom som sa teraz znovu veľmi zahĺbila do celého programu a zdá sa mi, že je to zatiaľ najlepší line-up, aký sme kedy mali. Nesmierne sa teším. Samozrejme, najviac vo mne momentálne rezonujú kapely, ktoré sme bookli ako posledné a zatiaľ sme ich neoznámili, takže ich mená ešte nebudem prezrádzať. Posledná zahraničná zabookovaná kapela je španielska kapela Pódium. Videli sme ich na virtuálnom Eurosonicu a aj online to bola úplná smršť! Drsňarina, hardcore punk, energická speváčka. Výborné. Osobne sa veľmi teším na rapový projekt Edúv syn, ich temné texty dokážu človeka úplne pohltiť. Teším sa aj na elektronického producenta Dead Janitor, má to brutálnu atmosféru… Raptor Koch zahral veselý koncert už na Virtual SHARPE minulý rok, dostali sme na nich skvelý feedback od divákov, bude to určite veľká zábava aj naživo. Vystúpia aj God and Eve, projekt Richarda Grimma a Evy Sajanovej, ktorí zahrajú s celou kapelou.
Ako máte vlastne na festivale proporčne vystavaných zahraničných a domácich interpretov?
Snažíme sa mať polovicu umelcov zo zahraničia a polovicu domácich, tento rok však budeme mať o trochu viac slovenských. Súvisí to s pandemickými opatreniami, nie všetci môžu totiž cestovať, resp. niektorí by po návrate do svojej krajiny museli dodržiavať karanténu, a to si nemôžu z pochopiteľných dôvodov dovoliť.
Na základe akých kritérií vyberáte účinkujúcich? Čo vo vašej „internej výberovej komisii“ najviac rezonuje, keď sa rozhodujete o nejakej kapele či interpretovi?
Najzákladnejším kritériom výberu je, že sa nám musí kapela alebo umelec páčiť a musí sa nám páčiť, ako znie naživo. Tým, že sme festival živej hudby, nestačí dobrá nahrávka, potrebujeme tých hudobníkov počuť na vlastné uši, vidieť na vlastné oči. Keď nám dáva ich hudba zmysel, keď nám dáva zmysel ako medzi sebou fungujú aj ako fungujú s publikom, tak ich zavoláme. Dôležitý je pocit, ktorý z nich máme. A snažíme sa v neposlednom rade o pestrosť, aby sme na festivale nemali 20 postpunkových gitarových kapiel (i keď aj to by sa mi páčilo!), ale aby sme ponúkli interpretov rôznych žánrov.
Nehľadáme mainstreamových umelcov, zmysel festivalu tkvie v predstavovaní začínajúcich hudobníkov, a nie sme ani festival, ktorý má headlinerov. Našou ambíciou je osloviť okrem domácich návštevníkov aj zahraničných hostí, ktorí tu môžu objaviť slovenských umelcov a zavolať ich na svoj festival vo svojej krajine a zase naopak. Pozývame aj veľa slovenských organizátorov, dramaturgov z kultúrnych centier a festivalov a ponúkame im možnosť vidieť zahraničné kapely, ktoré stoja za to.
Zároveň tým, že SHARPE je práve showcasový festival, je celkom prínosom, ak sa naň prídu pozrieť aj manažéri jednotlivých kapiel, však?
Áno, tí môžu totiž svoje kapely zastupovať na konferencii a predstavovať ich zahraničným dramaturgom, bookerom alebo agentom. Aj zahraničné kapely sem chodievajú s niekým v podobnej pozícii, kto tu networkuje a snaží sa predstaviť projekt, ktorý zastupuje, prípadne dotiahnuť osloveného agenta priamo na koncert a ukázať mu, o čo ide. Stáva sa tiež, že si tu agent alebo manažér nájde novú kapelu, s ktorou začne spolupracovať.
V rámci Ostrovu hudby live sa na veľkom pódiu naživo predstavia umelci zaradení na rovnomennú výberovku občianskeho združenia LaLa Slovak Music Export vychádzajúcu raz ročne. Okrem toho čakajú návštevníkov a návštevníčky koncerty na šiestich pódiách, projekt Nočná, DJi aj koncerty na streche…
Áno, v rámci Nočnej sa tento rok predstavia tri projekty. Slovinky Warrego Valles, producentky, promotérky a queer aktivistky, ktoré zhmotnili svoj aktivizmus do spoločného elektronického projektu. Slovenský producent a vizuálny umelec Boris Vítazek prestaví svoj projekt STX a nórske producentské duo Bazalt zase svoje 100% improvizovaný set držiaci sa prevažne v mantineloch techna. Do rána budú potom hrať svoje sety Fläsh DJs a Georgio Vocoder, Slovák s tajnou identitou. Kto to je, sa dozviete, až keď prídete k nám na afterku o 3:20.
Poďme k programu konferencie. Čo všetko v sobotu jej účastníkov a účastníčky čaká?
Panelové diskusie a prednášky, ale napríklad aj workshop s holandským manažérom a promotérom Koenom ter Heegde, ktorý bude hovoriť o tom, ako zabookovať medzinárodné turné. Koen má veľké skúsenosti s bookovaním holandských kapiel vo východnej Európe a na Balkáne a roky organizuje koncerty v Rotterdame. Je to človek, ktorý sa v bookingu menších kapiel naozaj vyzná.
Akí spíkri prídu a aké témy v rámci konferencie otvoríte?
Témy konferencie sa aj tento rok budú primárne držať okolo hudobného “priemyslu”, ale budeme mať aj zopár panelov, ktoré vybočujú z tohto klasického rámca. Napríklad panel o slobode a hudbe, o alarmujúcom vývoji v susedných krajinách. Do debaty prijal pozvanie Vlad Yaremchuk z ukrajinského festivalu Atlas Weekend, Vaidas Stackevičius, promotér z Vilniusu a veríme, že sa na SHARPE podarí prísť aj hosťom z Bieloruska. Sloboda totiž nie je samozrejmosť, treba si ju neustále pripomínať a keď treba, aj za ňu bojovať.
Budeme sa tiež rozprávať o zelených riešeniach, o tom, čo môže hudobný priemysel urobiť zoči voči klimatickej kríze, ak vôbec niečo. Z hostí spomeniem Teresu Moore z iniciatívy A Greener Festival alebo Johna Robba, ktorý je jedným zo zakladateľov iniciatívy The Green Britain Academy.
O výnimočnosti a jedinečnosti konkrétnych hudobných festivalov sa budeme rozprávať s dramaturgom nemeckého festivalu TransCentury Update a s Mariánom Tesákom, riaditeľom nitrianskeho festivalu FLAAM. Príde tiež Marii Reimann z estónskeho festivalu Intsikurmu a umelecký riaditeľ MENT Ljubljana Andraž Kajzer.
Konferencia ponúkne aj panel o agentoch.
Áno, chceli by sme návštevníkom konferencie viac priblížiť prácu agentov. Na Slovensku je ich totiž veľký nedostatok a možno práve vďaka tejto debate si niekto povie, že je to niečo, čo by ho bavilo robiť. Podarilo sa nám zavolať skvelé agentky Beckie Sudgen (ICM Partners / Primary Talent), Lucy Atkinson (Earth Agency) a agenta Felipe Mina Calva z ATC Live. Návštevníkom a návštevníčkam panelu priblížime, aká je to profesia a aké sú jej špecifiká, ale napríklad aj to, ako prácu agentov ovplyvnila pandémia, kedy sa koncerty nedajú alebo nesmú organizovať.
Každoročne mávate aj listening session. O čom je tá? Bude aj teraz?
Áno, kapely, ktoré na SHARPE hrajú, sa môžu vopred prihlásiť do listening session prostredníctvom online formulára a odborníci a zahraniční hostia sa potom vyjadria a zhodnotia ich skladbu. Pre niekoho to nemusí byť zaujímavé, ale iní sú radi, keď si môžu vypočuť názor niekoho, kto ich nepozná a kto im otvorene povie, čo si o ich tvorbe myslí.
Budeme mať aj tzv. Speed-meeting session: Meet the Festivals. Ide o rýchle stretnutie vo forme rozhovoru jeden na jedného, kde má záujemca v priebehu piatich minút možnosť predstaviť svoj projekt alebo kapelu zúčastnenému predstaviteľovi festivalu. Po piatich minútach si musia presadnúť k ďalšiemu stolu a stretnú sa so zástupcom iného festivalu. Počas 50 minút sa tak stretnú a zoznámia s desiatimi ľuďmi z hudobného sveta a majú šancu predstaviť im svoj projekt. Je to obľúbená forma, aj keď sa zdá, že 5 minút je málo, človek nadviaže základný kontakt a debatu môže rozvíjať aj neskôr.
Veľa inšpirácií nahádzajú organizátori Sharpe Festivalu napr. aj naEurosonic Noorderslag. zľava: Kevin Cole z KEXP, Táňa Lehocká, Katarína Thalerová, Zuzana Mráziková.
V poslednom paneli, Music and the City, potvrdil účasť Matúš Vallo. O čom sa budete rozprávať s ním?
Sme veľmi radi, že si Matúš našiel čas aj na náš festival a túto debatu. Panel bude o vzťahu mesta a hudobnej scény – ako sa dokážu navzájom podporovať a ako sa ovplyvňujú. Ďalším z hostí v tejto diskusii bude aj šéfdramaturg veľkého holandského klubového festivalu Eurosonic v Groningene, Robert Meijerink. Okrem Eurosonicu robí aj ďalší mestský festival Valkhof v meste Nijmegen na juhu Holandska a je dramaturgom dvoch uznávaných klubov v tomto meste. Budeme sa rozprávať o tom, aké je dôležité podporovať klubovú scénu a hudobné festivaly v mestách a chceme otvoriť aj tému nočného primátora. Debaty sa zúčastní aj vôbec prvý nočný primátor Amsterdamu a zakladateľ tejto pozície – Mirik Milan, moderovať ju bude novinár a DJ Richard Foster z The Quietus.
Čo všetko vlastne patrí do kompetencií a úloh nočného primátora?
To sa, dúfam, tiež dozvieme na spomínanom paneli. V Amsterdame sa napríklad s príchodom nočného primátora a jeho tímu výrazne znížila kriminalita v oblastiach s nočnými klubmi. Mirik Milan nám o tom určite rád porozpráva viac. V európskych mestách, v Londýne alebo v Amsterdame, kde táto pozícia funguje, sú noční primátori akýmisi poradcami primátorov a ich tímov. V Bratislave prednedávnom menovali za nočného primátora skúseného Martina Královiča, uvidíme, čo to s mestom urobí.
S akými systémovými nedostatkami sa podľa teba musia umelci na Slovensku na rozdiel od tých zahraničných vyrovnávať?
Určite by pomohla lepšia infraštruktúra hudobných profesionálov a inštitúcií, veľmi vnímam, že veľa umelcov a skupín má problém nájsť si u nás manažéra alebo agenta, niekoho, kto by sa im staral o zabezpečovanie koncertov, manažment, plánovanie, promo… Väčšina menších slovenských umelcov, ktorí hrajú na SHARPE, nemajú nijakého zástupcu. Aj na nás sa často umelci obracajú, či by sme im nevedeli odporučiť niekoho, kto by im vedel pomôcť. V zahraničí je toto celkom rozbehnuté a nebavíme sa teraz o veľkých agentúrach, ktoré zastupujú iba veľkých umelcov, ale práve o tých menších, ktoré spolupracujú práve so začínajúcimi, rozvíjajúcimi sa kapelami. Často sú to mladí ľudia, ktorí študujú hudobný manažment a podobné odbory, vždy sú to hlavne nadšenci, ktorí sa zaujímajú o hudbu a chcú byť súčasťou niečoho takého, ako je kapela či kapelový tím a obvykle sú to ohromne šikovní ľudia.
Toto nám tu veľmi chýba. Šikovných ľudí, samozrejme, máme, ale máme tu veľmi málo hudobných agentov. Dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. A veľmi chýbajú práve tí mladí, ktorí by sa o túto časť hudobného priemyslu začali nejakým spôsobom zaujímať. Myslím si, že mnoho mladých ani nevie, že tu takáto možnosť je. Že je možné stať sa agentom nejakého speváka či speváčky, producenta alebo producentky…
V zahraničí sa dá hudobný manažment aj študovať. Na Slovensku som však o takejto možnosti zatiaľ nepočula.
V zahraničí takýto odbor naozaj existuje, v Bratislave a na Slovensku pravý hudobný manažment nemáme. Niečo sa učí na VŠMU, niečo na kulturológii na Fif UK, tam sa vyučuje predmet kultúrny manažment. Hudobný manažment je však úplne špecifický, je toho naozaj veľmi veľa, čo musí taký hudobný manažér vedieť. Základom je strategické plánovanie všetkého, čo sa deje okolo dotyčného hudobníka. Hudobný manažér sa musí vyznať v streamingových službách, v právnických veciach týkajúcich sa autorských práv, vo vydávaní hudby, koncertovaní, produkčných veciach, plánovaní až po akéhosi psychológa, ktorý dokáže pracovať s členmi kapely, ktorí môžu byť ľudsky úplne iné typy. Toto všetko u nás rieši často len samotná kapela, ktorá má tvoriť a nie zaoberať sa praktickými vecami. Manažéri a agenti sú tu pre umelcov, aby sa tí mohli venovať práve svojej tvorbe a nezaťažovali sa administratívou a podobne…
Ale čo sa týka kvality mladej hudby, sme porovnateľní so zahraničím?
To áno, kvalita tu určite je, v čom nie sme porovnateľní, je tá infraštruktúra. Ktovie, možno nemáme také odhodlanie…
Sme podľa teba lenivejší, menej ambiciózni?
V mnohých prípadoch to tak určite je, no nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. Britské kapely sú typické tým, že si všetko tvrdo vydrú, všetko svojej hudobnej kariére podriadia a naozaj si to celé odmakajú. U nás sú interpreti možno o niečo menej odvážni. Je to ale samozrejme každého slobodné a osobné rozhodnutie, akým spôsobom sa chce hudbe venovať, či je to len koníček alebo má ambíciu sa tým živiť a aké obety je kvôli svojej vášni ochotný znášať.
Hraním v kapele je ťažké sa dnes uživiť, prípadne uživiť tým rodinu. A možno je to aj celkovým nastavením našej spoločnosti, tým, ako väčšina verejnosti, počnúc našou vládou, vníma umelcov. Teraz počas korony sa to naplno ukázalo.
text: Andrea Fedorovičová
foto: Andrea Fedorovičová, fb Sharpe Festival
