Štyri piliere Edeny spojila pop rocková línia

Košická formácia Edena pôsobí na slovenskej scéne od novembra 2007. Jej históriu začali písať spevák Andrey Hudák a gitarista Patrik Albert. V januári 2008 získali do kapely bubeníka Viktora „Vila“ Baloga. Po doplnení zostavy o bassgitaristu Juraja Zacharova vyhrala Edena hneď v roku 2008 prvý ročník súťaže Garage Band v Košiciach.

Všetci štyria členovia majú vo svojich prioritách smerom k Edene absolútne jasno. Vďaka skúsenostiam z predchádzajúcich projektov už nemusia experimentovať s vlastnou tvárou, ale môžu sa sústrediť na hudbu. „Pred Edenou som fungoval vo viacerých projektoch s rockovejšou charakteristikou. Keď som stretol Patrika, dohodli sme sa, že skúsime ísť viac cestou stredného prúdu. Skladby sa snažíme robiť tak, aby si ich ľudia pamätali. Od začiatku sme chceli hrať pop rock a do dnešného dňa sa na tom nič nezmenilo,“ zdôraznil Andrey Hudák.

Edena funguje na dvoch frontoch. V štúdiu nahráva kompiláciu desiatich singlov, z ktorých má polovicu pripravenú a zároveň koncertuje v slovenských kluboch, či na letných hudobných festivaloch. Autormi skladieb sú A. Hudák s P. Albertom a s textami im pomáha Beáta Ulmanová. „S Beátou sme si sadli od prvej chvíle a vôbec neriešime to, či pre iné kapely píše alebo nepíše texty žena. Dôležité je, že si rozumieme a nič iné pre nás nie je podstatné. Do leta by sme chceli nahrať všetkých desať skladieb, plus našim prianím je natočiť videoklip. Okrem toho si hľadáme ďalšie možnosti na koncertovanie v slovenských kluboch a už teraz sa tešíme na letné festivalové akcie,“ dodal smerom k plánom kapely A. Hudák.

Vo všeobecnosti platí, že hudba je symfóniou tónov a emócií. Príležitosť predstaviť vlastnú osobnosť na koncerte bez obalu a póz však nevníma každý ako bianco šek, no A. Hudák si nevie predstaviť sám seba pred mikrofónom v suchom vydaní. „Myslím si, že ak človek nedá do hudby svoje pocity, vlastný výraz a emócie, môže byť iba barovou kapelou, ktorá bude hrať v kúte. Môj prejav vychádza zo mňa a niekomu sa páči, niekomu nie. Pokiaľ by som to mal robiť inak, nebolo by to úprimné a posledné, čo chcem, je klamať ľudí nacvičenými umelými pózami. Ak niekto príde na náš koncert, určite nielen u mňa, ale aj u chlapcov, uvidí naše pravé tváre,“ zdôraznil spevák skupiny Edena.

Pop rockový hudobný profil Edeny však úplne nevystihuje štylizáciu jej členov. Napríklad A. Hudák vo svojej vizitke na webovej stránke kapely uvádza medzi hudobnými vzormi, ktoré ho najviac oslovili, Michaela Jacksona, Princa a Dream Theater. Žánrovo na seba síce nenadväzujú, ale ich vzťah k hudbe posúva štýlové škatuľkovanie z akademických definícií do multifunkčných rozmerov splývajúcich v jednom bode. „Všetci spomínaní muzikanti ma veľmi veľa naučili. Nechcem ich kopírovať, ale vďaka ich muzike som pochopil dosť vecí, z ktorých najpodstatnejšie sú – ako a prečo robiť hudbu. Naučili ma ju vnímať spôsobom, aby som v nej našiel sám seba a porozumel tomu, čo píšem a skladám,“ vysvetľoval A. Hudák.

Rovnako do širokého spektra bez mantinelov vstupujú kvôli inšpirácii aj ostatní členovia Edeny. Gitarista Patrik Albert zdôrazňuje, že ak si hudobník chce zachovať slobodu, musí pracovať s neobmedzeným portfóliom. „Počúval som a počúvam všetko od rocku cez jazz, swing až po latinskoamerické rytmy. Tvrdím, že najlepšie je byť všestranným gitaristom a preto sa snažím posúvať vo všetkých štýloch. Ak má človek na výber z viacerých možností, skôr si nájde a vyberie správnu z nich. Cítim sa oveľa slobodnejšie, ak si môžem vyberať z viacerých ponúk a nie som závislý iba na jednom štýle,“ uviedol P. Albert.

Tvorivú atmosféru v kapele si pochvaľuje aj bubeník Vilo Balog. Ako podotkol, navzájom sa všetci členovia Edeny poznali už v minulosti, ale čas na spoločný projekt dozrel až v roku 2007. „Hoci mám veľmi rád jazz a funky, čo ma naučilo cítiť hudbu a vnímať každý nástroj, nebránim sa ani tvrdším štýlom aký reprezentuje napríklad moja obľúbená kapela Dream Theater a môžem povedať, že ma to dopĺňa. V  Edene som spokojný, lebo každý z chlapcov vie, prečo je v kapele, čo chce dosiahnuť, a hlavne každý má chuť hrať a tvoriť. Keď príde niekto s piesňou, mojou úlohou je dať jej ten správny rytmus, tempo, pevný spodok, ktorý tvoria bicie hlavne s bassgitarou. Jednoducho „Edenu“ mám rád,“ poznamenal s úsmevom V. Balog.

Bassgitarista Juraj Zacharov ocenil v prípade Edeny jej harmóniu zladenú zo štyroch individualít s nezameniteľnými charaktermi. Mladý hudobník, ktorý sa vo voľnom čase venuje elektronike (navrhuje a konštruuje sirény), modelárstvu, maľovaniu, fotografii (najmä vlakov) a cestovaniu (predovšetkým po Slovensku), rešpektuje všetky žánrové formy, no najbližšie má k rockovým variáciám. „Keď sa mi ozval Patrik s ponukou hrať v Edene, potešilo ma to, lebo som sa chcel vydať práve rockovou cestou. Pokiaľ sa ľudia poznajú a dôverujú si,  nie je problém nájsť spoločnú reč a rýchlo sa zohrať. Vyskúšal som viacero kapiel, ale už dávno som nepôsobil v podobne precízne zohranej partii akú tvoríme teraz. V hudbe som našiel pokoj, rozvahu a možnosť prejaviť sa. Ak to mám zhrnúť, Vilo je motorom, Andrey kapelu prezentuje, Patrik jej cez tóny dáva vizáž a mojou snahou je plnohodnotne zlepiť priestor medzi bicími a gitarou,“ uzavrel náš rozhovor J. Zacharov.

Text: Imrich Makó
Foto: archív kapely