Rozhovory

Siempre a ich Siempre štýl

SIEMPREJe príjemné vidieť, že neznáme kapely pracujú a každou chvíľou posúvajú svoje hranice. V podstate je to systematická práca, ktorá si vyžaduje veľa času a pozornosti. Mnohé začínajúce kapely to akosi nechápu, respektíve je im to známe, ale vždy to skončí niekde na bode mrazu. Siempre naopak začali zľahka a tak aj pokračujú. Bez zbytočného silenia vecí odohrávajú jeden koncert za druhým a fanúšikovia si ich pýtajú. Rok práce sa vyplatil a preto som sa v Prešove zastavil na ich koncerte, aby sme zrekapitulovali uplynulý rok. Na moje otázky odpovedá gitarista Peter a spevák Lukáš Adamec.

Skús v krátkosti predstaviť kapelu Siempre.
Peter: Siempre je originál rocková skupina, vychádzajúca z klasickej rockovej zostavy (bicie, basa, gitara, spev). Sme štvorica muzikantov a hráme hudbu, ktorá je na pomedzí rocku, popu a funky s rôznymi vplyvmi, pretože počúvame všetko. Od rocku, metalu, reggae cez elektronickú hudbu až po r´n´b alebo hip-hop.

Aká je kapela Siempre ako človek a  akí ste vy ako partia v tom celku?
Peter: My sme veľmi súdržná partia a vlastne celá skupina vychádza z toho, že sme štyria kamaráti. Siempre stojí na každom jednom z nás. Je  pre nás podstatné, aby sme boli v tejto zostave a dúfam, že táto zostava to bude ťahať až kým budeme starí.

Ako sa vám momentálne darilo? Dosť aktívne ste začali koncertovať od začiatku roka 2009, o chvíľu nám rok 2009 končí. Priznám sa, že som nebol na všetkých akciách, ktoré ste hrali, no registrujem, že tých hraní bolo naozaj veľa.
Peter: Nás to v podstate prekvapilo, pretože sme do toho šli s úplnou ľahkosťou. Povedali sme si, že spravíme prvý koncert, potom druhý, uvidíme aké budú odozvy, ako ľudia zareagujú na materiál atď. Zistili sme, že je to fajn a ľudia sa sami začali pýtať, kedy hráme na budúce. Najmä to nás donutilo organizovať ďalšie koncerty, ktorých sa udialo asi tridsať. Nepočítali sme s  takým číslom.

Ste košická kapela a je cítiť podporu domáceho publika. Ako to ale vyzerá s návštevnosťou v iných mestách?
Peter: To je dlhodobá práca. Prídeš niekde prvý krát, začneš tam hrať a je tam 10 ľudí. Keď hráš dobre, na druhý koncert príde možno 20 ľudí a tak ďalej.  Toto je smer, ktorým sa chceme uberať a našimi koncertmi osloviť čo najviac ľudí.

Lukáš, ty si hlasom kapely Siempre. Čo to pre teba znamená?
Lukáš : Som veľmi rád, že môžem byť hlasom tejto skupiny, pretože si myslím, že z nás ide veľká energia. Na pódiu sa snažím uvoľniť naplno. Ale aj v bežnom živote. Som taký, aký som a to samozrejme prenášam do hudby, spevu a bavím sa tým.

Chodí na vás viac mužov alebo žien?
Lukáš: To je dosť záludná otázka.
Peter: Povedal by som, že je to pol na pol. Na niektoré naše pesničky reagujú evidentne viacej muži a na tie pomalšie, melodickejšie naopak viac ženy. Ale tie ženy reagujú aj na tie svižnejšie pesničky, súdiac podľa toho, čo vidím z pódia. Vedia sa pri tom veľmi uvoľniť. Cítia ten rytmus, groove a to, že je naša hudba aj tanečná.

Kto sa v kapele stará o texty?
Lukáš: S Peťom je to pol na pol. Prvotné veci prišli od Peťa. Niektoré som tiež upravil. V textoch ale neriešim niečo konkrétne. Ani mi o to neide. Skôr ide o to, aby mal poslucháč voľnú ruku v tom, čo počuje. Každý si v tom nájde to svoje.

Ako Peťo reaguje na texty, ktoré prinesieš do skúšobne?
Lukáš: Myslím si, že pozitívne (Peťo sa smeje), potom to spolu dolaďujeme.
Peter: Naše texty majú vytvárať hlavne atmosféru v danej piesni. Určite by sme neradi hovorili o tom, čo daný text znamená. Nech je to otvorené. Priestor pre predstavivosť.

To znamená, že keď píšeš texty, držíš sa v tej rovine, ako spomínal Lukáš.
Peter: Áno. S Lukášom si tiež rozumieme aj po tej textárskej stránke. A niekedy je to až prekvapujúce. Veľa krát sa stalo, že som mal v piesni spravenú prvú slohu a refrén, ale nevedel som s tým pohnúť ďalej. Zrazu prišiel Luky a dal tam druhú slohu, na ktorú keď som sa pozrel, mal som pocit, akoby to vyšlo zo mňa.

Vy ste spolu vyrastali? Počúvali ste rovnakú hudbu, čítali rovnaké knihy? Odkiaľ sa vzala tá textárska symbióza?
Peter: Prišlo to samo, cez vesmír (smiech). Práve to je na tom tá najkrajšia vec, pretože sme sa spoznali minulý rok. Od prvého momentu to sadlo. Keď Lukáš prišiel do skúšobne, vedeli sme, že to je “on”. Veľmi sa z toho tešíme.

Trvalo dlho vyskladať kapelu Siempre až do dnešnej podoby?
Peter: Najväčší problém bol so spevom. Ale ako som povedal, keď prišiel Lukáš, mali sme v tom hneď jasno. Mali sme samozrejme nejakú našu predstavu. Ale niekedy je to predstava, ktorú ani nevieš definovať. Zrazu niekto príde, zaspieva a povieš si: “To je ono.”

Zatiaľ ste stihli jeden singel obsahujúci tri skladby. Ako ste ich vyberali? Pretože váš repertoár je oveľa širší.
Lukáš: Išlo o to, aby to bolo rôznorodé a nie na jedno kopyto. Čo najširší záber. Chceli sme vybrať niečo, čo je pomalé (skladba Pomaly), tiež nejaký groovy kúsok (Diagnóza) a potom poriadnu funkovicu (skladba Siedma Brána).
Peter: Nechceli sme, aby tie tri skladby boli z toho istého súdka, ale čo najširšie predstaviť kapelu.

Ako vidíte ďalšie smerovanie kapely po hudobnej stránke?
Peter: U nás je každý zodpovedný za svoj nástroj. Nikdy nepovieme, že bicie musia hrať takto. Musí to vyjsť z toho človeka tak, aby to sedelo do tej celej skladby. A kam by sme chceli smerovať? Momentálne nahrávame CD s 11 piesňami. Medzitým robíme nové veci a povedal by som, že štýlovo nie sú niekde úplne inde, ale cítiť z nich ako kapela vyzrela po roku koncertovania a nahrávania. Keď sa nám podarí nahrať spomínané CD, tak dúfam, že sa nám podarí robiť ďalšie skladby a kvalitnejšie v tom istom žánri. Vychytať muchy, neustále sa zlepšovať inštrumentálne, skladateľsky.

Kde sú vaše hudobné chute?
Peter: Hendrix, Marley, Cream, Red Hot, milión hudby … určite James Brown a celá tá stará tvrdá americká funky scéna (´70te roky) je pre nás dôležitá. Nie v tom zmysle, že sa ňou nechávame inšpirovať, ale je to hudba, ktorá sa nám páči hlavne tou energiou, ktorú v sebe obsahuje. Je to strašne živelné.

Ako sa bránite tomu, aby ste nekopírovali iné kapely?
Peter: Akonáhle sa naša skladba na niečo nápadne podobá, tak je koniec. Neriešime to ďalej. Je to pre nás nepoužiteľné. Snažíme sa vytvoriť náš vlastný Siempre štýl. Nebude to nejaká revolúcia, ale chceme, aby ľudia, ktorí začujú meno Siempre, si vedeli predstaviť ako znieme. Nesledujeme žiadne trendy.

Ako to z tvojho pohľadu vyzerá s košickou scénou?
Lukáš: Možnosti vystupovania samozrejme sú. Záleží na tom, či sa kapela na to cíti a či má podporu publika.
Peter: Ja by som k tomu rád dodal jednu poznámku. Na to, že Košice majú viac ako 300 tisíc obyvateľov, je podľa mňa tých príležitostí na hranie dosť málo. Vzhľadom na to, aké to je veľké mesto.

Lukáš: Ono sa to dá zariadiť, ale to by bolo zbytočné silenie. Keby to tu bolo fakt také rôznorodé, čo sa týka kapiel, napríklad aj v rámci jedného štýlu, dalo by sa hrať aj častejšie.
Peter: Ja si myslím, že sú ľudia zhýčkaní tou modernou dobou. Na jednej strane sa sťažujú, že nie sú akcie, nie je koncert, nič sa nedeje a potom, keď si niekto dá tú námahu, nejaký organizátor, tak potom ľudia povedia “Ú, dnes ide Superstar”, “Joj, tak dnes pozerám futbal” alebo “Idem na chatu.” Tým to je aj tak trošku paradoxné.

Máte aj nejakú spriaznenú kapelu?
Peter: Hudobne neviem … v tej priateľskej rovine určite. Napríklad sa nám páči Peťo Bič, ktorý je aj náš kamarát. Cirkus, Parentals, teraz sme hrali so Švepes a Plastic Swans …
Lukáš: Samozrejme sú kapely, s ktorými sa poznáme, aj sme v kamarátskom vzťahu, len je to štýlovo dosť odlišné. Tie koncerty sa dajú vybavovať spoločne, len z toho nesmie byť divák zmätený.

Je pravdou, že kapela je živá hraním. Nakoľko sa ale vám podarilo dostať tú energiu z pódia na nahrávku?
Peter: To bol náš cieľ už pri deme. Chceli sme nahrávku, ktorá by bola najbližšia nášmu živému hraniu – nahrávali sme naživo v štúdiu. Paradoxne to je najťažšia záležitosť, zachytiť to v štúdiu. S tým majú problém aj kapely veľkého formátu. Možno aj preto má naša nahrávka surovejší zvuk, pretože sme fakt chceli, aby to nebolo upravované v Pro Tools systémom Copy-Paste. Nechceli sme si nakopírovať krásne hranie. Nám nevadí, ak sa tam vyskytne drobná chyba. Toto je tvár našej skupiny. Takto znieme. Máš kapely, ktoré naživo znejú zle, ale keď si pustíš cédečko, všetko je krásne, vyrovnané, hrá to super. Myslím si, že to je trošku problém modernej technológie. Za starých čias znela nahrávka podľa toho, nakoľko dobrá bola kapela.

Internet zabíja. Ako vy však využívate potenciál internetu na to, aby ste napredovali?
Peter: Všetci vieme, aký problém spôsobilo napaľovanie cédečiek. Ale pre nás, ako začínajúcu kapelu, je internet veľmi dobrý nástroj. Máš dosah na ľudí, na ktorých by si pred tým dosah nemal. Keď si niekedy podpísal zmluvu s vydavateľstvom, tak to vrazilo peniaze do proma. Momentálne si to vieš z časti urobiť sám.

Predpokladám, že sa pustíte aj do riešenia vydavateľských záležitostí.
Peter: Určite áno. Budeme radi, ak sa nám podarí dostať sa pod nejaké vydavateľstvo, ktoré nám pomôže s vydaním dosky. A ak nie, vydáme si to vo vlastnej réžii. Už len kvôli tomu, ak za nami dôjdu ľudia po koncerte a budú chcieť náš album. Robíme to hlavne pre tých ľudí.

Text: Edo Kopček
Foto: archív kapely Siempre

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Rozhovory