Schody: Vylepšovať štýl znamená vylepšovať myšlienku

Banskobystrická skupina Schody funguje od deväťdesiatych rokov. Momentálne dáva o sebe vedieť albumom Básne ako z dymu. O novinke sme sa porozprávali so spevákom Jurajom Jamrichom a gitaristom Rasťom Kašiarom.

Kapela schody je povedal by som dvojgeneračná. Aká je chémia v kapele dnes?
JJ: Funguje to veľmi dobre. Staré sa snúbi s mladým, energeticky sa dopĺňame, má to iskru, hudobne si rozumieme. Nesmierne nás teší, že aj naši mladí muzikanti v  súčasnej zostave majú záujem o „hudbu“. Keby sme boli v tabuľke chemických prvkov, určite máme miesta tesne vedľa seba..:-)

Rasťo, s Jurajom tvoríte „hudobnú“ dvojicu už slušný počet rokov. Čo vás na sebe priťahuje?
RK: Ľudia by mali mať pocit, že na tom na čom sa dohodnú v čase X, by malo platiť aj v čase Y.
Súčasnosť dala človeku pocit, že nič nie je stabilné a všetko po nejakej dobe treba zmeniť. A to je práve omyl. Na myšlienke treba zotrvať, pretože vylepšovať štýl znamená vylepšovať myšlienku. Kto si to nedokáže pripustiť okamžite, toho už o tom zväčša nemožno presvedčiť. Tak sa aj my dvaja navzájom povzbudzujeme v  zotrvávaní na pôvodných myšlienkach, raz je jeden priveľmi optimistický a druhý priveľmi pesimistický, alebo naopak a potom sa to prejaví v prostredí peknej piesne, ktorej zvuk vzniká.

Podľa bia skupiny, keďže fungujete od prvej polovice 90-tych rokov, máte za sebou viac aj menej koncertné obdobia. Každopádne mi nedá neopýtať sa. Viete mi porovnať klubovú scénu vtedy a dnes?
JJ :Porovnávať je ťažké. V tých začiatkoch, po revolúcii, bol hlad po živých vystúpeniach veľký. V každom klube mala „živá“ kapela otvorené dvere. Kluby praskali vo švíkoch. Dnes to už také jednoduché nie je.  Ekonomika nepustí, veľa klubov zaniklo a v tých, ktoré existujú, hrajú kapely naozaj niekedy len za „cesťák“.  A ľudí tiež ubudlo. Stále sa hovorí že kultúra nie je. Kultúra je, koncertov živých kapiel je naozaj dosť, len na tie koncerty musia ľudia začať chodiť.

RK: A tiež by bolo fajn , keby mladí aj starí pochopili, čo to znamená živé hranie, predstavenie, vysielanie a pod… To nie je vyumelkovaná, vyrobená produkcia obrovských TV prenosov, plejbekov a programov, ktoré málokedy majú atmosféru živého a osobného koncertu, či napr. divadelnej inscenácie.

Na nový album vám prispeli textami básnici Jaroslav Klus a Rudo Rusiňák. Ako došlo k vašej spolupráci?
JJ: S Rudom Rusiňákom sa poznáme už dlhšiu dobu. Funguje to tak, že keď má texty, pár nám ich donesie a my si vyberieme. Jaro Klus je Rasťov spolužiak z vysokej školy. Tu vznikla spolupráca tak, že sme zhudobnili jednu jeho báseň, pesnička ho zaujala a dostali sme sa tak aj k ďalším textom –  básňam, ktoré sme zhudobnili.

Vo vašich skladbách je cítiť náznak bluesu. Aj samotné pesničky majú skôr rozprávačský charakter. Cítite sa ako básnici?
RK: Básnici sú veľmi osobní, možno áno. Veď iba vtedy, ak sa umenie „oblečie“ do najosobnejšej látky, možno poznať že ide o umenie.  Hm, a teda vlastne sa treba niekedy vnútorne vyzliecť, alebo obliecť, toto poradie sa dá ľubovoľne meniť…:-))

Je pre vás príbeh dôležitý?
RK: Áno, aj tragický aj šťastný, hlavne, aby mal ľudský rozmer a niekedy sa zabávame na absurdných až surrealistických uletených veciach…

Aký máte vzťah k českým pesničkárskym kapelám ako napr. Mňága a Žďorp?
JJ: Priznám sa, že Mňágu až tak zmapovaného nemám. Ale napr. Buty, tiež pesničkárska kapela, ma oslovila už svojim prvým albumom. Páči sa mi, že sa na nič nehrajú a dajú pesničke to, čo si zaslúži. A hlavne je ich hudba pestrá, žánrovo rôznorodá – nenudí. Takže môj vzťah je pozitívny.

Nakoľko bolo pre vás ťažké/ľahké zhudobniť už hotové texty, teda básne?
JJ: Nedá sa povedať či ťažké, alebo ľahké, skôr by som povedal že je to pre nás lepšie.
RK: Pri hotových textoch sa snažíme vystihnúť už daný obraz, atmosféru a nájsť hudobné vyjadrenie toho, čo sa vo vnútri ukrýva, poodkryť hodnotu: „ čože to tam ten človek ukryl, zapotrošil?“

K čomu máte bližší vzťah? K tomu, aby z pesničiek bol cítiť intelekt alebo aby boli viac rockin´, teda dráždivé či intímne?
JJ: Každá pesnička si pýta svoje. To ako znie a aká nálada z nej ide, závisí hlavne od textu. Hudbu používame ako nástroj na vyjadrenie toho, čo obsahuje. Nikdy sa nepozeráme na pesničku prvoplánovo.

Nahrávka vznikala v PJ Sound štúdiu. Ako vnímate tento priestor? A ako si spomínate na kompiláciu?
JJ: Začnem kompiláciou. Myslím, že nič  podobné, kým kompilácia nevyšla, tu pre banskobystrické kapely nebolo. Dobrá myšlienka, dotiahnutá do konca. Veľmi radi ako kapela spomíname na krst kompilácie, kde sa všetci muzikanti stretli v dobrej atmosfére, ktorá by medzi nimi mala fungovať neustále.
K samotnému PJ Sound Studiu len toľko – skvelí a ústretoví ľudia, príjemné prostredie a kvalitná technika.

Bez vetra sa ani lístok nepohne. Čo čaká skupinu Schody v najbližších mesiacoch?
RK: Keďže sme vydali CD, náš cieľ je jasný. Dostať ho medzi ľudí, a to prostredníctvom koncertov a hrania. Samozrejme, každý autor je najradšej, keď si to jeho dielo druhý človek prostredníctvom „ predaja a kúpy“ odnáša domov do vlastného súkromia a tam sa my stávame súčasťou jeho života!

Schody – Básne ako z dymu

01-Veršovanka o ženách
02-Jesenné premeny
03-Ryby
04-Vám
05-Raj06-Sex v malom byte
07-Skutočná dáma
08-Revolver
09-O zaspávaní
10-Je piatok večer
11-Večera
12-Objavenie pomalosti

rozhovor pripravil Edo Kopček
foto: Schody archív