Robo Papp: Každý deň s muzikou je lepší ako bez nej!
Roba Pappa registrujem priebežne od jeho debutu s každým singlom, ktorý sa objaví v rádiách. Za posledný rok ma najviac zaujalo jeho spoločné unplugged turné s Bystríkom. Povedal som si, že je to ozaj dobrý (pre mňa aj logický) nápad, spojenie týchto dvoch spevákov a akustickej muziky. Robo je v prvom rade muzikant, osamelý jazdec na našej scéne, ktorý však má na svojom konte zaujímavé spolupráce s inými našimi hudobníkmi, či interpretmi. Aj o tom sme sa rozprávali minulý víkend v Prešove, keď tu neplánovane odohral dva koncerty. Ako inak, šlo o jeho najnovšiu spoluprácu s Michaellou Papp. S Michaellou ho spája okrem spoločného mena aj spoločný singel Málo chýbaš, ktorému sa celkom darí v našich rádiách. Informácií, nikdy nie je dosť, a aj preto som sa s Robom bavil o rôznych témach. Pýtal som sa ho na spoluprácu s Michaellou, jeho spoločný recesistický projekt s Bystríkom, Ludom Srncom a ďalšími ich kamarátmi, s ktorými vystrájajú pod hlavičkou Charomeliroo, ohliadli sme sa trocha do minulosti a poodkryli Robove plány do budúcnosti. Ako inak, nevyhli sme sa téme o tom, čo hrajú naše rádiá a ako to môže niektorým kapelám poškodiť.
Robo povedz mi v krátkosti, čo máš nové?
Máme kapelu, ktorá sa volá Charomeliroo. Tvorím ju ja, Bystrík a ďalší naši kamaráti. To je asi gro našej roboty. Nahrávame, hráme koncerty a točíme videoklipy.
K vzniku tejto kapely vás inšpirovalo spoločné turné, ktoré ste s Bystríkom odohrali?
Máme spoločného bubeníka, Luda Srnca, ktorý minulý rok vymyslel, že pôjdeme spoločné turné a celé sa to osvedčilo. Bolo to unplugged turné a páčilo sa to nám ako aj ľuďom. Reagovali na to dobre a preto by bola škoda, keby sme sa rozišli.
Inak unplugged šnúry sú teraz v kurze, mám taký pocit.
U nás to bola z núdze cnosť, lebo sme hrali v podstate po kluboch a menších podnikoch všelikde na Slovensku. Do deväťdesiatich percent z nich by sa nevmestila kapela s veľkými bicími. A druhá vec je aj to, že nás to baví.
Unplugged je predsa len osobitá záležitosť.
Je to intímnejšie.
Máte už hotové spoločné nahrávky?
Nahrávame to postupne. Zatiaľ máme tri pesničky a na jednu z nich už je natočený aj videoklip. Nemáme žiaden termín vydania albumu. Keď máme čas a novú pesničku, tak ju nahráme.
Venuješ sa okrem muziky aj niečomu inému?
Nie. Keď som zmaturoval, začal som robiť muziku a robím ju dodnes.
S Michaellou Papp máte spoločný duet Málo chýbaš. S Miškou som sa minulý týždeň bavil o tom, že sa skladbe darí v slovenských rádiách. Čakal si takýto úspech?
Musím povedať, že som príjemne prekvapený. Vôbec som to nečakal. Rasťo s Miškou ma oslovili práve na spomínanom turné, keď sme hrali v Prešove. Dovtedy sme sa nepoznali. Povedal som im, že ak mi pošlú pesničku, ktorá bude dobrá a bude sa mi páčiť, tak to spravím. Nevedel som ako to dopadne, predsa len, Miška je nová speváčka a je ťažké sa presadiť.
Možno pomohlo aj to, že pre ľudí nie si neznámy človek.
Určite áno, ale aj tak som si nemyslel, že to bude mať takýto úspech.
Michaella ti poslala len túto jednu skladbu?
Len túto jednu. V podstate mi prišlo zaujímavé to, že sme menovci. Za normálnych okolností by som sa o tom asi ani nebavil. Prišlo mi to ako celkom dobrý nápad a povedal som, že keď to bude dobré, tak fajn, idem do toho. Keď mi ju neskôr poslali, tak som bol prekvapený z toho, aká je dobrá.
Vedel si vtedy, že za zvukom a produkciou skladby Málo chýbaš ako aj celého albumu stojí Randy?
Vedel som, a keď mi to povedali na začiatku, vedel som tiež, že to bude kvalitné, ale zas nemusí sa mi to páčiť. Ale táto bola fajn.
Skladbu ti poslali ako demo verziu alebo to bola hotová nahrávka? A čo svoje si do nej pridal?
Mám pocit, že už to bolo hotové a svoje som tam nevložil nič, okrem spevových liniek. Bola to pre mňa naozaj jednoduchá spolupráca. Dostal som presne dané, čo mám spievať. Dokonca som ani nebol v Prešove. Naspieval som to v Bratislave.
Kde inak v Bratislave nahrávaš?
Ako kedy. Máme také svoje mini-štúdio, kde sa dajú nahrávať demáče a veci, kde nepotrebuješ akustiku. A keď už ideme nahrávať naostro, tak buď u Vrabca z Made II Mate alebo u Jopa, ktorý má skvelé nové štúdio.
Plánujete natočiť aj videoklip?
K tomuto neviem. To je dobrá otázka, musím sa spýtať Mišky (smiech).
Poďme ešte k tvojej vlastnej tvorbe. Tak ako ty, aj Bystrík má svoju kariéru. Je teda váš spoločný projekt len odbočením?
Áno, je to také odbočenie. Normálne fungujeme ďalej ako sólisti a robíme si vlastné veci. Charomeliroo je pre nás taký oddych aj trošku recesia. Je to veľká kapela o šiestich ľuďoch a tam hráme iba elektricky. Sú to pesničky ťažko hrateľné v unplugged podobe. Máme pesničky, v ktorých rapujeme a pod.
Pracuješ teda aj na skladbách pre ďalší vlastný album?
Pracujem. Keby do toho pôvodne neprišla táto kapela, vydával by som ho už tento rok. Ale tým, že sme sa venovali tomuto projektu, tak som to odložil. Urobím ho budúci rok a budem ho robiť s Opakom.
S Opakom? Ten rap ťa akosi zaujal, či nie?
Nielen rap. Ja mám rád r´n´b a čiernu hudbu vôbec. Opak to vie robiť a je v tomto veľmi šikovný. Celý album teda budeme skladať a produkovať obaja spoločne. Ale je pravda, že mám rád rap. Lenže keď rapujem ja, tak je to naozaj sranda a recesia a netreba to brať vážne.
Predpokladám, že s Charomeliroo nezostanete iba pri jednom videoklipe.
Máme vymyslené to, že ku každej pesničke natočíme videoklip. Keď bude na albume dvanásť pesničiek, tak bude dvanásť videoklipov. Aj to tak robíme, že vždy, keď nahráme pesničku, chceme postupne spraviť klip na každú jednu.
To je zaujímavý nápad.
Dnes je u nás viac hudobných televízií a možno prichádza tá doba, že máme kde púšťať tieto videoklipy. S novou pesničkou sme spravili to, že sme ju ešte nedali do rádia, ale skôr išiel von videoklip. A celkom sa nám to osvedčilo.
Videoklip je predsa len nákladná vec. Ako to riešite?
Objavili sme človeka, ktorý sa volá Jozef Koháry. On robil videoklip Márii Čírovej k skladbe Búrka, a je to človek, ktorý pracuje v televízii a má prístup k potrebnej technike. Aj preto ten videoklip môže vyjsť lacnejšie ako za normálnych okolností. Naozaj sme boli tak prekvapení a spokojní s výsledkom, že sme sa rozhodli spraviť videoklipy k všetkým pesničkám.
Čím sa bude líšiť hudba Charomeliroo od tvojej a Bystríkovej sólovej tvorby?
Bystrík si v podstate hovorí, že je pesničkár, neviem to charakterizovať, možno je to nejaký pop folk, alebo niečo podobné. Ja zas inklinujem k čiernej hudbe, aj keď je to pop, čo robím a Charomeliroo je recesia. Tam si dovoľujeme veci, ktoré by sme sa možno aj hanbili spievať pod hlavičkou našich mien, ale tam sa nehanbíme. Hráme v teplákoch, rapujeme a máme veľmi tvrdé texty /na pracovnom stole, vyliezla si hore, čo je, čo je, čo je, dneska pôjdeš dole/. Sú to fakt srandy, ktoré si nikde inde dovoliť nemôžeme. O tom to teda je.
Premýšľate nad tým, že by ste takéto tvrdé veci nasadili niekam ďalej, ako len napr. na internet?
No taký optimista nie som (smiech), že by sa toto mohlo niekde hrávať. Ale samozrejme máme aj pesničky, ktoré sú normálne hrateľné v rádiách. Sú síce možno trochu vtipné, ale nikoho neurazia. Zas pesničky, na ktorých sa vybláznime, o tom silne pochybujem, že ich bude niekto hrávať.
Ako sa cítiš po toľkých rokoch na hudobnej scéne?
No, staro (smiech).
Pýtam sa zámerne, pretože Michaella je mladá interpretka.
Áno, je mladá na scéne, ale sme rovnako starí. V podstate mám 27 rokov a ono by sa to nemuselo zdať, že je to tak dlho, ale v mojich sedemnástich som nakrúcal prvý album, v osemnástich mi vyšiel a budúci rok to bude desať rokov a rozmýšľam aj o tom, že spravím výberovku alebo live-ku.
Tvoji fanúšikovia by určite prijali takéto malé ohliadnutie za tvojou doterajšou kariérou.
Určite áno.
A prezradíš, akým smerom by sa mala tvoja tvorba uberať na ďalšom albume?
Určite viac r´n´b ako všetky ostatné nahrávky. Tento album by mal byť menej gitarový, a možno nebudem gitary vôbec používať alebo len v niektorých pesničkách. Bude sa odlišovať aj tým, že nechám Opakovi dosť voľnú ruku. Väčšinou si produkciu robím sám, ale chcem sa jednoducho od toho trošku odosobniť a nech to spraví niekto druhý. Som na to veľmi zvedavý.
Cítiš sa slobodný v živote a tiež vo svojej tvorbe?
V tejto spoločnosti sa mi žije dobre, aj keď ľudia trošičku nadávajú a utekajú zo Slovenska. Mne sa tu páči a baví ma život, ktorý mám. V hudobnej tvorbe sa tak slobodný necítim. Situácia je taká, že slovenské rádiá vyberajú veľmi úzko, čo budú hrať. Na Slovensku je v podstate taká rock popová éra a je veľmi ťažké presadiť sa s niečím iným. Síce tvorím slobodne, ale kvôli tomuto sa slobodný necítim.
Ale myslím si, že r´n´b sa u nás pomaličky uchytáva v rádiovom éteri. Vezmi si takú Tinu alebo Zdenku Prednú.
Áno. Dúfam, že to bude ešte lepšie. Ale predsa len sa to nehrá toľko, ako pop-rockové pesničky.
Už keď sme pri tom, čo hrávajú naše rádiá, spustil som anketu o najneobľúbenejšiu slovenskú pesničku. A prišlo mi veľa zhodných odpovedí.
Bol som tam?
Nie. Bol tam Desmod.
To je paradox. Pretože oni sú možno najúspešnejšia kapela a najpopulárnejšia, ale na druhej strane je veľa ľudí, ktorí ich nemajú radi.
Pred pár dňami som čítal interview s ich gitaristom, v ktorom povedal, že sa tešia tej hranosti, ale zas by bolo fajn, keby v rádiách dostávali priestor aj iné, dokonca začínajúce kapely.
Rišo mi povedal presne to isté. Ľudia na to nadávajú, že prečo stále Desmod. Ale zas každý by bol rád, na ich mieste.
Včera s vami vystúpil aj saxofonista Gappa. Stretol si sa s ním už aj pred tým?
S Gappom som sa zoznámil cez Opaka, pretože patrí do Opakovej kapely a ja v nej zas robím vokály. Keď má veľké, živé koncerty, tak má Opak úžasnú veľkú kapelu. Poznám ho odtiaľto, ale zoznámili sme sa nedávno. Plánujeme spolu robiť aj niečo viac. Tiež možno z toho vzídu nejaké funky večery, keďže chceme spraviť aj pár koncertov.
Všimol som si, že si spolupracoval s množstvom muzikantov, spevákov, speváčok.
Áno, mňa to baví. Na každom albume mám dosť veľa duetov a dokonca som rozmýšľal nad tým, že vydám album s duetmi, lenže nemám s kým, pretože ľudia, s ktorými som chcel spolupracovať, tak s nimi som už spolupracoval. Je tu naozaj pár ľudí, ktorých si naozaj vážim a ktorých mám rád.
Ono je to aj osviežujúce, hosťovať niekomu na albume, alebo naopak.
Áno, je to osviežujúce. Presne tak. A sú ľudia, s ktorými robím vždy rád. Napríklad Dara Rolincová, s ňou kedykoľvek a veľmi rád. Alebo s Paľom Hamelom. S ním mám dokonca tri spoločné pesničky. A to je zase niečo úplne iné, mimo toho môjho, ale baví nás robiť spolu. Vždy sa naučím niečo nové od toho druhého človeka.
Máš na niektorom zo svojich albumov skladbu, ktorá je pre teba taký tvoj skrytý klenot?
Fúúú, ťažko povedať. Skôr to mám opačné, pretože tie, ktoré mám veľmi rád, sa objavili ako single. Ale na druhom albume mám skladbu Nech sám zistím, ktorú dnes budem hrať (Robo ju aj uviedol s tým, že „toto je tá skladba, o ktorej sme sa bavili“). Je to pomalá skladba, ktorá nikdy nevyšla ako singel a mám ju strašne rád.
A čo Robo Papp a internet?
Som veľký fanúšik internetu, ale priznám sa, že ho mám doma asi tretí rok. Pred tým som bol úplný antitalent a s počítačom som nebol veľký kamarát, ale teraz si bez toho neviem predstaviť život. Žijeme v dobe, kedy na nete nájdeš všetko. Myslím si, že už sme aj spohodlneli. Už sa nám nechce dvíhať telefón a zisťovať, kedy mi ide vlak, alebo ak chceš nejakú informáciu, tak ju nájdeš na internete. Som rád, že to je. A v rámci muziky si myslím, že nás to všetkých posunulo o veľký krok dopredu. Nie sme závislí na rádiách, alebo na tom, či sa naša hudba páči nejakému človeku, ktorý robí v rádiu. Pesnička alebo videoklip sa jednoducho dá zavesiť na internet a ľudia, ktorí chcú , vedia si to pozrieť. Možno to je tá sloboda pre mňa, ako umelca.
Text: Edo Kopček ml.
Foto: Rasťo Papp a Michaella Papp
