Album Zelená pošta nahrali v roku 1972 Marián Varga, Pavol Hammel, Fedor Frešo, Rasťo Vacho, Dušan Hájek a Radim Hladík. Texty napísali Kamil Peteraj a Boris Filan. Originálny, dnes už kultový a nadčasový album československej hudobnej histórie dostal 26. augusta 2022 na päťdesiatku novú LP verziu so 180 g zeleným vinylom a špeciálne koncertné turné, ktoré od 17. do 23. septembra 2022 skvelou hudbou poteší sedem slovenských miest. O tom ako vznikal legendárny album a ako sa pripravuje a teší na turné rozpráva Pavol Hammel.
Pred desiatimi rokmi nás Jožko Ľupták nahovoril na obnovenie Zelenej pošty na festivale Konvergencie. Vtedy tu ešte boli aj Marián Varga aj Fedor Frešo. Spočiatku to vyzeralo dosť nereálne, lebo ten album bol robený v štúdiu a nikdy sme ho naživo nehrali. Bolo sa na to treba dobre pripraviť, aby to vyznelo tak, ako je to na platni. Nakoniec sme to zvládli. Teraz prišli za mnou bratia Frešovci, že to výročie albumu je naozaj exkluzívne a to, že päťdesiat rokov platňa vydržala a niečo stále znamená, by si zaslúžilo poriadnu oslavu. A ešte k tomu, že tento rok by chlapci (Fedor Frešo a Marián Varga) mali 75 rokov, tak, že či nepôjdeme do toho. Tak sme si povedali, že to skúsime.
Zohnal som to najlepšie, čo sa tu z muzikantov zohnať dá. Fero Griglák ako základný pilier, Fedor Frešo ml., výborný basista, ktorý hrá na rozdiel od svojho otca prstami (Fedor starší hral s trsátkom), bubeník Martin Valihora, o ktorom netreba veľa rozprávať, lebo ho každý dobre pozná, zaujímavý hráč na klávesy Vladislav “Slnko” Šarišský, ktorý špičkovo interpretuje Vargu a druhý keyboardista, ktorý hrával aj s Mariánom, Peter Preložník. Táto zostava je veľmi fajn. Máme za sebou už dve premiéry. Obidve v Čechách. Na Valašskom špalíčku – festivale vo Valašskom Meziříčí a na festivale Krásný ztráty vo Všeticiach, kde je takým “otcom zakladateľom” Michal Prokop. Mali sme obrovský úspech a diváci z toho boli doslova nadšení. Jednak sa potešili, že ešte niektorí žijeme (smiech), ale hlavne tam bolo veľa ľudí, ktorí to poznali. Bol som veľmi prekvapeniý, že vedeli texty a spievali si s nami. To české publikum dokáže viac oceniť niečo také, ako je návrat albumu Zelená pošta. Premiéry už máme za sebou a verím, že aj na koncertoch u nás to bude rovnaké.
Keď v roku 1972 vyšiel pesničkový album Pavla Hammela a Mariána Vargu Zelená pošta, zapôsobilo to ako zjavenie. Mimoriadne invenčná a originálna piesňová poetika bola veľkým protipólom k dobovému konvenčnému hlavnému prúdu populárnej hudby. Po 50 rokoch album vyšiel opäť na vinylovej platni v reedícii.
Bol to čisto štúdiový projekt. Každý z nás mal vtedy svoje vlastné koncertné a iné projetky. Marián mal Collegium Musicum, v ktorom bol vyťažený, ja som mal Prúdy a pripravoval projekt Šľahačková princezná. My sme sa chceli len štúdiovo stretnúť. Mne Vargove pesničky chýbali a jemu zas chýbal spevák. Hrať to na koncertoch sme vôbec neplánovali a ani nikdy v tých časoch nehrali naživo. Na nahrávanie sme si zavolali aj Radima Hladíka, nech príde zahrať dve sóla. Bol to projekt, ktorý mal do jedného celku spojiť niečo z každého z nás. Čiže taká symbióza vzájomných nápadov.
Našťastie sme už mali niečo za sebou, či už Prúdy alebo Collegium Musicum a preto k nám boli v rozhlase ústretoví. Opus vtedy ešte nemal štúdiá a tak sme to nahrávali v experimentálnom štúdiu Rozhlasu. Na Jakubovom námestí boli dve štúdiá, v jednom nahrával TOČR a druhé bolo pre skladateľov vážnych žánrov, ktorí chceli pracovať inovátorsky a elektronicky zasahovať do vážnej hudby. My sme si tam vypýtali termín a dali nám ho. Vtedy sa za štúdiá neplatilo, ale ani my sme nič nedostali. Vďaka našim menám a úspechom, ktoré sme už vtedy mali za sebou sme tam mohli nahrávať. My sme si to pred nahrávaním ani neskúšali, to sa prišlo do štúdia a tam sa to tvorilo.
Koncepcia albumu prichádzala postupne. Tým, že sme to nemuseli mať hneď hotové, sme mohli nad tým rozmýšľať mesiac, potom sme sa k tomu zase vrátili. Mali sme veľkú voľnosť tvorby v štúdiu, ktorá nám pomohla dostať tam to najlepšie, čo sme vtedy vedeli. Od Smutnej rannej električky až po kvázi Haydna v Nechtiac. Teraz už viem, že to prinieslo “ovocie”. Ale vtedy sme to vôbec nevedeli. Nevedeli sme to ani pri Zvonkoch ani pri Zelenej pošte. My sme vtedy nemali žiadny kalkul. Pri Zelenej pošte sme sa snažili iba o to, aby sa to nedalo vysielať v rádiu. A to nám vyšlo (smiech).
S Mariánom sme obidvaja mali radi poéziu a veľa sme ju čítali. Smutná ranná električka vznikla dávno pred Zelenou poštou. Marián ju nechcel dať na Zvonky ani na albumy Collegia, tak sme sa dohodli, že ju dáme na tento album. Je to krásna skladba a bolo nám ľúto, že sme ju ešte nevydali. Pre nás bol Miroslav Válek básnik “par excellence”, svojim spôsobom beatnik, bonviván, ktorý fajčil a pil, tak nám úplne sedel. Ja som napríklad od neho spravil Po písmenku. Potom sa z neho stal minister kultúry, ktorý vybavil, že sa Mariánovi kúpil Hammond organ. On tú hudbu mal rád a ako bohém vedel mladých muzikantov pochopiť a vďaka svojej pozícii sa im snažil pomôcť, keď mohol a vedel.
Peter Preložník my nedávno povedal, že on ako malý chlapec počúval Zelenú poštu a bol z toho “na větvi” a vôbec si nevedel predstaviť, že to bude raz hrať a stalo sa…Som rád, že to chlapcov baví, že si to vážia a hlavne, že to vedia dobre zahrať. Preto ani prípravné skúšky neboli nejaké drastické, ale niekdy to bolo náročné, lebo napríklad Martin Valihora raz išiel na skúšku z New Yorku, cez Benátky, lietadlo do Viedne meškalo, takže ho na letisku čakalo auto aj s bubnami, prišiel do Devína na skúšku, skúšali sme asi tri hodiny a potom sadol do auta a išiel do Prešova, kde robil One Day Jazz Festival. Sú to vyťažení muzikanti, ale chcel som takých, tak je to niekedy trošku náročnejšie sa stretnúť. Ale ich súhra na pódiu je dokonalá. Je to ťažký koncert, aj pre mňa. Zachovávame presne tie tóniny, v ktorých sa to vymyslelo. A päťdesiat rokov je päťdesiat rokov, ale zatiaľ to zvládam. Na koncerte je všetko presne tak, ako na albume. Sú tam tam aj všetky zvuky – páví krik, poštový koč…samozrejme, že gitarové sóla hrá Fero Griglák trochu inak, ako Rasťo Vacho alebo Radim Hladík. Snažíme sa ale zachovať tú silu originality a mixu toho všetkého, čo sme na Zelenú poštu nahrali. Okrem celého albumu na koncertoch zahrám aj sám akusticky Spievam si pieseň a Baladu o smutnom Jánovi, bude tam aj od Collegia Bartókov Mikrokosmos a Hommage á J.S.Bach, ale aj Zvonky, S rukami vo vreckách, Na druhom programe sna, Labutie piesne, Piesne z kolovrátku, proste veci, ktoré sa k Zelenej pošte hodia.
17.9.2022 – TRENČÍN, Piano klub
18.9.2022 – NITRA, PKO
19.9.2022 – BANSKÁ BYSTRICA, Aula SZU
20.9.2022 – KOŠICE, Historická radnica
21.9.2022 – PREŠOV, Kino Scala
22.9.2022 – ŽILINA, Dom odborov
23.9.2022 – BRATISLAVA, STARS auditorium
Zostava na turné Zelená pošta 2022:
Pavol Hammel – spev, gitara, František Griglák – gitary, Martin Valihora – bicie, Fedor Frešo Jr. – basgitara, Vladislav “Slnko” Šarišský – hammond, Peter Preložník – klávesy
text: Rado Mešša
zdroj foto: Warner Music Czech Republic
