Miro Remo: Film a televízia sú dva totálne odlišné svety
Miro Remo je mladý slovenský režisér, ktorý vo svojich dokumentoch objavuje hlbšie pravdy a bežnému oku skryté skutočnosti, ktoré tak vďaka svojim príbehom pomenováva. Jeho jednoznačne najúspešnejším filmom je dokumentárny snímok Arsy-Versy, ktorý získal 8 prestížnych cien na rôznych medzinárodných súťažiach.
O filme Arsy Versy
Film je životným príbehom matky a jej syna Luboša, ktorý otočil svet hore nohami. Ľuboš unikol zo sveta ľudí, aby žil v čo najväčšej symbióze s prírodou, odletel na planétu kde žijú len motýle – inteligentné bytosti. Svoju životnú energiu koncetrovanú s neuveriteľnou dávkou empatie vtesnáva do jeho amatérksej fotografickej a filmovej tvorby. Vrcholom jeho prírodnej fascinácie je jedinečný výskum netopierov. V komunikácií s fascinujúcim tvorom otočeným dolu hlavou sa pokúša o maximálne porozumenie medzi človekom a zvieraťom. Oporou v jeho bádaniach, ale i žovotnou oporou mu vždy bola jeho mama. Tá má však dnes cez 70 rokov a tak sa prirodzene obáva o budúcnosť svojho syna. „Čo s tým deckom ďalej bude?“ vraví. Ľudia, ktorí ho „poznali“, si mysleli, že je blázon, ale len dovtedy kým nevideli film ARSY-VERSY. Teraz sú z toho oni blázni!
Miro, pre úspechy chodíš do zahraničia. Čím to je?
Asi sa podarilo niečo, čo nebýva zvykom. Teraz už sa dá povedať, že sa darí. ARSY-VERSY je autorským portrétom syna a matky so zaujímavým presahom. Na jednej strane komédia v podobe špecifického humoru bádateľa, na strane druhej vážna vec – konfrontácia slobodného uvažovania s celospoločenským fenoménom neustáleho budovania kapitalizmu – ľudia len pracujú mám pocit. Nikto akoby sa neobzeral za seba, čo tu po ňom zostane. S týmto sa možno ľudia konfrontujú, keď
vidia tento film. To robí film zaujímavým.
Pripravuješ film Comeback, o väzňoch z Ilavy. Muziku do neho bude robiť David Kollar. Prečo David? Chceš preraziť s novými ľuďmi?
S Davidom Kollarom ma zoznámil Maroš Hečko v Prešove práve počas akcie, kde bol predstavený aj film ARSY-VERSY. Oslovil ma v prvom rade jeho pohľad na obyčajné veci, dôvtip a chuť do práce. Po pár pivách som vedel, že s týmto človekom sa dá spolupracovať, nech robí čo robí, je
to moja krv. To, že hrá na gitare potom prišlo vhod, pretože v base je amatérska kapela so zaujímavým gitaristom. Takže David Kollar je ako doma.
Kto má na starosti produkciu? Ako dlho sa bude natáčať a aký veľký je rozpočet na tento film?
O produkciu sa stará Barbara Hessová, film vzniká ako magisterský film VŠMU. Rozpočet nie je veľký, ambíciou je natočiť celovečerné kino za cca. 10 000 EUR. Ak to vypáli a pôjde to do kín suma vzrastie niekoľkonásobne. Na to je však potrebné zohnať ďalšie prostriedky, ale aj na tom sa pracuje.
Čo si myslíš o filmoch, ktoré na Slovensku vznikli v posledných rokoch? Skús tiež zhodnotiť situáciu v slovenskom filmovom priemysle z tvojho uhla pohľadu.
Pravdu povediac nemám moc dobrý pocit. Mrzí má, že tu nie je film reflektujúci mladých. Dokumentom sa darí pomerne dobre, ale stále sa dá isť vyššie za kvalitou. Ako som už povedal, najviac chýba reflexia súčasnosti. Pritom ani posledných dvadsať rokov tu akoby nikto nezmapoval. Verím, že sme tá správna generácia.
Akú úroveň má slovenská filmová škola?
Sú katedry, ktoré majú dobrú úroveň a sú aj také kde študenti po pár rokoch nadávajú. Ja nenadávam. Znova je to ľuďoch. Kvalitných ľudí je na Slovensku v správnych pozíciach ako šafránu. Doba sa zmenila a mení sa, prudko rýchlo a nie všetci dokážu pružne reagovať. Na obhajobu Katedry Dokumentu musím povedať, že produkuje ľudí, ktorí svojimi filmami bodujú na európskych, ale i svetových festivaloch.
Dá sa uživiť filmom?
Treba rozdeliť film na dve veci, na film a na televízne produkty. Film je umenie, televízia je obyčajná mašinéria, kde nejde o nič iné, len o peniaze. Aby ľudia prišli a pozerali na tie reklamy. O tom, že u nás STV moc nefunguje netreba hovoriť. Škoda, naši západní susedia v ČT to vedia. Ale to je zasa o ľuďoch na správnom mieste. Filmom sa uživiť nedá, v televízií áno a pomerne dobre, keď je človek loajálny. Film a televízia to sú dva totálne odlišné svety.
Aký ohlas (postoj médií, či filmárov) bol na tvoje filmy a získanie 8 cien na Slovensku?
Ohlas existuje len taký, aký si ho zariadiš. Nikoho (teraz mám na mysli ľudí aj redaktorov) nejaký krátky film v médiách nezaujíma. Písal som množstvo podnetov do televízií, do periodík. Rozhodujúca je sledovanosť, čítanosť, predajnosť, nie kvalita a tak sa k tomu aj pristupuje. Propagácia je biznis a ja nie som biznisman.
Nielen David Kollar, ale aj ty žneš úspechy na medzinárodných fórach. Obaja ste rovnako starí. Žeby došiel zlom, a začala sa presádzať nová generácia umelcov na Slovensku, ktorej sa súčasne otvárajú dvere za hranicami našej krajiny?
Na to aby prišiel zlom musí prísť vlna, čo to tu zmetie, nie jednotlivci. Lastovičky mám ale rád. Dúfam, že sa čoskoro mladší od nás zmobilizujú a trocha sa to tu rozhýbe. Naši otcovia už nevedia ako ďalej.
Text: Edo Kopček
Foto: Miro Remo archív
Miro Remo na odovzdávaní cien 2009 (Munich International Festival of Film Schools)
