Single Psycho Love a Dance Dance dostali v posledných rokoch Mateja Smutného do uší slovenských fanúšikov. So svojou kapelou The Psycho Lovers má za sebou turné v Anglicku, kde vypredali koncertnú venue v Londýne. Svoju tvorbu priniesol aj na SOZA Song Writing Camp a najväčšou inšpiráciou pri skladaní muziky je preňho sloboda cestovania.
V roku 2023 si sa zúčastnil Song Writing Campu, ktorý organizovala SOZA. Bola to pre teba prvá skúsenosť s takýmto campom?
SOZA song-writing camp bola pre mňa prvá skúsenosť s takýmto campom kvôli tomu, že všetci účastníci boli profesionáli v našom „odbore“. Predtým som sa na podobných campoch zúčastňoval v USA, avšak išlo viac menej o amatérskych hudobníkov či producentov. Dokonca medzi účastníkmi boli aj tanečníci.
Čo ti tento camp dal? Otvoril ti nové pohľady na tvorbu hudby a do akej miery ťa ovplyvnili ostatní účastníci?
Málokedy mám možnosť vidieť toľko talentu pokope. Okrem nových priateľov som tam spoznal nových producentov a s nimi aj nový pohľad na hudobnú produkciu, mladých talentovaných spevákov a song-writerov, o ktorých som predtým nikdy nepočul. Rozhodol som sa zobrať to cestou možno trošku opačnou ako niektorí iní účastníci. Povedal som si, že nepotrebujem odtiaľ odísť s desiatimi novými piesňami, ale že sa chcem niečo naučiť od producentov a umelcov, s ktorými som mal spolupracovať. Nie som človek, ktorý by bol ovplyvniteľný za takú krátku dobu, takže by som nepovedal, že po campe bol zo mňa nový človek, ale určite som odtiaľ odchádzal obohatený o nové najmä producentské skúsenosti.
Je podľa teba možné a funkčné spojiť viacerých interpretov, ktorí tvoria vlastnú muziku? Podarilo sa to z tvojho pohľadu na campe?
Tento cieľ bol z môjho pohľadu absolútne naplnený. Priznám sa, že na začiatku som bol skeptický (to ja som vždy), ale už po prvom dni som tie skladby počúval s otvorenými ústami. Osobne si myslím, že do hry vstúpilo aj naše muzikantské ego, a že každý chcel zo seba dať to najlepšie, aby sa trošku pred všetkými ostatnými „blysol“. To však nemení nič na veci, že piesne a produkcie, ktoré tam vznikli, boli na konci dňa fenomenálne. Človek by povedal, že keď si len tak pospája umelcov a producentov, ktorí sa svojím prejavom, žánrovým zaradením či vkusom vôbec neprelínajú, tak z toho nemôže vzniknúť nič dobré, no opak je pravdou.
Vznikla na campe muzika, ktorú by si bez problémov vydal pod svojim menom?
Áno vznikla. Myslím, že tam nevznikla ani jedna skladba, pri ktorej by som si povedal: „Tak toto nie!“. Ako som už povedal, campu sa zúčastnili výnimoční profesionáli.
S kým sa ti na campe najlepšie spolupracovalo? Boli pre teba niektoré spojenia a prepojenia ľudí prekvapením?
Prekvapením bolo každé jedno spojenie, ktoré vzniklo. Každé ráno sme po raňajkách sedeli v spoločenskej miestnosti v očakávaní, s kým tento deň budeme v tíme. Má to svoje čaro!
Z ľudí, s ktorými som spolupracoval sa mi najlepšie pracovalo na jednej strane s vynikajúcim slovenským producentom Maťom Turcerom, ale aj so speváčkami Ninou Kohout či Faye. Napriek tomu, že ja som vo svojej tvorbe zarytý v pope až po uši, v momente, kedy som trošku spoznal ľudí, s ktorými som bol v tíme, cez ich nápady, dokázal som sa odosobniť a pracovať na téme, ktorú si momentálny dej vyžadoval.
Na campe sa objavili aj účastníci zo zahraničia. Aký máš názor na prepájanie slovenského a zahraničného umenia – z hľadiska myslenia, charakteristických prvkov, uhlov pohľadu? Môže zahraničie pozitívne ovplyvniť vývoj slovenskej hudby?
Zahraničie môže vývoj slovenskej hudby ovplyvniť len pozitívne. Niekedy mám pocit, že slovenská hudba sa zasekla v „starých dobrých časoch“. Slovenské publikum si nepýta od umelcov viac a slovenskí umelci im zase nedávajú viac, lebo nemusia (nehovorím o všetkých). Preto si myslím, že tak, ako vo všetkom, tak aj v hudbe miešanie rôznych pohľadov, názorov na hudbu či hudobného myslenia iných kultúr môže slovenskú hudobnú scénu posúvať iba vpred. Povedal by som, že to dokonca až potrebujeme, pretože v mnohom sme sa zasekli na pohodlnom mieste, z ktorého sa nám nechce von a kvalitná domáca hudba zostáva častokrát zatvorená za dverami.
Camp sa konal na Liptove, uprostred krásnej slovenskej prírody. Ako dôležité je pre teba prostredie v procese tvorby? Ako by vyzeralo ideálne miesto, kde by si chcel tvoriť muziku?
Už som napísal album v mojej dodávke, písal som v prírode, nahrával na parkovisku, produkoval v kvalitných štúdiách na Malte či v Kanade. Odpoveď na túto otázku za mňa asi neexistuje. Ideálne miesto na tvorbu je tam, kde má dovolené so mnou vycestovať moja inšpirácia. Prostredie však určite dokáže mnohých umelcov ovplyvniť, a aj preto odporúčam tento aspekt dôkladne zvážiť pri každom tvorivom procese.
Čo ťa pri tvorbe najviac inšpiruje? Je niečo, bez čoho si písanie textov a hudby nevieš predstaviť?
Ešte donedávna to boli moje hudobné vzory. Vždy som si hovoril: „Ako by to asi urobil Bono?“. Zistil som, že na to sa musím vykašľať. Čo keď si Bono hovorí: „Ako by to asi urobil Matej?“. Veľkou inšpiráciou mi vždy bola sloboda, vďaka ktorej sa dnes vieme po svete pohybovať a stretávať nových ľudí či nové situácie. Cestovanie je a bolo mojou veľkou vášňou, ktorá ma v mnohom ovplyvnila. Po novom je pre mňa inšpiráciou môj 10-mesačný syn Leonardo.
V roku 2023 si so svojou kapelou The Psycho Lovers absolvoval turné po štyroch anglických mestách. Ako vznikol nápad na vycestovanie do Spojeného kráľovstva?
Už od malička som si prijal odohrať koncertné turné v jednej z krajín, v ktorých vznikal pop. S naším tímom sme iba čakali na tú najvhodnejšiu príležitosť, kedy bude čas na prípravu takéhoto počinu a vyšla nám z toho jeseň 2023.
Čím je anglické publikum iné, ako to slovenské? Ako reagovali na vaše koncerty?
Najväčším rozdielom neprekvapivo je, že anglické publikum hovorí prirodzene po anglicky. Naše texty teda pre nich naberajú úplne iný rozmer. Nehovorím tým to, že by Slováci či Česi nevedeli po anglicky, avšak asi sa zhodneme na tom, že rozdiel vo vnímaní jazyka naučenou a prirodzenou cestou je značný. Iné to bolo aj v tom, že v UK sa ešte stále nevytratil zmysel pre nové a nepoznané umenie. Aj u nás sme kedysi chodievali na koncerty hudobných telies, ktoré sme nikdy predtým nepočuli a nevideli, no dnes to už nerobíme. Sme príliš pohodlní. Oni to robia stále a nebolo tomu inak ani v našom prípade.
Podarilo sa ti navnímať ako je v Anglicku vnímaná slovenská kultúra? Vedia o nej dostatok alebo sme pre nich stále málo objavená krajina?
Nepovedal by som, že som niečo také stihol za desať dní zaregistrovať, asi by som na niečo také potreboval viac času. Spomínam si však na to, že všetci boli dosť prekvapení z toho, že sme tam. Ako to, že niekto ide zo Slovenska, kde má nejaké zázemie, poslucháčov, fanúšikov nepohodlne autom do Anglicka, kde nemá istotu či niekto na jeho koncerty príde? Brali to skôr pragmaticky a nevedeli pochopiť ten chtíč, ktorý naozajstných umelcov častokrát vedie vpred.
Stalo sa v Anglicku niečo, na čo nikdy nezabudneš?
Určite nikdy nezabudnem na to, ako sme prišli do klubu v meste Brighton & Hove, naši technici rozložili celý náš backline a takmer 20 krát sa ho snažili zapnúť. Pri každom raze však odstavili od prúdu celú budovu aj s barom. Napriek obrovskej snahe z oboch strán a nemožným úkonom našich technikov sa nám to nepodarilo. Skonštatovali sme teda s úsmevom, že Brighton na nás ešte nie je pripravený, zbalili sme sa a išli domov.
Posunulo toto anglické turné teba a tvoju kapelu ďalej? Prinieslo to do tvorby nový vietor?
Určite áno, minimálne v tom, že sme uvideli, že to má zmysel. Podarilo sa nám niečo, s čím sme v žiadnom prípade nerátali, vypredali sme koncertnú venue v Londýne. To nás naozaj zahrialo pri srdci a povedali sme si, že presne pre toto to robíme. Už len kvôli tomu, koľko ľudí nás v ten večer spoznalo, vypočulo si našu tvorbu a podobne. Na druhej strane sme uvideli aj to, že niečo také vôbec nie je jednoduché ani po technickej ani psychickej stránke. Vieme na čom pracovať!
Chcel by si v zahraničných turné pokračovať? Máš vysnívanú krajinu, v ktorej by si si chcel zahrať?
Už v dodávke po ceste naspäť sme si naplánovali ďalšie koncertné zahraničné turné, na ktorom budeme intenzívne pracovať počas roka 2024. Nepoviem Vám však viac!
Ako vyzerajú tvoje plány na rok 2024? Môžu sa fanúšikovia tešiť na novú hudbu? Kde ťa budú môcť počas roka vidieť?
Na rok 2024 sa špeciálne teším. Najmä pre to, že sme sa nedávno s mojou priateľkou Rebeccou rozhodli, že keďže Slovensko sa v oblastiach školstva, kultúry či ekológie, v oblastiach, v ktorých pracujeme a pohybujeme sa od malička, vracia o niekoľko rokov, možno až desaťročí späť, presťahovať sa do Švédska. Mnohí tento krok považujú za zradu voči Slovenskej Republike a útek z boja. Ja to považujem za krok k lepšiemu životu pre mňa, moju priateľku a nášho syna. Možno selfish, možno nie! Všetkým fanúšikom odkazujem, že žiadne slovenské ani české koncerty sa nerušia a plánujem ich všetky odohrať so svojou úžasnou kapelou The Psycho Lovers. Stále lietať bude náročné, ale nie nemožné. Zoznam koncertov na rok 2024 dáme vonku na jar. Okrem toho sa môžu tešiť na niečo, na čo u nás nie sú zvyknutí, avšak, už v januári vydávame historicky prvýkrát skladbu v slovenskom jazyku. Tešíme sa na odozvy!
text: Petra Hartmannová
foto: archív Mateja Smutného
Tento rozhovor vznikol s podporou SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský.
