Berlínska speváčka Masha Qrella sa predstaví so svojou skupinou na NouveauNu Festivale v Bratislave a Prešove. Začínala v skupinách Mina a Contriva. V roku 2004 vydáva prvú sólovku Luck a potvrdzuje tak svoju pozíciu speváčky a skladateľky zároveň. O rok neskôr prichádza s albumom Unsolved Remaind. Medzitým zahadzuje nahrávku albumu, ktorý sa rozhodne nevydať. Prichádza americké turné a reunion skupiny Contriva. V roku 2009 dáva o sebe vedieť kolekciou cover verzií Speak Low: Loewe and Weill in Exil (2009). Ide o spracovanie skladieb nemeckých autorov Kurta Weilla a Fredericka Loewa, ktorí písali pre newyorský Brodway. Po veľmi dlhej dobe prichádza s vydarenou novinkou Analogies, s ktorou je momentálne na turné.
Máš slovanské a zároveň germánske korene. Obe tieto kultúry majú veľké historické bohatstvo vzhľadom na literatúru, divadlo, filozofiu a hudbu. Čo ti je bližšie – to germánske alebo slovanské?
Moja rodina pochádza z Ruska, ale môj bežný deň je nemecký. Ako dieťa som získala mnoho vecí z ruského prostredia a tiež som sa o ne zaujímala. Každé leto som trávila v Moskve a na rôznych chalupách. Moji rodičia počúvali Wysotzkiho a Akundshawa, obaja sú klasickí ruskí intelektuáli z čias Chruščova. Neskôr sa môj brat presťahoval do Moskvy a ja som sa v deväťdesiatych rokoch presunula z predmestia Berlína Marzhan do centra. Berlín je mesto, ktoré ma formovalo najviac. Neviem však presne povedať, nakoľko je to germánsky vplyv.
Do akej miery sa zaujímaš o kultúrne dedičstvo týchto jazykových oblastí?
Priebežne som sa zaujímala o slovanskú aj germánsku kultúru, takisto som študovala prekladateľstvo a slavistiku, ale hudba bola samostatná záležitosť, ktoré zvíťazila nad všetkými mojimi záujmami. Myslím, že som slabý prekladateľ.
V tvojom biu som čítal, že si mala pokojné, ale aj dobrodružné detstvo. Čo to presne znamená?
Povedala by som, že bolo skôr pokojné. Dobrodružní boli skôr moji rodičia, ktorí dokázali oslavovať vo veľkom štýle a tiež veselé boli cesty s mojim bratom do bývalého Sovietskeho zväzu, tam sa vždy udialo niečo šialené.
Nedávno si spomínala, že si mala hotovú nahrávku už v roku 2007, ale rozhodla si sa ju nezverejniť, pretože znela temne. Potom si pracovala na hudbe k televíznym seriálom a pre divadlo. Podarilo sa ti vniesť iný pohľad vďaka týmto projektom do tvojej tvorby?
Áno, vďaka nim sa mi podarilo odbočiť z toho, čo bolo pre mňa typické, odbočiť od seba samej. Umožnili mi iný spôsob písania skladieb a to taký, ktorý sa menej zaoberá mnou samotnou. Naučila som sa skôr popisovať iné situácie na základe pozorovania okolitého sveta.
Čo presne znamenali tieto projekty pre teba?
Viac zmien, viac peňazí a to, že som spoznala zaujímavých ľudí z rôznych oblastí.
Novinka Analogies je melodická, príjemná a chytľavá nahrávka. Čo znamená pre teba ako skladateľku tento album?
V prvom rade viac zábavy počas koncertov. Som viac uvoľnená, pretože svoje vystúpenia vnímam viac ako predstavenie než zobrazenie mňa samej v pomere 1 ku 1.
Nakoľko ťa ako umelkyňu ovplyvňuje fakt, že si dvojnásobnou mamou?
Mám relatívne menej času a musím všetko robiť podstatne rýchlejšie, čím sa vytratilo celodňové skúšanie alebo týždňové experimentovanie v skúšobni. Obmedzené sú tiež party, keď som v Berlíne, pretože na druhý deň musím byť funkčná a minimálne odniesť deti do škôlky. Preto chodím rada domov a nemávam žiadne depresie po turné, nakoľko na to jednoducho nemám čas.
Londýn, New York, L.A. sú metropoly, ktoré sa ako prvé spájajú s hudbou a umením. Medzi sa môže radiť aj Berlín. Skús popísať ducha Berlína.
Dávať Berlín na jednu úroveň s New Yorkom je pre mňa trochu absurdné. Nedávno som bola v Tokiu a naposledy v Sao Paolu. Vždy keď sa vraciam domov z takýchto veľkomiest a lietadlo priletí nad Berlín, pripadá mi ako dedina. Veď nemáme jediný mrakodrap. Áno, stále viac ľudí prichádza do Berlína a nájmy sú stále drahšie ako aj vyžitie, ale v porovnaní s žitím v Tokiu alebo New Yorku môže človek v Berlíne prežiť aj bez práce alebo s jedným zamestnaním alebo s príležitostným jobom.
Kedy a prečo si sa rozhodla pre hudbu?
Nespomínam si na žiaden konkrétny moment v mojom živote, kedy som si povedala, že teraz budem robiť len hudbu. Jednoducho to tak vyšlo. Aj dnes som otvorená tomu, žeby som robila niečo iné. Ale ako to už chodí, keď je človek istý čas v nejakom obore, stále prichádzajú nejaké ponuky, aj preto sa naďalej venujem hudbe. Celkom rada by som bývala v inom meste, ale to by som už nerobila muziku, teda určite nie výlučne muziku.
Prečo si prerobila skladby Kurta Weilla a Fredericka Loewa?
Bola to práca, s ktorou prišiel Dom svetových kultúr (Haus der Kulturen der Welt). Berlínski umelci mali spracovať kompozície nemeckých autorov, ktorí písali pre Broadway. Celé sa to realizovalo v rámci projektu Berlin-New York pri príležitosti opätovného otvorenia Domu svetových kultúr.
Čo si si pripravila pre slovenské publikum?
Spoločne s bubeníkom Robertom Kretzschmarom a klávesák Sebastianom Nehenom sme postavili skvelú kapelu, sme výborne zohraní, práve sme sa vrátili z Japonska a zahráme skladby zo všetkých albumov.
NouveauNu Festival prináša už desať rokov na Slovensko nové kapely, duá a projekty, ktoré zarezonovali nielen na Európskom kontinente. Zahraničných účinkujúcich vkusne dopĺňajú domáci interpreti, ktorí zas majú čo ponúknuť hudobnej scéne minimálne v našich zemepisných šírkach. 13.decembra v bratslavskom Ateliéri Babylon a o deň neskôr v prešovskom Bizarre clube a klube Wave vystúpia berlínska speváčka a skladateľka Masha Qrella, helsinské elektro-popové duo LCMDF – Le Corpse Mince de Francois, Jakub Ursiny & Provisorium, Margita a Besna a DJ Jazzy.
Program NouveaNu Festivalu 2012:
13.12.2012 – Bratislava, Ateliér Babylon – Masha Qrella, LCMDF, Jakub Ursiny & Provisorium,
afterparty: Margita a Besna
14.12.2012 – Prešov, Bizarre Club – Masha Qrella, LCMDF, Jakub Ursiny & Provisorium
Wave Club – po pol noci DJ Jazzy
text: Edo Kopček
foto: archív
