Rozhovory

Martin Hudák: Fascinuje ma, čo všetko môžem ovplyvniť

Martin Hudák je človek, ktorého v médiách nevidíte. Zato jeho prácu sleduje každý deň niekoľko miliónov ľudí. Všetky jeho činnosti sa točia okolo výroby zvuku, obrazu a grafického dizajnu. „Zhrnul by som to do slova Producent,“ upresňuje Martin. Spolu s Petrom Núňezom vlastnia produkčnú spoločnosť OREO. Vyrábajú zvučky, spoty i televíznu grafiku. Martin má k hudbe blízky vzťah a medzi jeho „bežné“ koníčky patrí aj hudobná produkcia, či výroba hudobných videoklipov (Save The Cookie, najnovšie Mukatado). Nasledujúci rozhovor sa preto dotýka celého koloritu jeho pracovných činností.

Prvý kontakt s grafickým dizajnom si mal už vo svojich dvanástich. Ako si sa k tomu dostal?
Môj otec je televízny režisér. Asi si povedal, že keď mi už kúpil taký drahý počítač, tak nech to má aj nejaký zmysel. 😉 Som mu za to veľmi vďačný. V časoch, keď sa ešte ani poriadne nevedelo, čo je to vlastne TV grafika alebo hudobné jingle, dizajnoval som prvé väčšie TV programy, ktoré vznikali hneď po revolúcii ‘89. Dokonca aj populárne „Štúdio Kontakt“ v istom čase a v istom objeme. Je pravda, že som mal vtedy 12-13 rokov a vôbec som netušil, čo vlastne robím a čo sú to peniaze a obchod. Jednoducho ma to bavilo. Pri počítači som strávil denne X hodín. Samozrejme, nehral som hry. Ak, tak sme hry vyrábali. Tam išlo tiež o grafiku a hudbu; a na vtedajších počítačoch – napojených na klasickú TV obrazovku som dokonale musel rozumieť TV štandardu, ktorý sa v podstate dodnes používa profesionálne. V podstate až neskôr som si uvedomil, že mám celkom dobrý technologický základ a prehľad.

Podľa referencií na tvojom webe si pracoval na troch videoklipoch. Bola to teda pre teba nová skúsenosť?
No, paradoxne som s hudobnými videoklipmi začal oveľa skôr. Ešte okolo roku 1996 sme s kamarátmi skúšali v mojom rodisku – v Košiciach niečo, čo sme smelo nazývali klipmi. Ale popri tom, čo sa produkovalo v týchto podmienkach a v tej dobe, malo to pozoruhodne dobrý výsledok. Vtedy som pracoval aj v dabingovom štúdiu jednej televízie, kde som mal prístup k rôznej – už lepšej technológii. Neskôr už nebol čas na videoklipy, keďže bolo potrebné aj z niečoho žiť. 😉 Či už sám, alebo spolu s Petrom Núňezom, predsa sme urobili asi 30 videoklipov. Tie ale nemám v portfóliu.

Čo ťa viedlo teda k natáčaniu hudobných videoklipov?
OK. Bavme sa teda o „novej dobe klipov“, keď som začal robiť Save The Cookie. To je projekt, ktorý ma k produkcii hudobných klipov priviedol z druhej strany. Na CD Save The Cookie som robil zvukový dizajn a všeobecne som celý projekt mal v rukách a bavilo ma niečo tvarovať od A do Z. Takže som k tomu celému mal viac producentský vzťah. Nielen k samotnému klipu. Preto som do nich vložil seba, všetky moje skúsenosti a kontakty, ktoré som medzitým v brandži nabral. Tak sa podarilo niečo, čo som si povedal, že si zaslúži miesto v mojom portfóliu v sekcii „hudobné video“.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že si sa pri klipe Mukatada prečo so mnou spíš nechal inšpirovať resp. ťažil z práce na klipoch pre Save the cookie. Či už je to tonalita farieb, istá dávka ponurosti, alebo aj prostredie. Ako to vnímaš ty?
Vizuál klipov je takým mojim rukopisom. Nerobím to nejako zámerne, ale toto sú moje nálady a tak tvorím. Aj samotná hudba je taká. Na singli Prečo So Mnou Spíš som tiež robil na hudbe a tak som ovplyvňoval celkový dojem tak, ako som to cítil. Aj hudbu, aj obraz. Všetko je to o mojej vnútornej nálade. Navyše, keď robím presne to, čo cítim, myslím si, že to robím dobre. Je to vo veľkej miere aj odreagovanie sa od všetkých „gýčových“ TV spotov, ktoré robíme „na kilá“. 😉 (Dúfam, že sa teraz všetci urazili)

Pôsobíš aj ako hudobný producent?
Tak v podstate celý čas sa motám aj okolo hudby. Ale len ako hobby. Nikdy som to nejako vážne nebral. Mám celkom rád hudbu a mám celkom jasný vkus, ktorý do svojej tvorby vkladám. Urobil som kopec hudby do reklám, tv/rádio spotov, ale všetko v podstate zadarmo, len preto, že som sa zabával a učil sa. Až pri Save The Cookie sa to prejavilo nejako vážnejšie. Preto by som sa definoval ako hudobný producent.

Pri Save The Cookie máš napísané “Project is dead”. Čo to znamená?
No, asi by som to mal zmenit. 😉 Napísal som to tam asi bezprostredne po nejakom emocionálnom výbuchu. Save The Cookie je taký môj vnútorný fenomén. Myslím, že na našom CD, ktoré som producentsky zastrešoval, je perfektné spojenie pesničiek, spevu, inštrumentácie a hudobnej produkcie. Natočili sme pár klipov, dokonca viac, než sme dali von. O Save The Cookie som mal celkom jasnú predstavu introvertnej, záhadnej kapelky so zaujímavým zvukom, ktorá prekvapí atď. Veľmi som sa tešil, keď sa mi podarilo presadiť pesničku Get The Chance v súťaži Slovensko Má Talent, ktorú sme urobili v podstate zo zvučky tohto programu. Potom sa to bohužiaľ z môjho pohľadu rozpadlo a nedokázal som to udržať v tejto forme pohromade. A ani nechcem rozpisovať celý problém, ale z môjho pohľadu to už nie je ten projekt, ktorý som chcel vytvoriť. Je mi ho strašne ľúto. Aspoň sa spravili pekné pesničky. A mám ponaučenie do budúcna. Ale nikto nevie. Možno ešte spolu niečo spravíme.

Ako hodnotíš vývin televíznej grafiky na Slovensku od tvojich prvých kontaktov až po súčasnosť? Pamätám si, že s príchodom TV Markíza bol pohľad na obrazovku oveľa krajší.
No, do Markízy som nastúpil asi v tretí rok jej existencie a robil som tam 3 roky. Potom som založil OREO a ako firma som spolupracoval na vizuáloch TV JOJ a STV. Až potom sme sa dostali ako OREO aj do Markízy. Čo sa týka vývinu TV grafiky, tak to nechcem nejako hodnotiť, ale jednoznačne sa vyvíja. Tak ako všetky televízne produkty od TV shows po seriály a filmy. To si možno nikto neuvedomuje, ale nech si niekto pozrie televíznu produkciu z roku 1998, čo nebolo až tak dávno. Určite sa to zlepšuje a vyvíja. A ja som rád, že môžem byť pri tom.

Tiež pracuješ na traileroch k filmom. Pre mňa osobne je to príťažlivá práca. Pretože do niekoľkých desiatok sekúnd musíš dať pár scén, ktoré diváka presvedčia o tom, aby šiel na daný film do kina. Popíš mi teda aj prácu a proces, ako vzniká trailer?
Je ťažké to popísať na pár riadkov, ale myslím, že všetko je len remeslo a žiadne umenie. Treba si najprv pozrieť film, potom sa rozhodnúť, na čom to postaviť, koľko prezradiť tak, aby to bolo akurát, zostrihať, naruchovať, ozvučiť, urobiť grafiku. No. Tak 30 minút práce. 😉 Ale máme aj metódu náhodného strihu a metódu „Hotové je to, čo stihneš do 14tich minút“. V každom prípade je to produkt a má slúžiť svojmu účelu. V tomto prípade – pritiahnuť čo najviac ľudí do kina. Takže tým sa riadime. Nehľadáme vo veciach hlboké myšlienky, ktoré aj tak nikto nerozlúšti.

Čo ťa na tvojej práci fascinuje?
Najviac ma fascinuje jeden efekt, ktorý je v podstate pri každej našej práci a tak si ho ani neuvedomujeme: Najprv je vec v hlave, potom na papieri, neskôr na obrazovke v štúdiu a napokon na XXXXX obrazovkách na svete. A ja to môžem ovplyvniť.

Máš pri svojej práci priestor pre improvizáciu?
Áno. Ale nie je to len tak. Je to proces. Najprv som si musel získať dôveru, aby mi niekto dal voľnú ruku. A ten proces verím, že ešte nie je na konci.

Text: Edo Kopček
Foto: archív Martina Hudáka

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.