Lublau: Slovenská alternatíva zo Starej Ľubovne

Na Slovensku funguje pomyselný trojlístok: Rádio_FM + Slnko Records + Kapela, ktorá sa do mainstreamu nenapasuje ani po tej najúčinnejšej liposukcii. Lublau združení okolo speváka, basgitaristu a skladateľa so pseudonymom Millas Groove na seba upozornili skladbou Nikto Nikdy na vlnách Rádia_FM. Trošku sa o nich kamarátsky postarali “slnkáči” a debutový album Hádanka sa zaradil do slovenskej fonotéky na poličku s názvom “alternatíva.” Nahrávka vyšla začiatkom roka 2009 ako materiál samotného Millasa. Nahrávalo sa v prešovskom štúdiu 7 Studio Recordings a majstrom zvuku bol Vlado “Randy” Gnepa. S nástrojmi a vokálmi vypomohli mnohí kamaráti a muzikanti. Jeden z nich (Janko Andreja) sa stal stálym členom. To čo sa zdalo ako “hádanka,” začína dostávať konkrétnu podobu. Už nie je všetko len na Millasovych pleciach a do písania materiálu sa s vervou zapájajú aj ostatní členovia.

Čo sa momentálne deje v kapele Lublau?
Millas: Cvičíme. Menej sa vystupuje a viac sa tvorí.

Schyľuje sa teda k ďalšej štúdiovej nahrávke?
Millas: Termín nahrávania nového albumu máme stanovený na marec 2010. Album sa bude volať podľa jednej pesničky, ktorá sa na ňom objaví (pracovný názov je zatiaľ „Tajomstvo“, smiech).

Debutovali ste albumom Hádanka, ktorý avizovala skladba Nikto nikdy. Pred pár týždňami ste nasadili druhý singel Zvon. Ako sa darí nahrávke?
Millas: Už niekoľko týždňov je v hitparáde Rádia_FM. Ono je to vždy taký zázrak, keď sa človek dostane s nahrávkou do hitparády Rádia_FM, lebo keď ju počúvaš, tak tam sú samé vynikajúce veci. Poteší to veľmi.

Ku skladbe Zvon máte natočený videoklip. Povedzte mi k tomu trocha viac.
Millas: Točilo sa to v Starej Ľubovni v jednom diskotékovom klube, ktorý už neexistuje. Stretli sme sa tam v nedeľu poobede o tretej. Večer pred tým sme dali vedieť niekoľkým ľuďom v krčme (chalani sa smejú). Došlo asi tridsať ľudí, popíjalo sa tam, pofajčievalo a mali sme z toho celkom srandu.

Fabo: Ale ak by som to mal tlačiť niekam do telky, tak asi nie s týmto klipom. Bol to len taký experiment typu „Išli sme si niečo natočiť“. Klipom by som to ale nenazýval.

Čiže ste sa rozhodli zo dňa na deň, že natočíte videoklip.

Bacil: Ja k tomu poviem asi toľko, že som bol na chate a chalani mi v noci volali, nech sa vrátim, že na druhý deň točíme videoklip. Tak som so sebou vzal pár ľudí aj z tej chaty (smiech).

Millas: Ale tvárili sme sa profesionálne. Mali sme normálne scenár.

Fabo: Precízne natočené videoklipy takto asi nevyzerajú (smiech).
Millas: Ale ak to mám brať ako náš prvý videoklip, zase by som ho až tak neprznil. Je tam dokonca aj metafora (smiech)

Metafora?
Millas: Pieseň je o tom, že som zvon a zvoním iba jeden tón. A to je nuda. A on chce hrať viac tónov, tak sa v tom refréne rozbesní. A tá metafora je v tom pohybe, ktorý je najprv unifikovaný a potom sa mení na skákanie a besnenie.

Debutový album bol Millasov materiál. Príprava druhotiny je už záležitosťou celej kapely. Ako vyzerá u vás proces skladania?
Fabo: Buď tak, že niekto donesie motív, ktorý sa potom spontánne rozvinie pri fľaške vodky… (smiech)

Tomu hovorím slovenská alternatíva (smiech)

… alebo je jedna skúška vyložene o tom, že sa stretneme celá kapela, pozeráme si do očí a debatujeme o každom tóne, riešime danú skladbu až napokon po štyroch hodinách dostaneme nejaký koncept, ktorý časom ešte obrúsime.

Bacil: Niekoľko spontánnych vecí nás príjemne prekvapilo. Zapneš si gitaru, začneš si brnkať, niekto sa pridá a po desiatich minútach si povieš, že by to mohla byť dobrá pesnička. Takto vznikli dve alebo tri pesničky.

Millas: Napríklad Čaj mätový.

Viete už trochu naznačiť, aký bude nový album?
Millas: Nahrať chceme desať skladieb. Pesničky budú dlhšie. Máme nového stáleho člena, Janka Andrejku, ktorý hrá na klávesy. Chceme sa pohrať trocha s kompozíciou jednotlivých skladieb, aby to nebolo len čisté pesničkárstvo.

Hádate sa pri skladaní materiálu?
Millas: Minule sme sa hádali, lebo chalani prišli neskoro na skúšku. Ale zas som mohol dopísať text.

Bacil: A mal fajne nervy.

Fabo: Ale všetko zlé je na niečo dobré (smiech)

Bacil: Veď aspoň konečne dopísal ten text ku skladbe Čaj mätový.

Millas: Všetko je tak ako má byť. Ono ani v kapele, ani v manželstve neexistuje ideálny vzťah. Ide len o to, ako sa naučiť spolu žiť a hľadať to spoločné vychádzanie.

Prvý album bol výlučne tvojou prácou, ako ale vnímaš proces písania nových skladieb, keď už je do toho zapojená celá kapela?
Millas: Veľmi sa z toho teším. Je to hlavne väčšia zábava a nemusím dávať pozor na toľko vecí. Už neberiem plnú zodpovednosť za tú pesničku. A je to pre mňa väčšia sloboda.

Fabo: A zas pri nových skladbách teraz platí, že “Viac hláv, viac rozumu” (smiech)

V kapele je od leta nový člen a hráč na klávesové nástroje Janko Andrejka. Jano je (na rozdiel od iných členov kapely) študovaný muzikant. Nakoľko sa navzájom ovplyvňujete?
Millas: Veľmi my jeho a on nás (smiech).

Pociťujete nejaký kontrast medzi sebou?
Millas: Určite. Ale to cíti každý ku každému v kapele.

Čomu ste naučili vy Janka a čo Janko vás?
Millas: Janko vie pomenovať veci, ktoré robíme. Dokonca vie povedať, že „toto sa nemôže“ a my mu vysvetlíme, že aj keď sa to nemôže, tak to spravíme (smiech).

Jano s vami nahral tri skladby na albume Hádanka. Čo nové však vniesol do kapely ako stály člen?
Millas: V prvom rade klávesy (smiech). Prinútil nás viac premýšľať o štruktúre piesní. A je to ďalší podobne „pošahaný“ človek do party, takže je o kúsok väčšia sranda.

Ste z menšieho mestečka (Stará Ľubovňa), ako ľudia u vás vnímajú to, že je tu kapela, ktorá hráva koncerty, hrajú ju v rádiách a všetko ostatné okolo toho?
Fabo: Cítiť ak ideš hrať koncert, kde si neznámy a príde pár ľudí, ale s tým, že vedia, kto si. Ale ak hráš doma, tak ich príde oveľa viac a je viac aj tých, ktorí vedia, kvôli čomu tam idú. Tú energiu cítiš keď hráš. Myslím si, že najlepšie koncerty boli v Poľsku alebo doma v Ľubovni.

Millas: Je výborné, že sme malé mesto. Všetko čo sa zmenilo je to, že vedia čo robíme. Ale to je všetko.

Hrali ste v Poľsku. Aké je tam publikum?
Millas: Fantastické.

Fabo: Čo sa týka prístupu k umeniu, hudbe a akciám, mali by sme si od nich brať príklad.

Bacil: Pre gitaristov to poviem takto; Mega-Turbo-Distortion-Dobré! (smiech)

Texty opäť píše výlučne Millas?
Millas: Snažím sa do toho zatiahnuť aj chalanov a hlavne Faba. Chcel by som, aby Fabo spieval na novom albume nejaké veci. Potrebuje impulz, aby sa naštartoval a potom to bude fajn.

Fabo: Millas o tom ešte nevie, ale mám napísaných pár textov, ktoré vznikli pri nočnej lampe pred spaním.

Akých tém sa dotýkate v nových textoch?
Millas: Existencionálne, reálne, láska k blížnemu. Určite nechceme, aby to boli texty, ktoré sú prvoplánové a dajú sa vysvetliť jedným spôsobom, ale aby každý zmysel mal svoju hĺbku.

Ako vy chalani vnímate Millasove texty?
Fabo: Millasove texty? (smiech) Verím tomu, že vie čo píše (všetci smiech). Jeho texty nie sú konfliktné.

Millas: Vo svojich textoch sa vždy pýtam. Kladiem otázky, na ktoré netuším odpovede. Fanúšikovia často prídu na taký zmysel, ktorý by ma ani nenapadol.

Hudba teraz?
Fabo: Každý z nás sa teraz viac prejavuje. Aj individuálne.

Bacil: Každý sa vopchal inou dierou do toho vreca (smiech)

Fabo: Nie je diera ako diera, no! (smiech)

Bacil: Niekedy to bolo tak, že pieseň sa skladá z toho, toho a toho. Nauč sa to a tak to zahráme. Teraz je to tak, že si každý vytvoril svoju vec, ktorú v tej pesničke chce mať. Nehovoríme si “Zahraj to a to,” ale “Hraj, čo chceš.” A ak to sedí, tak to tam aj ostane.

Čo kapelu čaká v blízkej budúcnosti?
Najbližšie koncerty máme v pláne až v januári a potom na jar nahrávame album.

Text: Edo Kopček
Foto: Lublau archív