Kazostroj, hardcore punk projekt z Bánoviec nad Bebravou, ktorý si v textoch rozhodne neberie servítku pred ústa, nedávno predstavil novú skladbu Novičok. Pesnička je súčasťou kompilácie Rock4UA, z ktorej celý výťažok poputuje na podporu Ukrajiny. Nielen o tom nám povedal viac ich spevák Maroš Buchel.
Na novej kompilácii na pomoc obetiam vojny na Ukrajine sa objavila aj vaša skladba Novičok. Ako vznikla?
Novičok vznikol veľmi spontánne. Seger z kapely SLØN nám ponúkol zúčastniť sa kompilácie, z ktorej peniaze poputujú na pomoc obetiam vojny a nechceli sme tam prispieť starou piesňou. Krátko po začiatku vojny v nás vrela dosť silná mizéria, tak sme sa rozhodli, že zložíme a nahráme niečo, čo by trochu ventilovalo tieto komplikované pocity. V jeden deň sme to zložili a o pár dní neskôr sme nahrali za jedno nedeľné poobedie celú skladbu, svojpomocne v našej skúšobni. Text som napísal v podstate počas nahrávania, nechcel som zachádzať do nejakých konkrétnych politických záverov, nás tieto veci zasahujú skôr v emočnej rovine, ako v nejakej politicky-racionálnej. Keďže sme všetci traja v kapele otcovia, zasiahla nás táto situácia aj cez túto optiku.
Kompilácia na podporu Ukrajiny obsahuje 16 skladieb. Záujem intepretov zo slovenskej scény bol natoľko veľký, že vyjde aj VOL. II.
Ako vnímaš situáciu na Ukrajine?
Zle. Priznám sa, že prvé dni to bolo strašné. V jednom bode som dokonca reálne premýšľal, že to s rodinou zabalíme a odídeme preč, lebo prirodzene nechceš žiť v geopolitickom priestore, kde sa ešte v tomto storočí niekto snaží viesť vojnu.
Ako sa k tomu ale postavila Ukrajina a vlastne zvyšok celého civilizovaného sveta, mi dalo trochu nádeje, že by to mohol byť bod, kedy Rusko konečne pochopí, že podobné konanie už do súčasnosti nepatrí. Možno som len naivný. Ako som spomínal, nevnímam tieto veci cez politickú optiku, ale srdce mi úplne jasné vraví, že krajina, ktorá má na svojom čele osobu, akou je Putin, nepatrí na túto planétu. Kým tam budú takí ľudia ako Putin, Rusko nemá nádej. Nedávno som robil rozhovor s jednou Ukrajinkou a tá mi vravela, že s rodinou, ktorá žije v Rusku sa dalo komunikovať len do bodu, kým nastala anexia Krymu. Od toho bodu ju jej vlastná rodina presviedčala, že na Ukrajine sa im žije zle, že sú všetci fašisti, a že ich chudákov by mal niekto oslobodiť. Preto s nimi ukončila kontakt. Bojím sa, že tento mindset majú Rusi navždy zakódovaní v sebe.
Pri tvojom rozhovore s Ukrajinkou sa objavilo veľa negatívnych komentárov. Čím to podľa teba je spôsobené?
Asi pre zmenu slovenským mindsetom. Myslím si, že veľká väčšina nášho národa má skutočnú túžbu po takých veciach, ktoré sa teraz dejú na Ukrajine, prípadne s nimi súhlasia. Nerobím si o Slovákoch nejaké pozitívne ilúzie.
Paradoxne najviac nenávistných komentárov podľa mňa vyprodukujú všetky tie tety s kávičkami a kvietkami v profilovkách, čo si myslím, že je najlepší obraz toho všetkého. Povrchne sa tvárime, že akí sme chrumkavučkí, len aby spoločnosť nepovedala, že vyzeráme ako zlí a neslušní ľudia, no vo vnútri sme hyeny.
Chýba empatia, ľudí dráždi, keď vidia, že niekto chce žiť svoj život po svojom a ešte horšie je, keď sa to niekomu podarí. Pozri, strašne veľa ľudí špiní na influencerov a youtuberov, že nech zoberú lopatu a nech robia niečo užitočné. Prečo to tak je? Lebo niekto našiel cestu, ako robiť to, čo ho baví, a ešte si aj pri tom zarobí na živobytie. To je najväčší hriech v tejto krajine. Na druhej strane som presvedčený, že keby sa každému podarilo naplniť svoje sny, tak by aj v našej krajine bola lepšia spoločnosť. Samozrejme, ak tvoje sny nie sú zrovna genocída cudzieho národa. V takom prípade si originál zlý človek. Nie sme spoločnosti nič dlžní. Každý by mal žiť tak, ako túži a mali by sme to navzájom rešpektovať.
Aby sme nehovorili len o politike, prejdime aj k hudbe. V Kazostroji si najskôr hrával sám s elektrickými bicími a až postupne sa z toho stala viacčlenná kapela. Keby to máš porovnať, kde vidíš najväčší rozdiel?
Vo všetkom. Nerobil som to tak vtedy preto, lebo som to chcel, ale preto, lebo nebola iná možnosť. Teraz je Kazostroj v takej podobe, v akej som vždy chcel, aby bol. Teraz je to živelnejšie a hlučnejšie, v kolektíve sa aj lepšie tvorí.
Všimol som si, že vydávate ešte splitká a albumy aj na kazetách. Neprídu vám kazety už tak trocha zastarané médium?
Jedno zásadne pozitívum dnešnej doby je, že žijeme v dobe bez času. Zatiaľ čo posledné desaťročia boli skôr v znamení vývoja, posledné dve sú podľa mňa v znamení bilancie. Niektoré pocity, ktoré človek zažíval pri zbieraní vinylov alebo kaziet, sa nepodarilo pri nových médiách znovu vytvoriť, tak sme sa k tomu nejako prirodzene všetci vrátili. Vracajú sa šušťáky z 80-tych rokov, vracajú sa kazety, herný priemysel je plný nových videohier, ktoré sú robené v retro štýle, je radosť to sledovať. Vždy som mal pocit, že 90tky boli pre popkultúru suverénne najlepšie roky a tento návrat k veciam, ktoré ich definovali, je pre mňa jasný dôkaz toho, že som mal pravdu. Proste to, čo bolo dobré kedysi, sa opäť vrátilo.
Keď sme pri tom, vinyl, CD alebo kazety?
Za mňa kazety. Sú odolné, prenosné a majú strašne cool dizajn.
Kde berieš inšpiráciu pri písaní textov?
Hlavne zo strachu a frustrácie. Je veľa vecí, z ktorých mám strach, alebo obavy. Vyrovnávam sa s tým touto cestou. Ťažko napríklad nesiem to, že sa nevyhneme smrti. Niekto môže mať pocit, že v našich pesničkách je možno príliš veľa temna a nešťastia, ale mne to dosť prospieva. Je to ako diskusie so sebou samým. Hľadám vo svojich textoch zmierenie s neodvrátiteľným koncom. Druhá vec, ktorá ma veľmi inšpiruje, sú slovenskí spisovatelia z obdobia magického realizmu, František Švantner, Dobroslav Chrobák.
Nové songy, ktoré sme ešte nenahrali, ale hrávame ich už naživo, som písal inšpirovaný rurálnym Slovenskom, jeho poverami a nadprirodzenými bytosťami. Napríklad skladba Masopust vychádza z toho, ako mi opisoval fašiangy môj nebohý starý otec. V našej dedinskej minulosti je určitá tvrdá romantika, ktorá mi imponuje. Aj v tomto prostredí sa snažím hľadať porozumenie s kolobehom života a smrti. Kedysi som v textoch dosť riešil antifašizmus, ale až do takej roviny, že to začalo ubližovať mne a mal som pocit, že nenávisť, ktorú som touto cestou adresoval, ma začala pohlcovať a bol som neustále nahnevaný a stále som len nad touto otázkou premýšľal. Hrávame protifašistické skladby naživo i naďalej, lebo si myslíme, že túto tému je dôležité adresovať, ale ďalšie už asi skladať nebudeme.
Keď už si spomenul tie nové songy. Prezradíš ešte trocha viac?
Momentálne máme na nahrávanie pripravené tri skladby. Aktuálne máme pocit, že dlhohrajúce albumy už nemajú taký drive ako kedysi, radšej to robíme v duchu menších EPčiek. Ako to bolo v prípade poslednej nahrávky, aj túto by sme radi nahrali analógovo. Je to veľmi čistý a príjemne mechanický štýl nahrávania, v procese samotného nahrávania v podstate vôbec nepoužívame počítač. Nové pesničky budú rozmanitejšie ako tie, ktoré boli na EP Malomestská mizéria. Tie boli priamočiare. Na novej nahrávke budú aj doomovejšie nálady, ale aj rockovejšie pasáže. V každom prípade to bude stále v prvom rade spojenie punku s blackmetalom.
Žiadne väčšie experimenty sa konať nebudú. Nahrávať sme to chceli ešte začiatkom roka, to nám nevyšlo, teraz nám to zabrzdili koncerty. Uvidíme kedy sa nám to podarí. Možno niečo ešte zložíme, kým sa dostaneme do štúdia.
text: Palo Závodský
foto: Filip Černan
