RozhovoryDobrý Festival

Dobrý Festival: Iné Kafe našli kompromis pre seba aj fanúšikov

Iné Kafe nastúpilo v poslednej dekáde dvadiasteho storočia na punkovú vlnu, ktorú viedla Zóna A či Slobodná Európa. V skutočnosti však od ´80-tych rokov vzniklo a zaniklo nespočetne veľa punkových kapiel. Dnes vo všeobecnom (silne medializovanom) povedomí existujú práve tieto tri slovenské punkové kapely, pričom dnešní štyridsiatníci schovávajú s nostalgiou kazety iných nie menej významných punkových kapiel. Tie z času na čas usporiadajú koncert a spolu tak so svojimi fanúšikmi, ktorí sú dnes ekonómovia, lekári, učitelia, právnici, finančníci, predavači, či IT pracovníci aspoň  a jeden večer odbehnú od svojho bežného života a pripomenú si časy zo strednej či vysokej školy. V súvislosti  s Inekafe sa zaužil pojem neo-punk, ktorý vzišiel z pera novinára a nie zo skúšobne, či klubu, ktorého steny sú ošľahané potom a podlaha poliatá pivom. Práve z takých klubov vzišlo Iné Kafe a ich prvé dva albumy Situácia a Kachny idú v hudobných stopách spomínaných kolegov. Neskôr Vratko a spol. stavili na jednoduchú melodickú linku, emóciu, dobrý zvuk, no textovo naďalej riešili témy, ktoré človeka i spoločnosť tlačia v topánke, či korešpondujú s bežným životom s občasnou prímesou irónie. Ortodoxní punkáči ohŕňali nos nad medializáciou kapely, vyčítali im veľkého vydavateľa a poniektorí sa uškŕňali nad tým, že na ich koncerty chodia násťroční, prehliadajúc v akom veku chodili oni na Zónu či Slobodku. Iné Kafe má teraz 15 rokov, berú ich násťroční i takmer tridsiatnici, či post-tridsiatnici. Práve títo fanúšikovia sa postarali o to, že kapela pokračuje vo svojej činnosti napriek definitívnemu ukončeniu aktívnej činnosti v roku 2006. Lepšie by bolo neriešiť, kto je skutočný punkáč, ale tešiť sa z hudby, ktorá prežíva dekády a oslovuje s dlhodobým efektom mladšie publikum. Pretože každá pätnástka bude kapelu neskôr  počúvať vo svojich 25-tich i 35-ich rokoch. A vlak ide ďalej!

Vratko, od vášho odmlčania sa v roku 2006 ubehli štyri roky. Aké to bolo bez tej muziky, koncertov a celého toho hudobného kolotoča?
Skvelé. Začal som sa venovať štúdiu na škole a užíval som si pokoj od showbusinessu. Nič čo sa týkalo hudby mi nechýbalo. Občas som vzal do ruky gitaru a sem tam si niečo zahral alebo zložil. Skôr som sa viac venoval počúvaniu hudby a návštev koncertov iných kapiel. Prioritne som sa venoval ale štúdiu letectva.

Po ukončení činnosti kapely Iné Kafe, ste uskutočnili v roku 2008 jeden koncert v Bratislave a v roku 2009 ďalší v Prahe. Už pred pražským koncertom ste sa vyjadrili, že v činnosti pokračovať nebudete. A napokon rok 2010 sa začal s tým, že odohráte v lete 3 exkluzívne koncerty v rámci Čiech aj Slovenska. Ako si teda fanúšikom, ale aj ľuďom, ktorí si všimli tieto informácie v médiách vysvetlil tieto zmeny rozhodnutí?
Koncerty v Bratislave a Prahe boli rozlúčkové koncerty. Pripadalo nám férové dať ľuďom to, po čom sa dovolávali každý deň od februára 2006, kedy sme vyhlásili koniec kapely. Paradoxne ale práve tieto koncerty otvorili otázku comebacku, nakoľko sme sa na nich presvedčili vďaka obrovskej účasti fanúšikov o tom, že aj napriek ukončeniu činnosti kapely, naša hudba medzi ľuďmi žije.  Ďalej sme hrať nechceli, ale nakoniec sme sa rozhodli pre model, ktorým by bolo možné fungovať, vzhľadom na to, že každý z nás má svoju prácu. Tým modelom je práve pár koncertov za rok a ak príde na to, aj album. Skôr to brať ako také hobby. S týmto modelom sme sa aj prezentovali v rámci ohlásenia comebacku. To čo bolo v minulosti 100 koncertov za rok a každý rok album už neprichádza do úvahy.

Osobne si myslím, že ste sa nikdy nadobro neodmlčali. Skôr by som asi hovoril o kapelovej pauze. Či sa mýlim?
Určite sa mýliš. Už len v tom, že zostava kapely pri ukončení a comebacku bola úplne iná. Za iných okolnosí sme končili a za iných ohlásili comeback.

Kapela Iné Kafe má naozaj veľa fanúšikov (vzhľadom na návštevnosť vašich koncertov i obsiahly mailinglist na webe kapely). Môžeme im teda pripísať zásluhu na tom, že s muzikou na dobro zatiaľ nekončíte?

Áno.

Isto ste s chalanmi z kapely veľa diskutovali o tom, či sa vrátiť alebo nie. Vieš mi teda povedať viac o týchto vašich rozhovoroch? Aké konkrétne veci ste riešili?
Najmä to, ako budeme fungovať. Ja som návrat spočiatku vôbec nezvažoval. Presvedčil ma život našich skladieb medzi  ľuďmi.

Bol niekto z kapely skeptický k tomu, že po niekoľkých mesiacoch ohlásite comeback?

Skeptický? Nie.

Od roku ´96 do roku 2003 ste každý rok prišli so štúdiovou novinkou. Spolu ich bolo sedem. Až po trinástich rokoch ste prišli s live nahrávkou a momentálne pracujete na oficiálnej výberovke. Sám si nedávno odmietol vydávať nové dosky každý rok. Padli v kapele návrhy, kedy asi prídete s novým materiálom? Predsa len váš najmladší materiál má skoro sedem rokov.

Tento rok je vyhradený výberovke a 3 koncertom na veľkých festivaloch (Iný Fest v Prahe, Topfest v Novom Meste Nad Váhom, Dobrý Festival v Prešove, pozn. red.). Je toho až až. Nejaké nové veci mám, ale to je zatiaľ hudba budúcnosti.

Tento rok kapela oslávi svoje pätnástiny. Ako si ty spomínaš na začiatky Iné Kafe?

S rešpektom. Naše začiatky boli ťažké. Rovnako ako začiatky každej rockovej kapely. Bolo odvedené obrovské množstvo energie.

Vybavuje sa ti nejaká story v súvislosti so založením kapely?

Celý kapelový život bola jedna veľká story.

Ktoré momenty patria k tvojim osobným highlightom za uplynulých 15 rokov?

Ťažko povedať. Aj zdanlivo malé skutky dotvárajú pestrú mozaiku tohto obdobia.

Kedy v kapele išlo do tuhého?

Hocikedy. 🙂

Aké boli vaše najťažšie chvíle?

Neviem, nemám to takto zaradené. Začiatky boli ťažké. Nebolo na benzín, na aparatúru, na hotel. Spávali sme kade tade v autách, po lavičkách v spacákoch, v polorozpadnutých domoch ďaleko od domova bez peňazí na poriadne jedlo. Ale bola obrovská chuť niečo dokázať.  Dnes ľudia vidia IK len ako superkapelu v žiari reflektorov na vypredaných koncertoch. Je to len špička ľadovca.

Ako vnímaš ty kapelu so všetkým čo sa udialo za jej celú existenciu.

Ako super žúr a zároveň veľkú školu života.

Text: Edo Kopček ml.

Foto: archív kapely

VSTUPENKY

Prečítajte si

1 Comment

  1. KONECNE nebolo to povodne mojich anjlepsich 10 rokov:D:D:D….

    uz to zacina byt okolo ine kafe moc nostalgicke chcelo by to casom normalny plnohodnotny album

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.