Do Prešova sa vrátili členovia King Crimson. Nehráme covery, ale interpretácie ich skladieb, hovorí Markus Reuter

Booking roka pre hudobný klub Stromoradie vyšiel na jednotku. Kapela Stick Men odohrala takmer dvojhodinový koncert v zostave Tony Levin, Pat Mastelotto a Markus Reuter. Večer otvoril svojím krátkym improvizovaným vystúpením gitarista David Kollar (Reuter mu mixoval a mastroval album Cospomolis, s Patom Mastelottom majú spoločný projekt Komara). Zároveň to bol večer, ktorý pritiahol množstvo pamätníkov koncertu King Crimson z roku 1996 v prešovskom amfiteátri. Vrátane jeho organizátora Mirona Slimáka. V ten večer sa toho dialo oveľa viac, než býva na klubových koncertoch zvykom. Poďme ale postupne.

Ak sa v muzike hovorí o extra triede, King Crimson a basgitarista Tony Levin patria bezpochyby na jej vrcholové priečky. Levinovu basgitaru môžete počuť okrem albumov King Crimson od 80. rokov aj v tvorbe Peter Gabriela, s ktorým v tomto roku absolvoval turné k albumu I/O (oficiálne vyjde 1.decembra 2023). Spolupracoval s Johnom Lennonom, Dire Straits, Pink Floyd, Davidom Bowiem, Paulom Simonom, Alice Cooperom a ďalšími. S členmi Dream Theater (Jordan Ruddes, John Petrucci, Mike Portnoy) hral vo fantastickom inštrumentálnom rockovom projekte Liquid Tension. 

Kapela Stick Men vzišla z Levinovho sólového albumu Stick Man, ktorého vznik kompletne inšpiroval nástroj Chapman Stick. Tony Levin je nielen skladateľ a jeden z najkreatívnejšch basgitaristov na svete, ale zároveň aj novátor a práve tento album a jeho následné vyústenie do kapely Stick Men je povýšením hry na strunové nástroje serióznym muzikantským napredovaním. Hudba Stick Men, poväčšine inštrumentálna, nie je pre ľudí, ktorí hľadajú spievané skladby, alebo šťavnaté gitarové sóla. Hovoril o tom aj David Kollar vo svojom podcaste, ktorý zverejnil po koncerte v Stromoradí a stojí za vypočutie. 

Hudobný klub Stromoradie otvára pre verejnosť skôr, než začne samotná hudobná produkcia v koncertnej sále. V stredu 22. novembra bol celý klub uzavretý pre kapelu a produkciu koncertu až do momentu otvorenia koncertnej sály o 18:30 s možnosťou vstupu len pre tých, ktorí si zakúpili lístok na koncert. Ten bol vypredaný a záujem o lístky neprestával ani po zverejnení informácie. Pred tým, než to všetko začalo, si okrem príprav koncertu a zvukových skúšok dala kapela, jej staff a ľudia z klubu spoločnú večeru.

Koncert Stick Men si vo svojom klube vysníval jeho dramaturg Martin Višňovský, ktorý sa osobne pozhováral aj s Tonym Levinom. Okrem spoločnej fotky si nechal podpísať LP platne albumov Discipline (pretože je Višňovského najobľúbenejšia) a Thrak (pretože ju hrali naživo v Prešove v ’96). Vrátane plagátu k stredajšiemu koncertu. David Kollar a tour manažér kapely Peter “Ballki” Báleš z Nitry (so stickmenmi jazdí niekoľko rokov po Európe) Levinovi prezradili, že aj “Višňo” hrá na basgitare, tým sa ich stretnutie posunulo mimo oficiálnej roviny. “Opýtal sa ma, koľko mám basgitár, na čo som mu povedal, že len jednu, trochu ho to prekvapilo.” Keďže ju z pochopiteľných dôvodov nemal v klube so sebou, aspoň mu ju ukázal na fotografii. Predsa len “grebeňovka”, na ktorej hrá Martin Višňovský vo svojej kapele Chiki liki tu-a, sa ťažšie opisuje slovami. “Prvýkrát som googlil svoju basu v telefóne. Tonymu som ukázal fotku z nášho koncertu, kde som ešte v kostýme. To ho zaujalo.” Od samotného klubu dostal Tony Levin darček – stojan na noty a LED svetielko k nemu.

David Kollar bol neohláseným, ale viac než vítaným hosťom koncertu, keďže s Patom Mastelottom hrajú v spoločnom projekte Komara. David prišiel do klubu, keď si Mastelotto rozkladal bicie na pódiu. Zvítali sa a David spomenul, že na tomto pódiu hral pred rokom. “Viem, videl som video,” reagoval bubeník pohotovo. Markus Reuter privítal prešovského gitaristu, ktorý so Stick Men strávil pred koncertom vyše hodiny v backstage, slovami: “Hello, Maestro!” Počas svojho improvizovaného setu zahral veci, ktoré zložil pre Stevena Wilsona.

David Kollar. Foto – Marián Šoltés

Na koncert prišla aj dcéra Davida Kollara. Foto – archív DK

David Kollar a Stick men v backstage Stromoradia. Foto – archív DK

David Kollar a Tony Levin. Foto – archív DK

David Kollar a Markus Reuter. Foto – archív DK

Stick Men vydali vlani EP Tentacles, ku ktorému ešte dohrávajú turné. 

“Nerobíme rozdiely v tom, či hráme vo veľkých halách alebo kluboch ako včerajší Blue Note a dnes Stromoradie. Milujeme živé hranie. Dôležité je pre nás to, že máme skvelé publikum, s ktorým sa vieme prepojiť a viem, že aj tu to dnes večer bude úžasné,” povedal nám v rozhovore Markus Reuter dve hodiny pred vystúpením. A mal pravdu. “Fanúšikovia k nám budú bližšie, čo sa nám všetkým v kapele páči. Veľké priestory sú skvelé kvôli zvuku, pretože to na pódiu nie je také hlučné a môžem byť napríklad ďalej od bicích (smiech), ale sme radi, že tu dnes môžeme byť.”

Na zvukovej skúške bolo počuť len Mastelottove bubnovanie, keďže kapela používa in-ear systém. “Je to skvelá technológia, vďaka čomu je v miestnosti jasnejší zvuk. Máme toho istého zvukára, odkedy naša kapela existuje. Dokonale pozná náš materiál a hrá sa s tým, čo robíme. Navyše stojí so svojím iPadom v publiku, kde mieša zvuk. To je cool.”

Set list, ktorý kapela predstavila v Stromoradí aj deň pred tým v Blue Note, vznikal v priebehu rokov. Už vlani, keď kapela začala opätovne koncertovať, uvažovala nad set listom, ktorý hrala pred kovidom. “Niečo sme doplnili, niečo zmenili a vyšiel z toho takpovediac perfektný set, ktorý teraz hrávame.” Obsahuje tri najnovšie skladby, tri vskutku staré “stickmenovky”, nechýba improvizácia aj štyri skladby z repertoáru King Crimson. “Je to úderné a páči sa mi, ako sa vyprofilovala naša show. Začína mohutne mojím bubnovaním, pripojí sa Tony, ktorý spieva v skladbe Prog Noir, potom sa to strieda, mení sa dynamika a v záverečných skladbách ideme vyššie a vyššie.”

Stick Men je kapela o živom hraní, preto je pre ňu dôležité vydávanie live albumov. “Pôvodne sme mali iba dva živé albumy Power Play (2014) a UMEDA (2023). Na živákoch medzi tým máme hostí ako David Cross, Mel Collins a Gary Husband. Tieto ale nepočítame ako čisto Stick Men live albumy. Vlani sme nahrali náš koncert v Japonsku a hoci priznávam, že to nemusia byť naše najlepšie prevedenia, dôležité pre nás bolo priniesť reprezentatívny živák našej kapely bez hostí. Podľa mňa je dôležité, aby táto kapela vydávala živé nahrávky. Pre nás je živé hranie príznačné a máme to šťastie, že Stick Men môžu toľko koncertovať. Ročne odohráme 50-60 koncertov. Je to skvelé, pretože mnoho aj úspešných kapiel ako my, nemá túto možnosť a hrávajú pomenej. Zároveň sme na inom leveli vďaka Tonyho popularite.” 

Markus priznal, že si nahrávajú celé turné vrátane koncertov v Stromoradí alebo novomestskom Blue Note. “Uvažujeme nad tým, že vydáme remixy viacerých našich koncertov. Na Bandcampe máme bootlegy z vystúpení Stick Men, ktoré som našiel online, takže ich ľudia odteraz majú z oficiálneho zdroja. Navyše budeme mať jedného dňa neuveriteľné množstvo live materiálu Stick Men.”

Stick Men v Stromoradí. Foto – Marián Šoltés

Tony Levin. Foto – Marián Šoltés

Markus Reuter. Foto – Marián Šoltés

Pat Mastelotto. Foto – Marián Šoltés

Stick Men v Stromoradí. Foto – Marián Šoltés

Stick Men v Stromoradí. Foto – Marián Šoltés

Hrať s Tonym Levinom je privilégium

Každý z trojice Levin, Mastelotto a Reuter má neuveriteľné množstvo projektov a hosťovaní. Ale hrať s Tonym Levinom je privilégium. Vníma to aj Markus Reuter. “Tony má široký záber, lebo je jednou nohou v mainstreame, pretože chodí na naše koncerty veľa ľudí, ktorí pred tým nikdy nepočuli skladby Stick Men, ale prídu, lebo ho videli napríklad s Peter Gabrielom a užijú si aj našu show.”

Do kapely sa Markus Reuter dostal za zaujímavých okolností. Keď Tony Levin poslal Mastelottovi prvé tracky svojho sólového albumu (Stick Man), Reuter bol práve doma u Mastelotta. Takže bol akosi prítomný už od začiatku tohto projektu. Prvý rok a pol ale hral v kapele Michael Bernier, potom z kapely odišiel. “Pat ma požiadal, či sa k nim pridám. Nechal som si noc na premyslenie a ráno som mu povedal, že to prijímam. To bolo v roku 2010 a aj dnes večer budeme hrať skladbu, ktorú sme zložili spoločne krátko na to, ako som súhlasil, že s nimi budem v kapele. Volá sa Crack in the Sky.”

Inšpirovaný King Crimson

Robert Fripp od istého momentu tvrdí, že King Crimson nie je kapela, ale spôsob, akým sa dejú veci. Markus Reuter bol jeho žiakom, hral v projektoch King Crimson, ale či boli úvahy, alebo existovala možnosť, že sa stane členom kapely, to nevie povedať. “Koncom deväťdesiatych a začiatkom nultých rokov KC robili na spoločných happeningoch s ďalšími muzikantmi, ich hudba sa šírila ako idea a tak sa aj ja cítim spojený a inšpirovaný duchom kapely King Crimson. Ale nikdy som neuvažoval nad tým, že budem raz jej členom. So Stick Men nehráme covery, ale interpretácie skladieb KC.” Tu sa žiada dodať, že po tom, ako Robert Frip uviedol v roku 2021, že s najväčšou pravdepodobnosťou už King Crimson nebudú hrať, sú koncerty Stick Men, kde možno počuť štyri – päť skladieb v ich interpretácii dobrou príležitosťou, pripomenúť si genialitu tejto kultovej kapely. A že v nej pôsobia dvaja jej členovia je viac než legitímna záležitosť.

Legendárny prešovský koncert 1996

V Amerike idú fanúšikovia viac po gitaristovi a spevákovi Adrianovi Bellewovi.Tony Levin je veľkým ťahákom. V Európe určite, potvrdil to aj stredajší koncert v Stromoradí. Tony Levin privítal publikum, že prišli na ich prvý koncert a vzápätí sa opravil, že vlastne na druhý, keďže tu s King Crimson (aj s bubeníkom Patom Mastelottom v zostave) vystúpili v 1996 v amfiteátri počas turné k albumu Thrak. Veru, v publiku bolo množstvo pamätníkov tohoto dodnes legendami opradeného koncertu. Spomína si na neho aj bubeník Pat Mastelotto, čo uviedol v staršom rozhovore ku Komare pre prešovský Korzár. Pri krátkom stretnutí nám po koncerte odpovedal aj Tony Levin: „Áno, trochu si na to pamätám„, a priateľsky sa zasmial. Bolo mu jasné, že tento koncert tu je veľkou témou.

Počas večera nebola núdza zachytiť small talky návštevníkov, ktorí spomínali na niekdajšie vystúpenie jednej z najzásadnejších hudobných kapiel na svete. Na Stick Men sa prišiel pozrieť aj Miron Slimák, ktorý koncert KC v 1996 organizoval. Ľudia z klubu pripravili v sále jednu čestnú stoličku s nápisom: Reservé – Mr. Slimák. Koncert bol na státie.

Klubový koncert si užil trojgeneračne, keďže sa ho zúčastnil spoločne so svojím synom a vnukom. “Dnes to bola pecka, ale King Crimson sú samostatný level. Bolo výborné si dnes na ich koncert pospomínať.” 

Miron Slimák sa narodil a vyrastal v Prešove. Po vysokej škole odišiel aj s manželkou za prácou do Bardejova. Zamýšľali, že sa po piatich rokoch vrátia do rodného Prešova, napokon tam žijú dodnes. Po revolúcii podnikal, mal päť veľkoskladov s nápojmi, k organizovaniu koncertov sa dostal náhodou, bral to ako vedľajší džob. Od mesta si prenajal amfiteáter na desať rokov. 

“Rok a pol som ho rekonštruoval – vodu, elektriku, úplne všetko. So synom sme boli na motockylových pretekoch v Brne, kde hrali Uriah Heep a vtedy mi povedal: Oco, urob dačo aj ty. V tom čase žil v Bardejove Američan Artur, ktorý v Bardejove otvoril anglickú školu. Poznali sme sa, tak som mu po rekonštrukcii povedal, že by som rád spravil nejaký dobrý koncert. Vtedy ešte nebol internet, ale podarilo sa mu zistiť, že King Crimson idú na turné.” 

King Crimson vystúpili v prešovskom Amfiteátri 18. júna 1996. Turné bolo venované albumu Thrak a odohrali 18 skladieb v tomto poradí: The Talking Drum, Larks’ Toungues in Aspic, Part Twi, Frame by Frame, Dinosaur, Matte Kudasai, Vrooom Vrooom, B’Boom, Thrak, The Sheltering Sky, 21st Century Schizoid Man, Waiting Man, Sex Sleep Eat Drink Dream, Elephant Talk, Indiscipline, Prism, Red, Vrooom a a Coda: Marine 475.

Set list je dnes dostupný na webe setlist.fm.

Prešovský amfiteáter 1996 pred koncertom King Crimson. Foto – Peter Škerlík

Prešovský amfiteáter 1996 pred koncertom King Crimson. Foto – Peter Škerlík

Prešovský amfiteáter 1996 pred koncertom King Crimson. Foto – Peter Škerlík

Autobus kapely King Crimson v roku 1996. Ubytovaní boli v košickom hoteli Cobra, pretože v Prešove v tej dobe nebol hotel s klimatizáciou. Foto – Peter Škerlík

Tlačová beseda s členmi King Crimson v košickom hoteli Cobra pred koncertom v Prešove. Robert Fripp sa s novinármi nestretol. Zľava: Trey Gunn, Tony Levin, Andrian Belew a Pat Mastelotto. Foto – Peter Škerlík

Koncert King Crimson v prešovskom amfiteátri v roku 1996. Foto – Peter Škerlík

Tony Levin sa po koncerte v prešovskom amfiteátri stretol s fanúšikmi. Foto – Peter Škerlík

“Booking – prebehol tak, že sme priamo volali manažéra, volal sa Tim Hook, keď sa pamätáte, na amfiku bol celý v červenom. Artur sedel pri mne pri bare, prišiel Tim Hook a povedal Artur mu povedal, že amfiteáter bol 12 rokov zatvorený, že som ho zrekonštruoval, dnes je môj veľký deň, keďže sú tu King Crimson a je to obrovská pocta. Dozvedel sa to Robert Fripp. Prišiel ku mne, podal mi ruku, objal ma a povedal: Thank You. Manažér na to: Sme tri týždne na turné a prvýkrát prehovoril.“

“Predkapela The Californian Guitar Trio dohrala, KC mali ísť hore, ukazujem Frippovi, že môžu ísť a on že: Just one minute (Ešte minútu), vyšli až presne na minútu, ako to bolo načasované. Absolútni profíci.”

Bol to prvý koncert na novo zrekonštruovanom amfiteátri. Dodnes sa traduje, že na koncerte bolo málo ľudí preto, lebo ľudia v tej dobe neverili, že by King Crimson mohli niekedy prísť do Prešova. Údajne im to prišlo ako sci-fi. Na čo teda naozaj doplatili, nám po rokoch zodpovedal samotný organizátor. “Celý problém bol v tom, že sme nedokázali spraviť veľkú reklamu. Vtedy neexistoval internet, spravil som tlačovú besedu v Košiciach, na ktorú prišlo zopár novinárov, vyšiel z toho nejaký malý článok, veľa ľudí o koncerte nevedelo. Všetky mestské kultúrne strediská mali svoje výlepné plochy, ale bolo zakázané na nich lepiť čokoľvek. Nemohli sme ich využívať. Keď ste niečo nalepili, už vás policajti vodili po súdoch. Vrieskali po mne, bilboardové plochy v tej dobe až tak neboli.  To bolo najhoršie, nemal som kam lepiť plagáty. V Ružomberku som o rok na to vylepil plagáty na Jethro Tull a dva dni som bol na polícii, že čo som si to dovolil. Takisto, keď tu bolo Flashko (lokálne rádio Flash, pozn.red.), tak bol problém, žeby vám spravili reklamu, že tu bude v meste nejaká kultúra. To ma potom odradilo, to boli začiatky. Na ďalší rok (1998) som mal pripraveného Satrianiho, ale zrušil som to.” 

„Skončil som aj preto, lebo na Jethro Tull bolo 1200 falošných lístkov. Nechal som robiť lístky v tlačiarni v Košiciach, ostala tam matrica. Do predaja sme dali 6500 lístkov a po koncerte sme so švagrom zistili, že na amfik prišlo vyše 7500 ľudí. Takto sa nedalo pokračovať.”

„Ak ste študovali dejiny rocku, tak bolo šesť kapiel, ktoré ovplyvnili celý svet: Yes, Pink Floyd, Jethro Tull, King Crimson a Genesis. Z najväčšej šestky som spravil dve kapely. To bol môj sen. Stálo ma to obrovskú kopu peňazí, ale vtedy som mal päť veľkoskladov nápojov – sa pilo, chlastalo, dalo sa z toho vyžiť.”

Miron Slimák spravil už len slovenské koncerty a na posledné tri roky amfiteáter prenajímal partii okolo bratov Hudákovcov, ktorí tam spravili niekoľko ročníkov Festivalu Dobrej Hudby. “Potom som amfiteáter odovzdal mestu.”

text: Edo Kopček
foto Stick Men: Marián Šoltés
foto King Crimson 1996: Peter Škerlík