Benefičné lahodenie s Opri sa o mňa

So skvelou myšlienkou Občianskeho združenia Milan Štefánik a OZ Oco, mama a ja sa v Prešove v Soľnom mlyne udial nultý ročník benefičnej akcie Opri sa o mňa. Benefícia pre deti s mentálnym postihnutím z Prešovského kraja so sprievodným programom sa niesla v príjemnom duchu slnečného dňa. Pre návštevníkov, ktorých pritiahla táto príjemná atmosféra prichystaná predovšetkým pre nich bola nabitá celodenným programom. Neuveriteľné množstvo postihnutých detí i dospelých, so svojim sprievodom prijalo pozvanie na túto benefíciu a malo možnosť sa zapojiť do rôznorodých činnosti. OZ Oco, mama a ja pripravilo tvorivé dielne, kde si deti mali možnosť niečo nakresliť, vytvoriť pre svojich najbližších. Nechýbali ani náučne workshopy ako sú kurz prvej pomoci, sebaobrana alebo tancovanie zumby, po ktorej si mali možnosť zájsť namaľovať niečo na tvár. Po náučných aktivitách sa dostalo aj na občerstvenie, kde vás obslúžil samotný Miro Tásler s úsmevom pri grile. Vyvrcholením podujatia boli koncerty známych prešovských muzikantov Katka Koščová, Martin Husovský z Komajoty, Chiki liki tu-a, Peter Debnár & friends, Gapa a Groovin´ Heads. My sme postupne všetkých vyspovedali a zistili od hlavných organizátorov ako sa takáto krásna akcia rodí a získava tradíciu.

Medzi prvými sme zastihli hlavných organizátorov tejto peknej benefičnej myšlienky Opri sa o mňa. Vyspovedali sme samotného Milana Štefánika, ktorý svojou štedrosťou a organizačným umom zavítal aj do Prešova, ktorému pomáhalo OZ Oco, mama a ja.

Občianske združenie Milan Štefánik organizuje takéto príjemne podujatia v podstate už od roku 2009. Ako vznikla táto myšlienka, že ste konečne prišli aj na Východ?

Milan: Myšlienka benefičných koncertov pre zdravotne a psychicky postihnutých vznikla veľmi jednoducho. My organizujeme komerčné koncerty a festivaly, a títo hendikepovaní nás oslovili, aby sme prišli niečo spraviť aj pre nich. Tak, špeciálne pre nich sme zorganizovali veľký benefičný koncert v rozsahu festivalu, a s týmto programom putujeme z kraja do kraja. A zavítali sme aj sem do Prešova.

Ako hodnotíš priebeh dnešnej akcie? Vyrovnala sa tým Západniarskym?

Milan: Podujatie Opri sa o mňa, priamo tu v Soľnom Mlyne v Prešove má nádhernú atmosféru. Má vynikajúce počasie a spätnú väzbu. Sme radi, že sa všetci zúčastnení bavili a prinieslo im to radosti a nových poznatkov cez náučné workshopy. Takže hodnotím túto akciu vynikajúco.

Toto je klubová open air akcia, tie predošlé sa konali v kultúrnych strediskách. Ako hodnotíš priestor, ktorý ste teraz zvolili?

Milan: Je iný, táto historická budova Soľný Mlyn priniesla veľa zaujímavých momentov. Jednak, ľudia sú bližšie k sebe, jednak sme stavili na vynikajúce počasie. Pánbožko tam hore má rád, týchto mentálne postihnutých. Doprial im veľa slniečka, veľa pozitívnej energie, takže podujatie vyšlo na sto percent.

Ako hodnotíte Vy priebeh dnešnej akcie? Čo ste tu mali na starosti?

OZ Oco, mama a ja: My sme mali na starosti tvorivé dielne, tak ako to zvykneme robiť na takýchto akciách pre mentálne postihnutých. Máme s tým veľmi dobré skúsenosti, hlavne preto, že tí mentálne postihnutí si to vedia veľmi dobre užiť. Prejavujú strašne veľa trpezlivosti, niekedy viac ako zdraví ľudia. Takže, ja si myslím, že aj tá návštevnosť, aj to koľko výrobkov sa tu vyrobilo, nakoľko si ich mohli odniesť domov, akcia bola výborná.

Čo sa Vám najviac páčilo na dnešnom podujatí?

OZ Oco, mama a ja: Ja si myslím, že každá takáto akcia je výnimočná svojou atmosférou. Pretože mentálne postihnutí ľudia sú spontánni. Ja si myslím, že tu je ozaj veľmi veľa radosti, z čoho čerpáme koniec koncov aj my. Myslím, že toto je najväčší bonus celej akcie.

Kto Vás hudobne najviac potešil?

OZ Oco, mama a ja: Hudobne, Martin Husovský, Katka Koščová a bola som prekvapená z niektorých, ktorých som nepoznala, ale saxofónové sólo bolo úplne perfektne.

Na takomto benefičnom podujatí okrem tvorivých dielni, náučných kurzov nesmie chýbať ani príjemný oddych pri hudbe. Hudba je tým pravým liekom na dušu a o tom nás presvedčila Katka Koščová.

Prečo si sa rozhodla dnes podporiť toto podujatie a aký máš vzťah k takýmto podujatiam?

Katka: No my musíme povedať, že na podobné podujatia chodievame viackrát za rok a celkom často sa zúčastňujeme takýchto podujatí a myslím si, že aj keď je čas, tak nemáme dôvod nepodporiť dobrú vec a máme aj my z toho dobrý pocit a hlavne veľa ľudí má z toho dobrý pocit. Takže si myslím, že takéto veci je dobre podporovať.

Je na takýchto podujatiach z pohľadu muzikanta, účinkujúceho iná atmosféra alebo sa to nelíši?

Katka: Vieš čo, to závisí na tom, kde to je a ako je nastavené to publikum, a nám sa napríklad stalo teraz pred časom, že sme boli v Liptovskom Mikuláši, kde bola úplne fantastická atmosféra, práve na benefičnej akcii a bolo to úplne skvelé. Naozaj to som ani nečakala, po takej dlhej dobe vlastne. A tak, ja neviem, záleží ako je nastavené publikum, že čo ho chytí, čo ho baví, lebo predsa len na benefičných podujatiach vystupujú viacerí interpreti s rôznymi štýlmi a závisí na tom, čo sa komu páči. Ale myslím si, že to je vždycky strašne fajn a hlavne, že to robia ľudia, ktorí chcú urobiť niečo dobre, a ktorí chcú niekomu pomôcť. Tak ja si myslím, že to je najdôležitejšie na týchto podujatiach, a že je to super.

Ty si pozrela dnes zoznam účinkujúcich, čo si si vlastne pomyslela, bude to sedieť, nebude to sedieť? Bude to ladiť?

Katka: My sme všetci Prešovčania, a myslím si, že dnes to je také multižánrové, že to bude úplne pekne ladiť, tým že to je úplne multižánrové. Bude tu Chiki liki, Maťo Husovský, že tu je Raindown, Hrdza. Sme tu my a každý robí inú tu muziku. Ak by to bolo o tom, že tu sú štyri metalové kapely a napríklad my k tomu, tak by som povedala, že to je troška nonsens, ale tým že sme každý úplne iný, tak ja mám rada multižánrovosť a ja sa vždycky snažím podporovať práve takéto projekty, kde to je farebné, a kde to je toho mnoho k videniu, a kde to je hlavne rôzne. Myslím, že to aj učí ľudí príjmať rôznosť vo všeobecnosti a inakosť. Dnes to bude veľmi fajn.

Ako sa ti páči tento priestor, predsa len podpisuje sa na atmosfére podujatia.

Katka: Mne sa tento priestor páči. My sme tu v podstate hrali pred necelým mesiacom. Mali sme tu koncert s kapelou Neřez a musím povedať, že koncert dopadol absolútne fantastický. Priestor je veľmi pekný, ale je to priestor výhradne na klubové hranie. Čiže, tým to je také možno i zaujímavé, lebo v Prešove teraz vlastne, keď nám zatvorili Véčko, tak ako keby sme prišli o priestor pre takých dvesto ľudí povedzme cca. A konečne sa v Prešove otvorilo niečo na ten štýl, kde vlastne zasa môžu hudobníci prísť si zahrať. A nie je to mikro, ale nie je to ani obrovské, že to je taký pekný kompromis, pre hranie v dnešnej dobe.

Svojou účasťou potešil a hudobne predviedol aj Peter Debnár, ktorý so svojimi priateľmi, muzikantmi zahral hneď po Katke Koščovej. Peter na pódiu predviedol svoju hudobnú formáciu Peter Debnár & Friends.

Peťo ako sa ti dnes hralo s tvojimi priateľmi?

Peťo: Výborne, ako stále sa mi s mojimi priateľmi hrá dobre.

Aký máte vzťah k takýmto podujatiam, predsa len sú iné.

Peťo: Každopádne my veľmi radi chodíme na takéto akcie. Pretože, tí ľudia, ktorí sú tu, sú predsa len trocha iní ako tí normálni ľudia, majú nejaký hendikep. Dajú tomu interpretovi zasa úplne inú energiu, úplne iný pocit z toho celého hrania. Čiže my sme vždycky veľmi otvorení v rámci takýchto akcií.

Inšpirujú aj teba takéto vystúpenia, typy podujatí?

Peťo: Určite, pretože v podstate mám niekedy pocit, že zabúdame na takých ľudí v bežnom živote a jednoducho trošku si tam vyčistím hlavu a urobím si tam psychickú hygienu. Takto to nazvem. Čiže, určite áno.

Čo ťa čaká v najbližšej dobe? Predsa len došlo k nejakej zmene v rámci tvojho hudobného fungovania.

Peťo: Každopádne chystám si pesničky. Chystám si také svoje malé LP, bude tam zhruba takých šesť vecí, skladieb. Tri už máme hotové v podstate a tri ešte dorobíme. Dúfam, že koncom roka by to mohlo byť nejakým spôsobom na trhu.

Vedel by si povedať ľudom, čo to znamená  zoskupenie Peter Debnár & Friends? Tiež s nadväznosťou na pesničky, ktoré dnes odzneli?

Peťo: Keďže Peter Debnár som ja (smiech) a priatelia tvorí to zoskupenie mojich najbližších kamarátov, muzikantov, ľudí s ktorými sa stretávam, a s ktorými sa dokážem i rozprávať, nie len o muzike, ale aj o bežných veciach. Jednoducho, kým sme boli v kapele Raindown, tak to bola kapela, ktorá malá tendenciu obmieňať. Bolo jednoduchšie to spraviť takto, aby nikto nebol urazený, keby náhodou. Ale ja si myslím, že to nie je tak. Peter Debnár & Friends je momentálna aktuálna zostava.

Medzi hviezdami nechýbal ani spevák Martin „Huso“ Husovský z kapely Komajota. Na tejto akcii vystúpil sám bez svojej kapely, ale na pódiu predviedol svoju veľkosť a srdce. My sme ho pristihli ešte pred jeho koncertom ako sa túla medzi návštevníkmi a naberá energiu z podujatia.

Martin, teba ešte len čaká dnešné vystúpenie. Ako si zatiaľ užívaš chvíle, ktoré tu s nami tráviš?

Huso: Dobre, je tu celkom príjemne, strašne veľa ľudí a výborná muzika. Teším sa, alebo úplne odpadávam, pretože tu momentálne vzniká veľmi príjemne hudobné prostredie.

Ako sa ti páči priestor, kde sa nám túto benefíciu podarilo pripraviť?

Huso: Priestor je, tak vravím dosť rodinný a cítim sa tu veľmi príjemne. Pretože, už som tu mal možnosť hrať na iných podujatiach a konečne to vidím aj za denného svetla. A vonku (smiech).

Čo si pripravil na dnešné vystúpenie?

Huso: Ja ešte neviem, vycítim atmosféru. Nejako som sa špeciálne nepripravil. Ani som výnimočne nezložil pesničku, novú a špeciálnu pre toto predstavenie. Takže v podstate asi tak, aby som nikoho neotrávil, a aby aj tí ľudia mali z toho radosť.

Každý koncert má pre vás muzikantov čaro. Ako vnímaš, také nie práve tradičné koncertné podujatia ako je dnešné podujatie Opri sa o mňa?

Huso: Ja si myslím, že koncert tvoria ľudia, ktorí sú na ňom, a ktorí vystupujú na pódiu. A z tohto pohľadu sa dnes veľmi teším, pretože sme sa stretli na pódiu. Ľudia, ktorí sa dávnejšie nevideli a nestretli. Takže naozaj mám taký silno rodinný pocit, predtým než ideme hrať. Teším sa na to.

Ďalším skvelým človekom, ktorý poctil svojou účasťou na benefícií bol Mário „Gapa“ Garbera z formácie Groovin´ Heads. Hrou na saxofón roztancoval dav a skutočne si užíval pohľad na usmievavé tváre.

Ako sa ti dnes hralo na tomto príjemnom podujatí?

Gapa: Prijal som pozvanie od organizátorov. Myslím si, že takúto akciu by mal každý umelec podporiť. Som doma, akcia sa koná v Prešove. Hovorím si, prečo by som neprišiel potešiť tieto milé deti?

Čo hovoríš na reakcie fanúšikov?

Gapa: Deti sa bavili, hrali sme tanečnú funkovú energiu, hudbu plnú energie a chytilo ich to, takže podupkávali si nôžkami (smiech). Takže, bolo to dosť milé.

Trocha ťa doplnili Kolja a Miro z IMT Smile. Aký je vzťah medzi vami?

Gapa: Dnes sme si dali dokopy takú zostavu. Kolja hral basgitaru, Mirko Tásler hral klavír a mladý bubeník, šikovný Jany Uhriňák bicie nástroje, a takto sme si zahrali takýto kvartetík. V podstate, aký je medzi nami vzťah? Tak ja spolupracujem s IMT Smile asi už tretí rok a poznáme sa už roky samozrejme. Takže je medzi nami vynikajúci kamarátsky aj muzikantský vzťah. Aj profesionálny.

Medzi poslednými nechýbali chlapci z Chiki liki tu-a, ktorí predviedli svoju zvyčajnú pódiovú šou. Potešili nejedného diváka a po koncerte s radosťou prijali gratulácie od fanúšikov a spoločné fotografie na pamiatku boli na svete. Pre nás rozhovor poskytli Martin Višňovský a Ľuboslav Petruška.

Ľubo ako sa ti dnes hralo na tomto netradičnom koncerte?

Ľubo: No, dobre. Bolo to úplne akútne, pretože sa trochu posunul program, ak sa nemýlim. Hrali sme skôr ako sme mali, čo ja akože veľmi oceňujem. Ale naozaj to bolo také, že asi tak pri druhej, až tretej piesni som si uvedomil, kde vlastne som a čo to vlastne robím. Čiže tak, ale bolo to úplne pekne. Ľudia reagovali, zabávali sa myslím, pekne. Paráda.

Dnes to nebolo klasické publikum kapely Chiki liki tu-a, ktoré vás pozná. Dostali ste sa k ďalším ľudom, dokonca i k malým deťom.

Ľubo: No, to určite, ale s týmto akože napriek tomu, že sa nezdáme, tak už máme ako také skúsenosti. Lebo toto zrovná nie je prvý koncert takéhoto typu, ktorý hráme. A verím, že ani posledný. Čiže je to iné, každý koncert je iný, aj keby tam boli stále tí istí ľudia na každom jednom koncerte. Stále to je iné, nie len tí ľudia sú jediným určovacím faktorom čo… niečo by som mohol ešte dodať, chvála bohu niekedy (smiech). Takže tak, že je tam mnoho iných vecí, ktoré robia ten koncert dobrým alebo horším, alebo znesiteľným a neznesiteľným, alebo tak no. Čiže bolo to úplne okej. Totálna spokojnosť.

Maťo ako hodnotíš ty dnešné hranie a prečo ste sa rozhodli podporiť toto podujatie?

Maťo: Hodnotím, nebolo len horúco, to bolo jediné na čo si z toho pamätám. Ale tak sú to také veci, ktoré sú pozitívne aj pre nás, lebo to publikum je iné a každý má svoje problémy. Vlastne to postihnutie je na všetkých stranách a my sme skupina, ktorá to má síce v inom, čiže skôr v tom mentálnom, ale tým pádom si rozumieme. Takže nám to vyhovuje, je to okej.

Zastihli sme aj bojovníkov, ktorí na tomto podujatí mali predsa len o niečo iné predstavenie ako naši hudobníci. Tí nám predviedli krásu pohybu bojového umenia, dobrovoľníkom ukázali základne hmaty a postoje, ako sa správať v sebaobrane. Mali sme možnosť zhliadnuť karate, kung fu, Ju – Jitsu z miestneho klubu Yawara Prešov.

Marcel, z akého si klubu a čo si mal na starosti počas dnešného podujatia?

Marcel: Som z klubu Ju – Jitsu Yawara Prešov. Mali sme tu exhibíciu nášho umenia. Plus workshop, kde sme sa snažili naučiť divákov niečo zo sebaobrany, a ako by mali reagovať.

Bol o to záujem a ako si to užívali odvážlivci?

Marcel: Ja myslím, že divákom sa to aj páčilo i záujem by asi bol. Je to ťažšie s nimi niečo nacvičiť, lebo to sa nedá za jeden deň alebo za nejakých pár minút. Ale omladina mala záujem, aj tí starší, videl som, že majú záujem.

Ja som si všimol, že Maroš mal takého mladého chalana, ktorý mohol mať tak päť, šesť rokov a ten ho tak s chuťou tam hádzal o žinenku.

Marcel: Áno, tým malým to ozaj stačí ukázať. Základ je, že vie buchnúť a s radosťou to robí. Tam mu veľké umenie netreba (smiech). Stačí mu ukázať, že môže udrieť a dieťa bude biť. Potom v tom vyššom veku, len viesť k nejakej tej dokonalosti a umenie je na svete.

Ako hodnotíš ty priebeh dnešného podujatia?

Marcel: Je to zaujímavé a zároveň asi aj hodnotné pre týchto ľudí, či už pre deti alebo pre dospelých. Jednoznačne podporujem rád takéto veci.

Nakoniec nám ešte Milan Štefánik a OZ Oco, mama a ja dodali.

Milan: Opri sa o mňa je taká malá predzvesť veľkého podujatia, ktoré tu v Prešove organizujeme o mesiac šiestym rokom. Je to podujatie Dobrý festival, ktoré sa teraz sťahuje do centra mesta na amfiteáter a chceme Vás spoločne s OZ Oco, mama a ja pozvať na tvorivé dielne.

OZ Oco, mama a ja: Tvorivé dielne budú v detskom kútiku a samozrejme budú pripravené, tak ako pre zdravé deti, tak aj pre mentálne postihnuté.

Milan: Vidíme sa o mesiac na Dobrom festivale.

Text: Edo Kopček a Paľo Dráb

Foto: Paľo Dráb