Bolo nás jedenásť
V Raindowne sa od vzniku v roku 2004 premlelo veľa muzikantov. Kapelu založil spevák a gitarista Peter Debnár spolu s klávesákom Martinom Husovským, ktorý neskôr založil Komajotu, Lukášom Kolivoškom, terajším basgitaristom IMT Smile. Anglický debut Lonely zaujal jednoduchou hudobnou formou postavenou na Husovom klavíry dofarbenom Petrovým spevom s citlivo navrstvenými aranžmánmi a anglickým textom. Každá skladba dýcha príjemnou atmosférou a z albumu srší inteligentný popík (rýchlejší aj rozjímavejší) ošľahaný moderným Anglickom. Ako kapela znela v začiatkoch naznačujú skladby Kingdom Come, One Day, či Broken na jej myspace stránkach. Producentsky sa pod neho podpísala celá kapela a zvukár Roman Šoltýs, tak ako aj pod druhú, už slovensky naspievanú dosku Svet na míle s celkom úspešným rovnomenným singlom, ktorý na doske produkoval Ivan Tásler. Kapela následne odohrala ako predskokan spoločné turné pred IMT Smile a Robom Grigorovom a neskôr so Zuzanou Smatanovou. Posledné dva roky ju brzdili personálne zmeny.
Nové impulzy
Zaujímavé je, že každý kto sa podieľal na nahrávkach Raindownu tam nechal svoju časť mozaiky, ktorá sa drží a mierne modifikuje dodnes. „Pri tomto treťom albume sa zmenila takmer celá zostava. Ostal som len ja s Jankom Majerčinom. Na začiatku to bolo dosť opatrné s prinášaním nových nápadov. Prvý polrok som nedokázal nič napísať. Všetko, čo som urobil, sa mi nepáčilo. Potom prišla skladba Niečo z nás. Prišiel prvý nápad, ktorý súvisel s jednou mojou životnou situáciou, rozvinul som ho do pesničky, prehral to kapele v skúšobni a zrazu to celé hralo,“ spomína si spevák na začiatky príprav pesničiek pre novinku. Po dvoch rokoch, ako sám priznáva, bol opäť schopný komponovať a pod vplyvom jeho múz priniesol napokon gro nápadov, ktoré kapela spoločne rozvinula do plnohodnotných (a čo som počul pri prehrávkach najmä zvukovo zaujímavých a slovensky odlišných) skladieb.
Text ako reflexia
Slová k skladbe Niečo z nás, ktorá spustila lavínu nápadov a naštartovala novú zostavu napísal Jozef Husovský. „Bavili sme sa pri pive o tom, čo som zažil a čo prežíva kapela. Jozef potom prišiel s textom a pochopil som, že ma má úplne prečítaného. Som rád, že môžem spievať texty, ktoré nie sú klišé a viem sa s nimi stotožniť,“ prezrádza Peter. Napokon neostalo len pri prvom texte. Obaja umelci pokračovali v týchto reflexiách a z nich napokon vzišlo ďalších sedem textov. Peter napísal slová k skladbe (Je čas ísť) bubeníka Eda Kissa a anglickými textami prispela Mirka Roguľová. Už na prvotine Lonely bolo jasné, že Raindown môžu spievať anglicky a na novinke sa svojou produkciou blížia viac k americkému soundu, pričom sa Peter netají tým, že chce, aby kapela znela moderne nie v slovenskom, ale európskom kontexte.
Zmena producenta
Kapela cítila, že potrebuje iné prostredie a iný zvuk. Voľba padla na prešovské Studio 7, v ktorom je majstrom zvuku Vlado „Randy“ Gnepa. Pohodový chlapík, ktorý kapele zakaždým dodá entuziazmus. Na svojom konte má prácu s Nocadeň, Katkou Knechtovou, Komajotou a ďalšími. „Sledoval som jeho poslednú prácu, čo z toho vychádza a osobne som do toho chcel ísť,“ neváhal spevák ani na minútu. Randy kapele nechal voľnú ruku, zasahoval len sporadicky, či vo chvíľach, keď chcel chalanov naviesť na niečo odlišné. „To, čo sa nám nezdalo a nepáčilo, on to tam dal s tým, že „Možno je to gýčovina, ale uvidíš ako to bude hrať.“ Som veľmi spokojný,“ dodáva Peter. Randy tak v konečnom dôsledku striehol len na niektoré detaily, ktoré skladbe dodali niečo naviac. „Vedeli sme, že skladba Inkognito bude dobre hrať, ale chceli sme tam ešte niečo vymyslieť. Edo sadol za bicie, dával tam hajtky, šestnástiny, rytmičák, ale vraveli sme mu, nech to tam nehrá, že je to zlé,“ spomína si spevák na jednu situáciu z nahrávania. „Nechaj to tam. Uvidíš ako to bude hrať,“ dohováral Randy kapele a Peter uznáva, že „keď to pustil aj s tými gitarami a klavírom, tak som odpadol.“
Bez klávesu do štúdia, s klávesákom zo štúdia
Jedným z dôvodov, prečo klávesy nahrával Martin Husovský bol ten, že kapela v tom čase nemala stáleho klávesáka. Martin nahral napokon skladby Je čas ísť, Niečo z nás, Žalm 23 a Rozprávka. Klavír do ostatných skladieb prišiel nahrávať Janko Pastirčák a ostal v kapele, zdá sa, nastálo.
Inkognito (2010)
Raindown prichádza s tretím albumom, ktorý je iný z rôznych dôvodov. Z pôvodnej zostavy ostali len Peter Debnár, Janko Majerčin a k nim sa pripojili Tomáš “Getd“ Durkáč, Janko Pastirčák a Edo Kiss. Pred letom 2009 sa kapela prvý krát pustila do tvorenia nového materiálu v tejto zostave (s výnimkou klávesáka Janka Pastirčáka) a ako býva zvykom, noví ľudia prinesú nové veci do kapely. Po počiatočnej neistote sa do toho opreli s vervou a momentálne finišujú tracky pre novinku s názvom Inkognito. Po zvukovej stránke sa kapela posunula viac k americkým vlnám. Celé toto snaženie zahrňuje skladba Inkognito, podľa ktorej nakoniec chalani pomenovali svoju dosku. „Je naozaj rýchla, smrdí trochu Amerikou. Ani sme netušili čo z tej pesničky vyjde. Je dobre zaranžovaná, keby som ju mal ľuďom nejako priblížiť, tak sa nesie v duchu kapely Mute Math, je tam troška Coldplay, zmes všetkého luxusnejšieho, dobrého a sa veľmi teším, že to tak hrá. Refrény sú tvrdé ako aj gitary, náznakom Foo Fighters,“ analyzuje Peter skladbu, ktorú plánujú nasadiť ako singel.
Text: Edo Kopček ml.
Foto: Peter Berko
