Na novom albume zahráme to, čo evokuje náš názov Papyllon. Sme farební a letíme, kam chceme

Papyllon má pripravených dvanásť nových skladieb pre nadchádzajúci album, z ktorých zatiaľ predstavili singel Crazy for you. Spevák kapely Bohuš Hajduch priznáva, že je ešte otvorené, čo všetko sa dostane na novú platňu, ale už teraz je jasné, že to bude pestrý album. Presne tak, ako to evokuje názov kapely. 

Za trinásť rokov svojej existencie si Papyllon vytvoril špecifický rukopis. Prešovčania skúsili rôzne prístupy ku komponovaniu, veľa sa učili v skúšobni, konzultovali s viacerými kolegami z branže, najviac asi s Martinom Migašom, jedným z top producentov u nás a zahrali si aj turné v zahraničí. Rok 2020 a samotná pandémia im zastavila rozbehnuté aktivity.

„Ale to každému. Dalo nám to čas, prísť na to, čo chceme a čo nie. Aj to sa prejaví na nových skladbách. Môže byť, že niektorým ľuďom bude najviac pripomínať náš debut. Pesničky na tomto albume majú message skrytý v textoch a už len samotný vznik platne je príbehom sám o sebe.“

V podcaste s Bohušom Hajduchom z kapely Papyllon sa okrem iného dozviete:

• Ako si uspôsobili svoju skúšobňu a prečov nej nerobia párty
• Ako využili nechcenú pauzu počas pandémie
• Aký bude nový album
• Prečo ich láka koncertovanie na Balkáne

Netradične sme sa presunuli z nášho Stromoradia, kde pravidelne nahrávame podcasty, k vám do skúšobne na Budovateľskú v Prešove, ak môžem prezradiť.

Áno, áno, ale číslo radšej nie.

Pre mňa je to veľmi príjemná zmena, už keď sme sem vošli, vládne u vás domáca atmosféra, v podstate aj tým, ako to tu vyzerá – sedačky, príjemné svetlá, tienidlá, ozaj je tu veľmi príjemná atmosféra.

Jasné, to sa tešíme.

Akým spôsobom to pôsobí na teba, keď si prvý rozhovor točil ešte s naším kolegom v roku 2021 v Stromoradí a zrazu sme u teba doma. 

Popravde ani nemám pocit, že by sa toho až tak veľa zmenilo, čo z pohľdu, že uplynul nejaký čas, ale je to super, aj tam dole som sa cítil príjemne a takisto aj tu v skúšobni sa musí človek cítiť príjemne. Vyzeralo to tu všelijako, ale dohodli sme sa, že to dáme dokopy a máme tu vlastne všetko, čo potrebujeme. Je to naozaj veľmi príjemný priestor.

Stíhate a máte čas sa tu stretávať aj mimo skladania, nahrávania alebo skúšania?

Väčšinou tu každý z nás chodí separátne, či tu príde Lukáš (Lacko) cvičiť na bicie, lebo nemôže doma a ja takisto, keď chcem spievať bez limitov, aby som nerušil susedov. Primárne sa tu stretávame, iba keď potrebujeme niečo riešiť, ideme si zahrať alebo produkujeme novú skladbu. Čiže vždy to má nejaký zmysel. Takisto musím priznať, že tu málokedy robíme párty, vlastne skoro nikdy. Také tie opúšťačky v skúšobni, to nie. Keď sme tu my piati, je to naša párty.

Papyllon funguje 13 rokov, vydali ste EP Sink or Swim, následne debutový album s rovnomenným názvom, ktorý ste si nahrávali a mixovali sami ešte v starej skúšobni, ako si hovoril a napokon prišli viaceré single s jemným prísľubom nadchádzajúceho albumu ešte na prelome rokov 2019 a 2020. Potom prišiel rok 2021 a dlhšia odmlka. Čo všetko sa udialo za to tiché obdobie, keď si v jeseni 2021 prvýkrát spomenul aj novú skladbu Crazy for you až po jej oficiálne uvedenie v tomto roku?

Začnem z konca. V podstate to ani nebola pauza. Prišiel Covid, všetko bolo zatvorené a my sme boli v tom čase po troch singloch celkom rozbehnutí a mali sme celkom slušnú sledovanosť, veľa koncertov a všetko naplánované muselo ísť bokom. Zažil to každý.

My sme ten čas využili na to, aby sme zistili, čo nám vyhovuje, čo nie a zistili sme, že chceme spraviť album. Celá „pauza“ vlastne slúžila na to, aby sa každý nejako našiel. Aj mám pocit , že sme sa trošku vzdialili od seba, my sme v kapele začali pracovať viac separátne alebo v menších skupinkách. Napríklad náš gitarista Rišo (Rác) priniesol nápad na pesničku. Ja som doma separátne písal text, potreboval som na to pokoj. Stretávali sme sa až neskôr. Chalani z kapely nahrávali nástroje po samom, tento spôsob nám aj začal vyhovovať. Prestali sme si menej hovoriť, kto má čo robiť. Predošlé tri single boli dosť o tom, že sme tu fakt sedeli a špekulovali nad každou jednou sekundou, aby bola čo najlepšia, aká môže byť. Po tomto sme si dali väčšiu slobodu a myslím si, že to aj bude počuť na pripravovanom albume. 

Prestali sme hľadať nejakú dokonalosť v hudbe. Predošlé tri single – What about tonight, All the time a Forever –  áno je v nich naša duša, to u nás platí pre každú skladbu, ale zároveň majú popový nádych, pretože sme to tak chceli. Teraz sme si uvedomili, že je pre nás jednoduchšie alebo prirodzenejšie robiť veci tak, ako ich skutočne cítime. Prestali sme sa zameriavať na perfekcionizmus, túžime po autentickosti, aby naša hudba bola naozaj prirodzená a tým pádom sme prestali riešiť úplné detaily. Jednoducho povedané, každý si musí spraviť svoj part najlepšie, ako vie. Už sa poznáme natoľko a dôverujeme si. Nemusí byť každý z kapely úplne stotožnený so všetkým, ale ak je to prejav a spôsob vyjadrenia toho nášho člena, použijeme to tak, ako to prinesie. Vložíme to do celku bez toho, aby sme jeho vklad osekávali. Takto vznikajú nové pesničky Papyllonu.

Kapely fungujú ako tím, rodina, niektorí to prirovnávajú ku vzťahu, preto je dôležité, aby každý mal svoj priestor, tým nedôjde ku stagnácii?

Určite. Myslím si, že tá separácia nám pomohla, napríklad mne osobne veľmi. Fakt som si ujasnil niektoré veci. Niežeby sme sa nevideli dlhší čas, proste sme sa stretávali menej. Bolo to aj cítiť, vlastne sme zmizli aj zo sociálnych sietí, neriešili sme nič. Ale bolo to fakt super obdobie, myslím, že sme všetci aj viac vyzreli a je v našej kapele je to naozaj ako vo vzťahu.

Pre mňa ja kapela aj veľký tréning pre ego človeka. Z môjho pohľadu, špeciálne, na tom padá veľa kapiel, pretože sa proste pohádajú, či už kvôli peniazom alebo nejakej babenke, čomukoľvek inému, prípadne majú nejakú predstavu, ale ten druhý to tak nechce. Lenže to je zmysel kapely. Lebo ak nejaký frontman v kapele povie, že toto bude tak, u mňa to vyvoláva pocit, že je to skôr sólový projekt toho človeka.

Kapela je fakt aspoň u nás v Papyllone o tom, nechať si priestor, hľadať kompromis a úplne udupávať svoje ego. Pretože, keď niekedy niečo donesiem a vidím, že sa to niekomu nepáči, tak mi to aj povie. Moji spoluhráči sú pre mňa zrkadlom a vtedy si uznám, že to nie je až také dobré.

Spomínal si, že Rišo nosí nápady, ty píšeš texty. Ako vznikajú tieto nové skladby?

Konkrétne pri tomto albume takmer všetky skladby vymyslel Rišo (Rác), ktorý priniesol inštrumentálne nápady. Nosil ich do skúšobne, prehrali sme si ich a pracovali sme na nich. Keď vznikala skladba Crazy for you, vtedy som ja priniesol inštrumentálnu časť a ostatní členovia ju vytuningovali. Pri tejto skladbe bolo fakt skvelé, že sa na ňu pozrel náš bubeník, ktorý prišiel s inými bicími ako ja na deme a bolo to stokrát lepšie. Vzal som si ju domov, vymyslel som text a spev.

Na začiatku je teda linka a všetko ostatné si každý rieši vo svojej réžii. Je to skladačka. Naozaj. A vtedy to potom aj cítiť a sme veľmi spokojní s výsledkom.

Ako vnímaš Crazy for you v porovnaní s predošlými singlami, možno aj v nadväznosti na blížiaci sa album?

Máme úplne prirodzený vývoj. Veľa sme toho skúšali a v každej chvíli, keď sme robili danú skladbu, tak sme to tak naozaj chceli. Nikdy to nebolo silené, vždy sme to boli my. Spravili sme naše skladby také, aké sme ich chceli a počuť to.

Mám pocit, že album, na ktorom aktuálne robíme, je podobný viac nášmu prvému, ale je oveľa lepší, aj čo sa týka zvuku, kompozícií, textov a celkovej práce na albume. Proste, cítiť tam príbeh, je tam a počuť ho. Nájdu sa na ňom aj skladby, pri ktorých sa ľudia budú pýtať, čo je to? Už druhý singel bude úplne iný ako Crazy for you. Už teraz sme zvedaví na reakcie a môže to byť sranda. 

Chceli by sme vydať tri single. Crazy for you už vyšiel, ďalšie prídu do jesene a potom album. Máme typický rukopis a ten na nových skladbách bude počuť. Aj ľudia nám hovoria, že máme špecifické prvky. Týka sa to spevu, ale aj akordov. A zároveň to bude aj experimentálne. Pre nás je typické, že nie sme klasická indie kapela, ktorá roky robí tie isté skladby a podobné albumy. A je nás ťažké niekam zaradiť.

Aspoň za seba neviem povedať, aký hráme štýl. Niekedy nám hovoria, že sa podobáme na Muse, potom na Foals, Radiohead a inokedy znieme ako 1975, že máme taký vibe. Hráme to, čo sa skrýva za naším názvom Papyllon, v preklade motýľ – sme farební a letíme si, kam chceme. A ľudia si vyberú, ktoré skladby sa im budú páčiť.

Isto vám už chýbajú reakcie fanúšikov a spätná väzba?

Tie nám chýbajú extrémne. Nové skladby sme počuli stokrát a už naozaj chceme, aby ich počuli aj fanúšikovia skôr, ako sa nám zunujú.To by bola najhoršia vec, ktorá by sa nám mohla stať. My chceme hrať všetky naše skladby, preto sa tešíme na tieto reakcie.

Ako dlho, kde a s kým ste nahrávali?

Tento album ešte stále nahrávame a dávame dokopy tu v našej skúšobni, ktorá je aj naším štúdiom. Jediné, čo nahrávame inde, sú bicie. Tie už sú nahraté a nahrávali sme ich u Martina Migaša v jeho štúdiu, pretože on to proste vie. Rozumie sa do toho a je to naozaj počuť. Hlavne rockové bicie, ktoré si myslím, že máme.

Martin Migaš, aj jeho brat Peter Migaš v začiatkoch, nám dosť pomohli. A s Martinom si tiež raz za čas napíšeme, keď niečo aktuálne riešime. On je už stálica v našej kapele. Veľa vecí nás naučil.

Čo sa týka produkcie skladieb, jedine Crazy for you sme nechali produkovať Adriána Líšku, s ktorým sme spolupracovali aj na singli All the time. Adrián nás tiež posunul na vyššiu úroveň a ostatné veci, ktoré budú na albume sme zjednodušili a spravili podobne ako on. V niečom sa budú podobať a v niečom budú úplne iné.

Už prišlo aj koncertné obdobie. Predtým ste absolvovali turné po východe Európy. Kam vás to láka teraz?

Čím ďalej, tým lepšie, ale nie v zmysle, chcem ísť na Jamajku, aby som si to odškrtol zo zoznamu. Spievame v angličtine a bolo by super spraviť turné po Slovensku, Čechách, ale aj v Poľsku a západnej Európe.

Ale veľmi, by sme chceli ísť aj dole, pozrieť sa so svojou hudbou do balkánskych krajín. Vraj sú tam dobré podmienky na hranie a ľudia sú tam veľmi vďační a údajne tam teraz nastáva hudobný boom, tak uvidíme, čo je na tom pravdy.

Veľmi by sme chceli ísť aj na showcase festivaly, lebo to je cesta pre kapelu nášho rangu, čiže alternatívnejšiu, ako sa dostať do povedomia. Veľmi rád by som chcel ísť na Eurosonic 2024. Už teraz si to pomaly zhmotňujem, že sa to stane.  No tak verím, že nás tam zoberú, lebo si naozaj úprimne myslím, že ten album bude fakt dobrý.

podcast a text: Barbora Petrášová
nahrávanie a zvuk podcastu: Dušan Papp
foto: archív Papyllon