Martin Višňovský z Chiki liki tu-a: Tvorivosť je pre mňa vždy dôležitejšia než hráčske umenie 

Alternatívna legendárna kapela Chiki liki tu-a ide po štyroch rokoch na klubové turné, ktoré začína 5.októbra v Banskej Bystrici a končí 28.10. v domácom prešovskom klube Stromoradie. Kapela sa v novej zostave Martin Višňovský, Tomáš Višňovský a Raptor Koch predstaví v jedenástich mestách. Na niektorých zastávkach s nimi vystúpia ako špeciálni hostia Puding Pani Elvisovej, Karpatské Chrbáty, Edo Klena, B.D.H.S., Akustika a düBel z Budapešte.

Hosťom nášho dnešného podcastu je Martin Višňovský. Vypočuť si ho môžete nižšie a prinášame ho aj v editovanom prepise.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

28 rokov na scéne, viac ako 1400 koncertov, 5 albumov aj personálne zmeny. Čo je jednoduchšie, udržať kapelu v chode alebo byť dramaturgom hudobného klubu?

Je to akoby dokopy. Jedno aj druhé je veľmi ľahké, každý, kto si vyskúšal byť kapelníkom a zároveň dramaturgom v klube, vie, že to je úsmev. Ako hovoria odborníci – nie je to žiadna jadrová fyzika. Keď niekto zavesí túto hlášku pri organizovaní podujatia, mám z toho zakaždým veľkú srandu.

Bolo pre teba jednoduché, poskladať aktuálne klubové turné?

Nebolo to úplne o skladaní, pretože niektoré koncerty boli odložené a ideme do priestorov, v ktorých sme skoro všade hrali. Tieto termíny sme mali predpripravené už v máji a v auguste sme si ich už len potvrdili. 

Tento rok oslavuje album Nezatváraj Milan Dvere 25 rokov od svojho vydania. Čo pre teba znamená tento album s odstupom času?

Všetko. Bol to úvod kapely. Päť-šesť skladieb sme nahrali v zime 1997 v našom prešovskom rozhlase ako demo a rozhodovali sa, kam pôjdeme nahrať celý album. Vtedy mi Ľubo Burgr (Ali Ibn Rachid, pozn red.) poradil, aby sme išli do Bratislavy a nahrali ho v rozhlase s Ľubom Válkym. Keď sme to riešili, Pipov (Peter Šima, bývalý bubeník a zakladajúci člen, pozn.red.) oco nám na to požičal prachy.

Bolo to pekné a pre nás zlomový okamih. Dovtedy sme nemali skúsenosť s nahrávaním kompletného albumu. Vznikalo reálne dielo a v kapele sme mali vekový priemer 17 a pol roka. Všetko bolo pre nás nové, veľké, krásne. Laco Chudík s nami chodil  do rozhlasu na obed, Majda Paveleková tiež. Pekné spomienky. Tých deväť-desať dní sme si užili. 

Koľko vás stála táto nahrávka?

Presne si to už nepamätám, ale štúdio vtedy mohlo stáť medzi 20- až 30-tisíc slovenských korún. 

Momentálne by to bolo asi tisíc eur. Bolo to na tú dobu veľa peňazí?

Vtedy to bolo mojich desať výplat. Mal som výplatu tritisíctristo, takže akoby som desať mesiacov pracoval zadarmo.

Postupom času, keď ste sa dostávali do povedomia, objavovali sa tvrdenia, že ste mladá kapela, ktorá nadväzuje na československú undergroundovú stopu, kam patrili Plastic People of the Universe, Pražský Výběr, Chór Vážskych Muzikantov, Karpatské Chrbáty, Bez Ladu a Skladu, Ali Ibn Rachid a ďalšie už zabehnuté mená. Vnímali ste to v tej dobe?

Vnímali sme, ako sa všetky tieto kapely rozpadajú. Vznikli sme, keď to všetko bolo na ústupe a v prievane mladých kapiel sme v tomto ostali sami. Mali sme rovesníkov aj z iných miest, niektoré kapely boli výborné, ale asi nemali ambíciu, ťahať to ďalej. Ostali sme sami a pridružila sa k nám úplne iná generácia kapiel, ktorá nespadá pod ten náš “československý underground”, ale vytvorili sme pomyslenú päticu: Chiki liki tu-a, Puding Pani Elvisovej, Para, Hudba z Marsu a k nám sa pripájali buď Le Payaco alebo Ska-pra Šupina. Bolo nás päť-šesť kapiel, ktoré hrávali generačne takmer všetky festivaly. Síce sme ako kapela vyčnievali, ale do tejto bandy nás prijali a veľa sme spolu koncertovali.

Niekde už odznelo, že ak by nevznikli Chiki liki tu-a, bolo by otázne, ako by znel Raptor Koch, či by sa Vojdi venovali muzike, akej sa venujú a v tomto koši mladej muziky sa objavuje viacero ďalších  mladých muzikantov, ktorí sa svojou tvorbou aktuálne predierajú von. K Raptorovi sa ešte dostaneme, ale tieto mladé kapely rady odkazujú na to, že ich ovplyvnila vaša muzika. Vnímate to?

Prekvapuje ma, keď to hovoríš. Oni sa sem-tam priznajú. Ale existovala napríklad skupina Pink Floyd a tá vôbec neovplyvnila Chiki liki tu-a (smiech). Takže tieto prirovnania neberiem nikdy príliš vážne. Vo svojom prirodzenom tínedžerskom vývoji počúvali aj našu muziku, ako sme v tom veku my počúvali Pražský Výběr, Bezlaďákov a ďalšie kapely, takže áno, je to tak a posúva sa to ďalej. 

Spätne, čo ma zaujalo, keď som si nedávno pozeral Ladí Neladí, kde ste boli hosťami, to už ste mali von tento debut aj albumy Choďte sa hrať pred vlastný vchod a Budeš musel vlasy na blond prefarbil … 

Vchod sa mi zdá, že ešte nebol. Relácia sa nahrávala v máji a album až v lete. 

Zaujalo ma, ako po vás išli kritici a museli ste sa v tej relácii dosť  obhajovať. Bola kritika namierená proti vám? Cítili ste, že odborná verejnosť nechce prijať vašu kapelu? Alebo to bolo len špecifikum tej relácie?

Akonáhle vznikla v skúšobni nejaká skladba, hneď sme vedeli, že sa musíme nejako obhajovať. Celý zmysel toho, prečo nás to v úvode bavilo, bola muzika. Mali sme radi provokáciu, humor aj nadhľad. Keď sme boli v skúšobni a odsúhlasili si, že takto bude daná skladba vyzerať, po tom sme už absolútne nič nereflektovali. Pre nás to bolo to, čo chceme odprezentovať a či to chce niekto nejako ohodnotiť, bolo absolútne mimo nás. Mali sme to uzavreté, takže nám mohli pokojne hovoriť, čo len chceli. V tomto smere nefungujeme.

Ponúkame muziku, ale vôbec neočakávame, že na to budú nejaké lichôtky. Nijako nás to nebralo. Na druhý deň sme mali voľno, potom ďalšie tri koncerty, čiže ako sme boli v jednom kole, tak sme si hlavne kontrolovali dátumy, aby sme všetko stihli. Pre nás to bola dobrá skúsenosť, vysielali to aj v Čechách, preto bolo super, že nás v našich začiatkoch aj vďaka tomu spoznali noví fanúšikovia.

Upresním, že v máji sme boli na nahrávaní tejto relácie, v júni sme prvýkrát išli na dva týždne na turné do Európy a v júli sme nahrávali album Choďte sa hrať pred vlastný vchod. 

Album Choďte sa hrať pred vlastný vchod otvára skladba, ktorú otextoval Ľuboslav Petruška. Dovtedy si bol výlučným autorom textov ty, s výnimkou pesničky Koľa na debute, ktorú otextoval vtedajší gitarista Marián Ivan. Aký bol Ľubov vklad za celý ten čas, kedy pôsobil v kapele?

Finančný si už nepamätám (smiech), to by som klamal, ale ľudsky bol celkom dobrý. Na tej platni mali byť tri skladby z Projektov, ktoré založili Maco (Tomáš Paľo, bývalý trombonista, pozn red.) a Ľubo, a hrali sme ich raz za čas vo vzláštnych momentoch, hlavne na Bernoláku v divadielku a podobne.

Projekty tvorilo množstvo kapiel a Ľubo mal na starosti Hudcov Prérie, Maco má na tejto platni tiež text, sú tam Metalisti (Poďme všetci), a mala tam byť ešte jedna skladba od Dzigiho Džabura, pretože sme tam chceli dať aj reggae.

Chcel som ich donútiť, aby sme Projekty nahrali ako osobitnú platňu, ale stále sa k tomu nemali. A vlastne dodnes to nie je nikde zmapované. Existujú len živé nahrávky. Keďže sme pri tomto albume mali možnosť, že nahrávame v štúdiu, tak nám aspoň na pamiatku ostali aspoň tieto dve oficiálne nahrávky.

Ľubo prišiel do kapely v 1998, keď gitarista Maňas (Marián Ivan, pozn. red.) emigroval do USA, kam išiel spraviť kariéru. Vôbec sme netušili, či sa ešte niekedy vráti. Vtedy za Mečiara, keď sa človeku podarilo, dostať sa do Ameriky, málokomu sa chcelo naspäť. Ľubo mal byť v kapele len na ten úsek, ale skamarátili sme sa natoľko, že s nami ostal aj po tom, ako sa vrátil Maňas. Tak sme mali v kapele dve gitary.

Od druhej nahrávky bol jeho prínos obrovský, lebo je výborný muzikant. Bolo to pekné a obrovská pomoc. V Ľubovi sme mali istotu a celkom sa v tom aj našiel. Hudbu má rád a má ju napočúvanú komplexne, takže má vzťah aj k undergroundu tohto typu. Bavilo ho to. O tom niet pochýb.

Až kým neprišlo EP Venované Pamiatke Budúcich Zosnulých, ktoré ste vydali v závere covidovej doby a odišiel z kapely. Vedel si, že kapela bude pokračovať ďalej? Si v nej posledný zakladajúci člen.

Takéto veci sa nedajú predpokladať. Samotné finále Ľubovho odchodu z kapely sa dialo už počas korony. A to rozhodnutie už neprekvapilo ani mňa ani Tomáša (Višňovského, pozn.red.). Skôr som bol prekvapený z toho, že som chcel založiť kapelu a založil som No Name – ostali sme dvaja bratia a zrazu sme boli ako Tásler a Timko. A to ma šoklo, netušil som, čo bude ďalej.

Nápadov bolo veľa a rôznych. Po tom prišlo udeľovanie cien (RadioHead_Awards za rok 2021, kde kapela premenila zo štyroch nominácii jednu – za Album roka, pozn. red), Ľubo sa toho nechcel zúčastniť, tak sme spravili ten krok, že sme zobrali Raptora a išli tam zahrať. Deň pred tým sme hrali Kusíkov pohreb (gitaristu z Chrbátov), kde sme zahrali asi šesť skladieb. Tam sme to začali dávať postupne dokopy, drží nám to doteraz a zahrali sme v tejto zostave asi päťdesiat akcií. 

Raptor by sa asi v nejakom momente objavil pri Chiki liki tu-a, bol dobrý adept na to, aby s vami išiel na turné, kebyže ste chceli potiahnúť mladého interpreta, ktorý je zaujímavý pre vaše publikum. Nakoniec sa stal novým gitaristom kapely, ktorú počúval od mala a je veľkým fanúšikom vašej rannej tvorby.

Ten problém nastal počas korony pre každú kapelu. Všetko sa menilo. Keď si išiel hrať, furt ti trebalo nejaké papiere, komplikovalo sa to nezmyselne, potom klasická väčšinová spoločnosť začala urážať celú kultúru, celé to bolo hnusné. Spoločenská úroveň padla úplne na spodok. Podľa mňa sme tam doteraz, veľmi sme sa neodrazili. Ale už vtedy to bolo ťažké. 

Neviem, či by sme dospeli k tomu, že by Raptor išiel s nami na turné, ale tým, že je teraz v kapele, tak sme si nacvičili jednu vec, ktorú sme už párkrát vyskúšali, teraz ju doladíme a bude to plynulé spojenie dvoch koncertov do jedného. 

Čo sa týka samotných playlistov, predpokladám, že ste kapela, ktorá nechce byť revivalom samej seba. Momentálne, neviem, či vzniká nový materiál, alebo či na niečom robíte naozaj. Čo budete hrať na tomto turné?

Nahrávku s Raptorom ešte nemáme pripravenú, ale poslucháči si už možno všimli nových Rolling Stones, to sme nahrávali my, teraz na to robia chlapci po dvadsiatich rokoch reklamu, a do konca roka máme pripravené nejaké veci, kde nás budú počuť na rôznych celosvetových nahrávkach. 

Samozrejme, k tomu nášmu už nejako pristupujeme. Nechcem sa vyhovárať, ale časovo je to pre nás ešte trošku komplikované, musíme si nájsť viac času a selektovať sa od bežných povinností, ktoré máme.

Skvelé je, že Raptor je na to pripravený, s ním nie je problém. My s Tomášom máme technický problém, ale po tých pár nácvikoch, ktoré sme spolu absolvovali, máme predpripravených niekoľko vecí a približne vieme, v čom sa budeme pohybovať.

Na úplne poslednej skúške sme sa prekoprcli z rôznych nápadov k tomu, že sme začali naozaj tvoriť. Je to veľký rozdiel, keď prídeš a začneš niečo hrať, lebo si myslíš, že to takto má ísť, potom to priamo zahráš na skúške a všetci vedia, čo majú robiť. Nám sa to už, chvalabohu, stalo. A budeme na tom pracovať.

Na tomto turné si to obzvláštnime a pridáme skladby, ktoré by nikto nebol odhodlaný hrať. Takže bude trošku aj retro humor, ale pre nás troch je to celkovo dôležitá vec, lebo na turné sme fakt neboli štyri roky. Oproti koncertu na festivale, kde ťa striedajú iné kapely, toto je šou, kam ľudia prídu vyslovene na teba. Je úplne jedno, či ich je tam pätnásť alebo dvestoosemdesiattisíc, všetci ti vyjadrili dôveru a prišli na tvoj koncert. Keď si hlavná hviezda večera od začiatku do konca, na takom koncerte je to obrovský rozdiel. 

Takže to bude v zmysle pesničky Do našeho mesta a ponúknete vymakaný program a veľa zaujímavých hostí?

Hostí máme pozvaných na niektoré koncerty. Pripravili sme jedenásť akcií, v Budapešti s nami hrá Šeki s düBel, to sme si spravili výmenný pobyt, keďže hrali u nás na Stromku.

Prešov a Košice majú iný nápad – Bitka o východné Slovensko, ktorú zahráme s Pudingom Pani Elvisovej, aby z toho mali ľudia trochu srandu.

Nové Mesto nad Váhom hráme s Karpatskými Chrbátmi, lebo to je región, kde sú blízko a bol to aj nápad Tibora Zelenaya z klubu Blue Note, aby sme to nejako spojili. Niekedy sme hrávali spoločné koncerty, teraz sa až tak často nevidíme. Vidíme sa na Vetroch, čo je raz za rok, ale kedysi to bolo oveľa častejšie.

V hlavnom meste hráme 20.10. v MMC, kam dovezieme prešovské kapely a vystúpia s nami Edo Klena, Akustika a Maco so svojím projektom B.D.H.S.

Ostatné akcie budeme hrať tak, že je to prepojený program Raptorovej a našej muziky. 

Martin Višňovský. Foto – Adam Zvolenský

Ten by som chcel absolvovať, čo nebudem môcť, no ak by som si mal vybrať, len jeden, tak by som skúsil ten v Blue Note. Je to jazzový klub, odohráte koncert na sedenie?

To neviem, nechávam to na produkcia klubu. Hrávame aj na sedenie, sme zvyknutí. Síce je to úplne iná poloha, ale nám to nevadí. Bude to normálny rock’n’roll, zahráme si nejaké skladby a bude veselo. 

Do programu ste zaradili pesničky, ktoré si otextoval a vynechali ste Ľubove pesničky…

Nevynechali sme ich, len mi príde veľmi trápne, minimálne v dvoch prípadoch, a to sú Pod Balkónom a Láska moja de si, fejkovať Ľuba. To mi príde podúrovňové. To sa snažíme vyselektovať,  nedovolil by som si to. Akoby som ho urážal nadiaľku a to mi príde nefér. 

Ale napriek tomu Láska moja de si už pár krát odznela, len to spievali iní speváci. Kto každý si už zaspieval v tejto pesničke?

Je to len vo výnimočných prípadoch. Tento nápad sme vôbec nemali. Vlani sme hrali na amfíku v Bystrici benefičný koncert, na ktorom bolo dosť veľa detí a tam padlo, aby sme ju zahrali. Nevedeli sme, čo s tým, bola to benefičná akcia, zahrali sme podklad, napísal som text a spievali s nami rodičia aj deti. Fakt to bolo pekné. Stalo sa to ešte dva-tri razy, musí to byť vyslovene špeci. Túto skladbu nemáme nutne zaradenú do programu. Niekedy je to ťažké vysvetliť ľuďom na koncerte, ale za tie roky sme si zvykli. 

Hrali ste v kluboch, pred sídlom SOZA, teraz v lete ste ani nemali byť na Pohode, napokon ste boli jednou z kapiel v programe tajných koncertov a vystúpili ste na tourbuse kapely Bazookas. Aká to bola skúsenosť?

Taká ako vždy. My ten festival poznáme, vieme čo asi približne máme robiť, a keď nie, tak vieme, kde sa máme opýtať. Tam sme hrali spoločne s Raptorom a jeho kapelou, aj toto turné bude pokračovaním tohto nápadu, aj keď v inej forme a bolo to pekné. Striedali sme sa po pár skladbách. Aj ľudia sa na nás prišli pozrieť, pekné.

Na Pohode sa hrá dobre, chodí tam viac-menej publikum, ktoré počúva hudbu, nie je to bežné, ako keď hráš mestské akcie. Je tam rôzne publikum, komunity a ľudia, ktorí hudbu počúvajú. Na Pohode je viac než deväťdesiatpercentná šanca, že tam máš fanúšikov, ktorí ťa prídu vytlieskať. 

Chiki liki tu-a a Raptor Koch s kapelou. Foto – Ondrej Koščík, Pohoda 2023.

O mesiac na to si sa vrátil opäť do Trenčína. Vystúpil si v predvečer Grape festivalu vo warmupovom programe Vatra. Čo hovoríš na ten koncept? Z východu si tam bol ty, Pudingáči aj Peter Lipa.

Tomáš Sloboda to dával dokopy. Vystaval nejaký playlist, oslovoval muzikantov a oslovil aj mňa. Najzaujímavejšie na tom bolo, že som hral aj skladby, ktoré by som asi v živote nehral a s niektorými muzikantmi, ktorých som spoznal priamo na mieste. Sranda veľká, je to fakt zaujímavé podujatie. Ideš to hrať, nemusíš skladbu poznať dokonale, lebo si počas nej spomenieš.

Hodnotím to veľmi pozitívne, ľudia sa z toho tešili, je to deň pred, areál je ešte zatvorený, funguje len to jedno pódium a nejaké stánky. Veľmi dobrý nápad. 

Nemal si teda pocit, že je to klasický koncert?

No úvod je vždy taký. Všetci to berú vážne, ale keďže to malo tri hodiny, záver už bol veľmi veselý.  To už sa išli iné bomby a každý hral svoj vlastný koncert. Bol to humor.

Keď sa stretne toľko muzikantov na kope, to už je tak, že buď sa niečo stane, alebo sa niečo stane.

Muzikanti sa môžu stretnúť aj vo väčšom počte, horšie je, keď sa všetci poznajú, čo sa tam stalo a to je na takomto podujatí nabezpečné. 

Bol si členom kapely Bolo nás jedenásť. Existuje šanca, že sa tento projekt ešte niekedy v nejakej forme objaví?

Zatiaľ také slovo nepadlo. To by skôr mal zadať Mišo Kaščák, keď sa objaví vhodná príležitosť, spomenúť si na šéfa. Niektorí v politických stranách volajú šéfa niekoho iného, ale my v Bolo nás jedenásť sme mali iba jedného. A ten bol teda naozaj ten správny. Je to teda na Mišovi a mohlo by sa tak stať.

Už to nikdy nebude taká sranda, kabaret a príbehy, museli by sme poprehadzovať party, ale, samozrejme, zahrať sa to dá aj s nejakým spomienkovým slovom okolo toho. A to sa aj stalo vlani na Pohode. Hneď sme sa pomýlili v jednej pesničke. Všetci si to všimli, ľudia to odspievali za nás. To bolo super.

Aspoň vidno, ako tie pesničky zľudoveli.

Každý to pozná. Slávne je to aj tým, že to bolo v televíznych programoch, tie skladby sú viacmenej hitovky. 

Aká bude jeseň a zima v kluboch? Čo bude nové na Stromku? Ste pripravení na sezónu?

My už v nej sme. Teraz, keď sa bavíme, už si to žije svojím životom. Budú koncerty a kým nám nevypnú elektriku, všetko bude fajn. Celý mesiac šporíme, potom platíme zvýšené preddavky a snažíme sa to po tých dvoch rokoch nakopnúť. Sú lepšie podujatia aj horšie, čo sa týka návštevnosti, ale radosť z toho, že to môžeš robiť a baví ťa to, vyhráva vždy. Aspoň nám nezakazujú,  stretávať sa. To bolo najhoršie, čo sa vtedy dalo zažiť. Keď sa nikto s nikým nemohol stretnúť, to bolo veľmi ťažké obdobie. 

Ešte by sa mohlo stať, že niekto z Republiky bude minister kultúry (podcast sme nahrávali pred voľbami 2023, pozn. red.).

To sa uvidí. Oni sa ešte miliónkrát budú dohadovať. To nevieme ovplyvniť. Teda vieme tými voľbami, ale nevieme, aký bude výsledok. Do toho sa montovať nebudem. Každý si to v hlave vyrieši po svojom. Ale pre nás kluby sa podľa mňa voľbami nič extrémne nezmení. Nie sme rozpočtové organizácie, na nás nemá nikto dosah. Hovorí sa tomu absolútna sloboda. 

Takže slovami klasika – Music is the best!

Jasné, vždy to tak bolo. Muzika je najstaršie možné, čo sme tu v kultúre mali. Akonáhle sa otvorili hlasivky, tak bolo po všetkom. 

Túto jeseň si splníš jeden zo svojich snov a do klubu ti príde zahrať kapela Stickmen.

To áno. Teraz sa rozprávame v miestnosti Sklad hudby, za nami je stena, pri ktorej som stál na lešení, dával som ju dokopy, keď sme tento klub budovali a hovoril som si, že keď tu bude hrať Tony Levin, tak to by stálo za to.

Ak sa nič nestane, tak 22. novembra budú hrať Stickmeni v našej mini sále. Pre mňa osobne je Levin jeden z top 10 basgitaristov, ktorí svojím hraním ovplyvnili rock’n’roll. A nie tým, ako hrá inštrumentálne, ale hlavne svojimi nápadmi. Tvorivosť je pre mňa vždy dôležitejšia než hráčske umenie. 

Jeden z ľudí, ktorí v tomto meste ovplyvnili muziku, je Peter Lipa a v tomto klube odohrá 15. októbra svoj ďalší koncert. Niekoľkokrát tu dostal po svojom vystúpení kyticu. Tento rok oslávil 80, dostane opäť kyticu alebo máte ešte pre neho niečo pripravené?

Máme nápad, budeme sa tešiť, keď to vyjde. V každom prípade to oslávime. V tomto roku sme sa už videli. Ale iné je, podať si ruku na domácej palubovke. Na to sa tešíme veľmi. A keď sa podarí, bude aj bonusový darček.

lístky: Ticketlive.sk a Tootoot.fm

text a podcast: Edo Kopček
mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Adam Zvolenský