Koľko dáš hudbe, toľko dá hudba tebe, hovorí saxofonista Mário „Gapa“ Garbera

Mário Gapa Garbera patrí k najznámejším slovenským saxofonistom. Spoločne s  trubkárom Paľom Jeňom vytvorili dychovú dvojicu East side horns. Sú súčasťou kapely IMT Smile a pred dvomi rokmi začali hrať v kapele Michala Davida.  Viac sa o Gapovej hudobnej ceste dozviete v našom podcaste. 

Zachytil som ťa zhruba pred 20 rokmi, keď si začal účinkovať skupine Fade Out. Bola to známa prešovská skupina vedená Andym Belejom a hral v nej kopec dobrých muzikantov. Povedz nám niečo o svojich začiatkoch.

Pochádzam z hudobníckej rodiny. Mamka a otec účinkovali v divadlách, otec bol folklorista, a aj u mňa to bol najprv folklór, ktorému som sa venoval ako chlapec, tínedžer aj vysokoškolák, a to vo folklórnom súbore Šarišan. Približne v pätnástich rokoch som prešiel na saxofón, keďže dovtedy som hral na klarinet. Saxofónu som sa venoval intenzívne a pošťastilo sa mi dostať do kapely Fade Out, v ktorej bola veľká dychová sekcia a starší kolegovia, od ktorých som sa veľa naučil. Lídrom bol Andy Belej, ale hrali tam aj ďalší známi a nielen prešovskí muzikanti – napr. Peter Kertvel, Vlasto Král, Vlado Soško, takže to bola pre mňa veľká skúsenosť a som veľmi rád, že som v tejto kapele začínal a veľa sa naučil. 

Pamätám si, že si mal kedysi plán pokračovať v takejto ambicióznejšej hudbe a tuším, že si sa aj chystal ísť študovať do Prahy na „Ježkáreň“.

Áno, chystal som sa, no nakoniec som na konzervatórium študovať nešiel. Študoval som odbor hudobná výchova na Prešovskej univerzite, kde som vyštudoval klarinet a klasickú hudbu, čo ma tiež veľmi obohatilo.

Založil si vlastnú kapelu Groovin’ Heads. V začiatkoch, kým sa zloženie kapely neustálilo, si v nej hral dokonca s Martinom Husovským.

Áno, boli to rôzni mladí muzikanti, hrávali tam, napríklad, Dávid Kollár, dnes už skvelý známy gitarista, ktorý robí aj scénické hudby do filmov a spolupracuje s rôznymi muzikantmi. Takisto spomínaný Martin Husovský, ktorý hral v Groovin’ Heads na klávesy. Taktiež môj rovesník, známy bubeník a dnes už aj pedagóg Viliam Stanek. Vtedy sme hrali funk. V dobe pred dvadsiatimi alebo dvadsiatimi piatimi rokmi to bola muzika, ktorú mnoho ľudí ešte len objavovalo. S týmto žánrom to bolo ťažké, ale musím povedať, že sme ľudí presvedčili. Kapela fungovala naozaj dobre a po približne dvojročnom fungovaní sme mali vlastné publikum, chodili sme hrať do klubov a ľudia na naše koncerty chodili. Bola to moja prvá väčšia kapela.

Tá kapela stále funguje, však?

Áno, stále funguje a je pomerne veľká, keďže má aj dychovú sekciu. Každý rok máme nejaké „comebacky“, no v dnešnej dobe nie je sranda mať osem- alebo deväťčlennú kapelu. Párkrát do roka v takejto zostave vystúpime, aj keď momentálne sa už venujem inej kapele, k čomu sa asi dostaneme.

Áno, vieme, že pôsobíš v skvelej kapele IMT Smile, ale to si necháme na neskôr. Stále zaujíma Groovin’ Heads, kde pôsobíš spoločne aj s Paľom Jeňom. Začal si s ním spolupracovať práve v tejto kapele?

Nie, Paľko bol prizvaný neskôr ako súčasť nášho dychového dua, ktoré trvá doteraz. Tú kapelu som rozbehol so skvelým klaviristom Martinom Ferenčíkom, ktorý hral dlho v kapele Funkiez. S ním sme tvorili skladby, Martin Husovský aj spieval. V tých rokoch, keď sme takto spolu fungovali, to bolo asi najlepšie. Až potom prišiel Paľko Jeňo a začalo vznikať trošku viac dychových partov.

Vydala kapela Groovin’ Heads počas svojho pôsobenia aj nejaký nosič?

Áno, oficiálna platňa vyšla vo vydavateľstve Hevhetia, volá sa Overstep, v preklade prešľap, a nahrala ju zaujímavá zostava. Sú tam hosťujúci speváci, napríklad, Peter Lipa alebo Anka Babjaková. Rytmiku na celej platni robil Martin Gašpar a Marcel Buntaj. Účinkuje tam aj Paľo Jeňo na trúbke a veľa ďalších hostí – napríklad Marián Čekovský. Platňa vyšla v roku 2005, čiže už dávnejšie, a mala veľmi dobré kritiky. Predávala sa v Európe a vydavateľ Ján Sudzina povedal, že mala veľmi dobré ohlasy v Anglicku. Vypredal sa celý náklad.

To je veľmi slušné na slovenské pomery.

Áno, platňa mala úspech a je to moja chyba, že som sa tej kapele nevenoval viac, ale prihodilo sa mi, že ma začala baviť trochu iná muzika, takže kapelu Groovin’ Heads som vypustil.

Chceš tým naznačiť, že kapelu Groovin’ Heads z tvojej obľúbenej pozície vytlačil projekt s Romanom Mečiarom?

Presne tak. Od funkovej hudby som neodišiel ďaleko, stále sme v soulovej alebo bluesovej muzike. Začalo ma baviť Rhythm and blues so skvelým spevákom a skvelým gitaristom. Pre mňa je Roman Mečiar svetový gitarista, čo sa týka blues, a spoločný projekt máme už dvadsať rokov. Volá sa Gapa & Mečiar Blues Connection. Hráme chicagské mestské blues, elektrické blues, dokonca sme mali aj pár úspešných turné v USA. Škoda, že covid nám prerušil ďalšie naplánované turné aj s americkými hudobníkmi. Mali sme hrať v rôznych kluboch v Chicagu, Los Angeles, San Franciscu a Las Vegas. Možno sa to ešte podarí. Rhythm and blues ma veľmi baví, baví ma aj malá zostava, keďže niekedy hráme len štyria. Chémia medzi nami je veľmi veľmi dobrá. Je o mne známe, že som síce saxofonista, ale milujem gitaristov. Akýchkoľvek. Mám napočúvaných jazzových, rockových, metalových, aj bluesových. 

Pri kapele Gapa & Mečiar Blues Connection ma na jednom vystúpení zaujalo aj účinkovanie Marcela Buntaja. Je to stály člen vašej kapely? 

S Marcelom hrávame občasne, keďže je veľmi vyťaženým bubeníkom. Ale raz do roka si jedno turné naplánujeme tak, aby Marcel mohol a aj minulý rok s nami odohral jedno turné. Hrá sa s ním skvele, je to slovenská bubenícka legenda. Takže áno, Marcel s nami občas hráva. Môžem ti povedať, ako sme sa spoznali. 

Jasné, povedz.

Pred mnohými rokmi, keď som mal asi dvadsať rokov, ma zavolal na turné Peter Lipa. V tom čase hrával s Petrom Lipom skvelý saxofonista Michal Žáček, môj kamoš. Ten bol v tom čase práve na turné s Mňágou alebo Buty, a tak ostal Peter Lipa bez saxofonistu. Išiel som do toho s malou dušičkou a  stiahnutým zadkom. Prišiel som na prvý koncert bez skúšky, pretože to bolo také náhle, že sa nedalo skúšať. Pamätám si presne, že to bolo v Brezne v klube Bombura. Dostavil som sa na zvukovú skúšku a tam – muzikantská elita. Nielen vtedajšej doby, ale ešte aj teraz. Maťko Gašpar na basovú gitaru, Marcel Buntaj na bicie a Ďuro Tatár na klávesy. A, samozrejme, Peter Lipa. Mňa ako mladé ucho oblial studený pot, ale nakoniec som to nejako zvládol. Odohral som celé turné a napokon som s Petrom Lipom hrával ešte pár rokov po tomto turné. Takto sme sa spoznali, a tak vzniklo priateľstvo aj s Marcelom aj s ostatnými chalanmi. Odvtedy občasne spolu hrávame, keď sa na to vytvorí nejaký priestor. Nikdy som nepovedal nie na nejaký ich projekt, keď ma zavolali, a ani chalani nepovedali nie, ak bol čas na nejaký môj projekt. 

Veľmi by ma zaujímalo, ako si sa dostal k spolupráci s Michalom Davidom. Musí to byť nejaký zaujímavý príbeh, pretože sa nestáva často, aby česká popová mega hviezda oslovila muzikantov z východu Slovenska.

Bolo to na základe toho, že si niečo vypočul a páčilo sa mu to. A on si toho za život vypočul ozaj veľa. Myslím, že taký Michal David už vie, čo sa mu páči a čo nie. A ja ti poviem, ako sa stalo, že sme s ním odohrali kompletné turné minulý rok a počíta s nami v kapele už aj tento rok. V podstate sme boli oslovení, aby sme v jeho kapele stabilne hrali. Ja a môj kolega Paľo Jeňo.

Zaujíma ma, na základe čoho vás oslovil? Chcel by som počuť celý príbeh.

Dostal som nápad. Michal David vydával minulý rok platňu s názvom Funky. Nie sú to nové veci, ale sú to všetky jeho veľké hity vo funky aranžmánoch, je tam počuť vplyv Earth, Wind & Fire, Kool & the Gang, Delegation. Je tam veľa dychov, basových liniek, celé je to tanečné, discofunk. On to robil aj predtým, ale tentoraz je to v oveľa modernejšom sounde a modernejších aranžmánoch. Michal David zavesil na siete, že chystá túto platňu a vypustil nejaký úryvok. Myslím, že to boli Decibely lásky. Boli tam otrasné dychy zo synťákov. Chápeš… Aranžmán bol skvelý, skvele to šliapalo, živé nástroje, atď., až na tie syntetické dychy. Tak hovorím Paľkovi Jeňovi, môjmu kolegovi trubkárovi: „To nie je možné! Toto video stiahnem, nahráme mu ten úryvok so živými bicími a pošleme mu to, že takto to má vyzerať!“ Také bolo naše sebavedomie a naša idea. Predstav si, že sme mu to poslali. Odpísal nám: „Kluci, je to výborný! To chci. No a tak začala naša komunikácia a takto sme mu nahrali dychy na celú platňu. Čiže nebol to nejaký veľký príbeh, bol to skôr len nápad podľa šarišského motta „Neskušiš, neznaš“.

Mario Gapa Garbera. Foto – Arnold Horvath

Skvelý príklad toho, ako sa predať. Hodnotím to naozaj pozitívne.

To, že sme sa predali, je asi super, ale mňa hlavne teší, že sa to Michalovi páčilo. No a tak sme nahrali celú tú platňu, volá sa Funky a dychov je tam požehnane. Hneď nás oslovil aj na turné a dokonca bola vyslovená aj otázka, či by sme nechceli hrať s Michalom Davidom nastálo. Samozrejme sme súhlasili, ale s nejakými podmienkami, keďže na Slovensku máme rôzne záväzky v rámci IMT Smile. Zladili sme sa tak, aby ostala ovca celá aj vlk sýty. 

Ako sa vám s ním hrá? 

Je to skvelý muzikant, skvelý spevák. Jeho skladby sú výnimočné. Pre mňa sú niektoré skladby dokonca až geniálne. (Michal David hral pred kariérou popového speváka vo vlastnom jazzovom kvartete „Čtyři“ pod vlastným menom Vladimír Štancl, s ktorým získal v roku 1978 československé ocenenie Hudobník roka na Pražských hudobných dňoch, pozn. red.) Má skvelú kapelu, skvelých muzikantov, ktorí hrajú to, čo treba. Nič naviac ani nič menej, presne to, čo tie pesničky potrebujú. Presne to, čo tam robíme aj my. A Michal David nad tým všetkým krásne spieva a baví ľudí, baví aj nás a baví aj seba.

Ako sa líši také turné s Michalom Davidom od turné s IMT Smile? Máte tam viac hrania? Menej hrania? Po koncertoch väčší „čurbes“ alebo skôr menší? 

Pódiové vystúpenie v rámci IMT Smile je úplne iné ako u Michala Davida. Čo sa týka hudobných vecí, je to asi narovnako, veľmi vysoko profesionálne aj v jednej aj v druhej kapele. Aj servis pre hudobníkov, lebo to k tomu patrí, keď hráte s takými menami. Ale ten obsah je veľmi odlišný.

A čo nejaká choreografia? Nenútia vás niektorí tancovať? Respektíve nejaké spoločné pohyby, keďže to je pre dychové sekcie obvyklé?

Nejaké spoločné pohyby sú, ale sú skôr improvizované. Nemáme nič príkazom, ale samozrejme sú vítané.

A môžeš ešte porovnať muzikantský život s jednou aj druhou kapelou?

Pokiaľ ide o IMT Smile, už som to povedal v nejakom inom rozhovore, hranie v tejto kapele som dostal za odmenu. A veľmi sa z toho teším. Tá kapela mi toho dala veľa a veľa mi ukázala. Som rád, že s touto kapelou hrám už šestnásť rokov a som rád, že asi aj podľa Ivana a Mira Táslerovcov ešte mám tej kapele čo dať, keďže ešte stále spolu hráme. Dostal som ju (obrazne) za odmenu, za moju snahu, pretože, ako zvyknem hovoriť, koľko dáš ty hudbe, toľko dá hudba tebe. Nič som nepodcenil, naozaj som tvrdo makal, aj keď boli roky, keď som mal vážne pochybnosti o sebe alebo o tom, čo robím. Nakoniec sa to nejako preklopilo a aj moja kariéra sa rozbehla. Spolupráci s IMT Smile sa stále teším, tak ako na začiatku, tak aj teraz po šestnástich rokoch. A pokiaľ ide o Michala Davida, to je ešte priskoro hodnotiť, keďže sú to necelé dva roky spoločného hrania, ale vidím, že je to takisto veľký profesionálny svet, česká legenda, s ktorou je naozaj skvelá spolupráca. Michal sa veľmi teší, že tam má živé dychy, a že tie aranžmány a koncertné prevedenie skladieb je teraz niekde úplne inde ako pred rokmi. A páči sa to aj publiku aj samotným muzikantom, čo je na pódiu veľmi podstatné. 

Možno by sa niektorí mladí muzikanti radi dozvedeli, na akých nástrojoch hrávaš.

Prevažne hrám na tenorsaxofón a altsaxofón. Čo sa týka altsaxofónu, hrám na dva skvelé nástroje. Ten primárny je taliansky nástroj Borgani, ten druhý je tiež taliansky Rampone & Cazzani. Tenorsaxofón je nemecký nástroj od firmy Keilwerth, podľa mňa ide o jeden z najlepších tenorov, aké sa momentálne vyrábajú. Hrá na ňom napríklad Kirk Whalum, známy saxofonista, ktorý nahral legendárne sólo do piesne Whitney Houston I’ll Always Love You. 

A ako ozvučuješ saxofón na pódiu?

Na pódiu mám asi to najlepšie, čo sa dá momentálne zohnať – AMT (Applied Microphone Technology) mikrofóny. Ak to čítajú nejakí saxofonisti, odporúčam im pozrieť si ich stránku. Stojí to za to, je to bezdrôtový systém a prenáša signál jedna k jednej.

Nestane sa ti nejaký výpadok signálu len preto, že na niekoho otočíš?

Nie. Musím povedať, že americkú vysielačku, ktorá k tomu systému bola, som vymenil za európsku Sennheiser a funguje to skvele bez výpadkov.  

Čo ťa čaká v najbližšej budúcnosti, aké projekty, aké spolupráce? 

Budú to tri turné. Prvé, veľmi maličké, začíname s Gapa & Mečiar Blues Connection a vystúpime vo viacčlennej zostave. Potom príde turné s IMT Smile a na jeseň nás čakajú koncerty s Michalom Davidom. Pomedzi to prídu rôzne samostatné hrania, firemky, oslavy atď. Proste obyčajný muzikantský život.

text a podcast vrátane nahrávania a zvuku: Dušan Papp
foto: FB Mário Gapa Garbera