Dobrý festival napíše v Prešove 14. až 16. júna svoju štrnástu kapitolu. Podujatie, ktoré Miro Tásler prevzal po skupine Mloci a ich Festivale dobrej hudby, sa etablovalo a narástlo na najväčší letný festival na východnom Slovensku. Dobrý festival prináša žánrovú pestrosť a nerozlišuje medzi hudobnými štýlmi. O aktuálnom ročníku sme sa v našom podcaste rozprávali s organizátorom a hudobníkom Mirom Táslerom.
Podcast zverejňujeme zároveň aj v editovnom prepise.
➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Podcast nahrávame v štúdiu IMT Smile na bratislavskej Kolibe. Ešte predtým, než prejdeme k festivalu, povedz nám viac o tomto priestore. Hoci ste štúdio nepostavili vy, je za ním kus histórie.
Je to staré štúdio, ktoré bolo postavené ako protipól k pražskému Barrandovu. V istom roku sa bratislavskí páni rozhodli, že aj oni potrebujú také veľké štúdio a postavili teda filmové štúdiá. Súčasťou filmových štúdií bolo aj zvukové štúdio. Nazvali ho Dom zvuku a je v ňom jedna z najlepších a najväčších nahrávacích sál popri Slovenskom rozhlase. Je tu veľká sála, kde môže nahrávať celý orchester. S orchestrom tu skladby do filmu nahrával Ennio Morricone. Niekoľko svojich skladieb tu nahral aj Dežo Ursiny. Myslím, že sme tu desať rokov, ale neviem presne. Presunuli sme sa sem z domčeka, ktorý sme mali prenajatý v Dúbravke.
Poďme k Dobrému festivalu. Dá sa povedať, že na kapele IMT Smile si tento festival postavil. Je to stálica samotného podujatia. Prapôvodný nápad bol dostať na pódium silné a veľké prešovské skupiny a doplniť ich hudobníkmi z českej scény. Kam sa odvtedy festival posunul a aké máš pocity pred blížiacim sa štrnástym ročníkom?
Kapiel je málo aj veľa zároveň. Každoročne sa na festivale opakujú niektoré kapely a niekedy mne aj ľuďom z môjho okolia napadne, že by sa to mohlo trochu zmeniť alebo posunúť. Tento rok som to samozrejme postavil na tom, že tam bude hrať IMT Smile a ďalšie prešovské kapely a postupne som začal dopĺňať line-up. Ten sa ale každý druhý deň menil, lebo mi stále vypadávali nejaké skupiny. Line-up skladám od minulého roka.
Po predchádzajúcom ročníku som asi mesiac nič nemal, žiadnu mustru, čo sa mi predtým za tých štrnásť rokov nestalo a hovoril som si, že festival teda asi nebude. Mal som veľa stretnutí s rôznymi ľuďmi, ktorí mi hovorili, že má význam spraviť festival, iní hovorili, že to nemá zmysel. Dlho som rozmýšľal, či sa mi to ešte chce robiť, lebo minulý rok som z festivalu nemal radosť. Akcia nám vyšla, ľudia hovorili, že to bolo super, neboli žiadne problémy, ale nie len o tom ten festival je. Je to aj o tom, aby to bavilo aj mňa a celý môj štáb a na konci dňa aj návštevníkov. Mal som pocit, že stojíme na rázcestí a festival sa naozaj musí posunúť inam a niečo sa musí zmeniť. Doba sa mení, festival neprežije v tom istom štýle, ako som si na začiatku myslel, že to bude dlhodobo fungovať. Nie je toľko slovenských a českých skupín, aby bol každý rok iný line-up. A tento rok som si povedal, že to zmením. Napríklad, odkedy robím tento festival, vždy sme mali drum ‚n‘ bassové zastúpenie. Darilo sa nám priniesť jedných z najlepších dídžejov na svete, ktorí hrali na najväčších pódiách a festivaloch. Tento rok nebudeme mať žiadneho drum ‚n‘ bassového dídžeja. Celý stage nám tam bude chýbať (pozn. red.: rozhovor vznikol pred potvrdením jedného z headlinerov – D’n’B hviezdy z Rakúska Camo & Krooked a ďalších D’n’B dídžejov).
Keď sa pozerám, aké podujatia sú v zahraničí v podobnom čase ako Dobrý festival, v každej krajine je nejaký veľký festival. Podľa mňa si si vybral celkom náročný víkend.
Ten víkend je dlhodobo zvolený tak, aby sa približne zhodoval s termínom rakúskeho festivvalu Nova Rock. Máme dohodu, že niektoré rockové a metalové kapely, ktoré tam hrajú, vystúpia aj u nás. Niekoľko ročníkov po sebe sa stalo, že jeden deň zahrala skupina na Nova Rocku a druhý deň u nás. Tak to bolo dokonca aj s Davidom Hasselhoffom. Je to pre nás najvyhovujúcejší termín. Samozrejme, dá sa posúvať, ale je to aj na dohode s mestom. Minulý rok sme sa snažili nájsť iný termín pre festival, ale mesto malo svoje výhrady, takže sme zostali na pôvodnom dátume.
Neviem či je plus alebo mínus, že medzitým vznikli v Európe ďalšie festivaly. Nevieme konkurovať veľkým ani stredne veľkým festivalom. Filozofiou ani nechceme byť veľký festival. Dobrý festival je z pohľadu zahraničia malý festivalík na okraji jedného malého štátu. Sme malý „butikfestival“ do desaťtisíc návštevníkov. Veľký festival znamená, že by ma to možno malo aj živiť a mal by som to ako firmu, ale moja firma je IMT Smile. IMT Smile je naša priorita. Festival je veľký koncert v Prešove s kamarátmi a festivalovou atmosférou. Keď to bude tak aj ďalšie roky, ľudia sa budú na festival tešiť a festival bude mať dobré meno v zahraničí, možno si niektoré stredne veľké kapely povedia, že super, ideme si zahrať na tento festival, lebo má super atmosféru, hoci nedostaneme toľko peňazí ako na Nova Rocku. Ak by to bolo takto, bude ma to tešiť. Ak nie, možno o desať rokov si poviem, že opäť treba niečo zmeniť. Festival nemá na to, aby zavolal veľké áčkové skupiny ako The Cure. Je to nereálne, aj keď by ma potešilo, keby tu hrali.
Z pohľadu diváka to možno vyzerá jednoducho, pódium sa im zdá dosť veľké, ale v prípade takej skupiny ako The Cure, už by to nebol len taký stejdž. Všetko by sa zmenilo. Ani technické parametre priestoru nie sú úplne vyhovujúce pre taký megaprojekt. Keby prišla Metallica, Delňa na to nemá logisticky ani technologicky. Veľa vecí by som musel zmeniť a musela by prísť veľká investícia aj zo strany mesta aj z mojej strany. Rentabilita by bola otázna. Keby som spravil koncert Metallicy v Bratislave, asi by tá rentabilita bola lepšia. Nemusel by som vyrúbať les a nanovo postaviť všetko na lúke. Samozrejme, hovorím to nadnesene.
Hovoríme síce o Prešove a o východniarskom festivale, ale spomenul si zásadný celoslovenský problém, a to je infraštruktúra. U nás nie je priestor tak, ako napríklad v Prahe Letná alebo výstavisko Holešovice. Jedine, ak si taký priestor na Slovensku urobí sám organizátor, no okamžite prerobí.
Infraštruktúra je u nás v smutnom stave. Nie je doladená, aby spĺňala podmienky pre hromadné podujatia. Veľmi málo miest na Slovensku dokáže naraz prijať množstvo áut a niekde uchýliť veľa ľudí, ktorí prídu na akciu – či už športovú alebo kultúrnu. Ak počet ľudí prekročí istú hranicu, začína to byť náročné. Keď sme sa bavili o veľkých kapelách typu Metallica, hranicu by sme veľmi rýchlo prekročili a Slovensko by malo veľký problém. Neviem, či by sme na Slovensku našli päť miest, kde by sa dalo niečo také spraviť. A to by zároveň znamenalo všetko tam doniesť, postaviť to na „holej lúke“, kým v iných štátoch je tá „lúka“ pripravená. Problém nie je elektrika, ako si ľudia myslia. Donesieš agregáty. Potrebuješ ale všetko ostatné. V iných štátoch to majú pripravené. Ľudia vedia prísť a vedia odísť. Vedia zaparkovať, lebo je vymyslené dočasné parkovisko. Vedia prísť aj inými prostriedkami ako autami a v dostupnej blízkosti sa tá masa ľudí dokáže ubytovať. U nás to nie je také jednoduché. V Prešove aj malá akcia vyvolá dopravné problémy a logistické otázky, ale je to už lepšie. Oproti prvému ročníku sa zlepšila MHD, v meste vznikli nové parkovacie miesta. Nie je to úplne super, ale je tam výrazný posun.
Poďme ešte k samotnému programu. Zahraničné kapely vždy patrili na tento festival. Stretávaš sa niekedy s tým, že máš problém dotiahnuť sem nejakú kapelu, lebo už je pod veľkou korporáciou, ktorá jej na leto naplánovala turné po festivaloch?
Ak by som sem ťahal áčkových interpretov typu The Cure alebo Metallica, tak asi áno, ale to ja nerobím. Nenarážam na veľké korporátne manažérske firmy, ktoré povedia, že tam kapela nemôže ísť. Keď to prirovnám k našej kapele, je to ako keď nám zavolajú z niektorej malej obce, aby sme hrali na ich slávnostiach pre päťsto alebo tisíc ľudí. To nie je presne to, čo by sme chceli robiť a čo by oni chceli robiť s nami. Preto ani ja nezavolám skupinu, ktorá po svete hráva v 50-tisícových štadiónoch, kde sú zvyknutí na určité štandardy, ktoré tie štadióny a mestá ponúkajú. V tom lepšom prípade by to bolo na smiech. Je to amaterizmus. Snažím sa zavolať skupiny, ktoré hrávajú v priestoroch podobných tomuto festivalu. Mojím plánom nikdy nebolo volať sem veľké áčkové skupiny. The Cure by som chcel vidieť na lepšom mieste ako na tráve na Delni, kam by sme sa aj tak nezmestili. Ak by tam malo prísť 40-tisíc ľudí, tak neuvidíš nič a je jedno, aký stejdž postavíš.
Niektoré kapely si zaslúžia mať štadión a niektoré si naopak zaslúžia byť na festivale, lebo robia super atmosféru. Napríklad LP. Atmosféra, ktorú na Dobrom festivale spravila, bola jedna z najlepších, aké som videl v porovnaní s inými jej koncertmi. Vyzeralo to super, znelo to super a zážitok pre mňa, pre ľudí a asi aj pre interpreta bol super. Je pomerne známou interpretkou, ale nie je svetová legenda, ktorá patrí na veľké pódiá.
Dobrý festival bol jej prvý koncert na Slovensku a tebe sa poradilo dostať ju sem ešte predtým ako vyrástla do väčších rozmerov, takže to bol šikovný booking. Na publikum to fungovalo. Pamätám si, že na jej koncerte v prvých radoch boli dievčatá, ktoré plakali od šťastia, že ju vidia. Pri novom interpretovi, ktorý sa ešte len teraz objavil, sa to nie vždy čaká. Znamená to, že jej hudba je taká silná, že sa vie dotknúť poslucháča.
Áno, mal som to šťastie, že interpretov som bookoval skôr než sa stali známymi na Slovensku. LP je skvelá interpretka. Okrem toho, že ľudia sa tešili a jej koncert bol dobrý, bolo to aj muzikantsky dobré, takže sa tešili aj ľudia, ktorí nemusia byť fanúšikmi tohto žánru. Podobne to bolo aj so Sepulturou. Ten zvuk a atmosféra, ktorá z nich išla, bola skvelá. Presne sa to tam hodilo. Ľudia nemuseli byť fanúšikmi Sepultury, no stáli tam a pozerali. Niektorí z nich možno nikdy nezažili takýto žáner, takýto druh hluku, napriek tomu to bolo v celom kontexte veľmi dobré a príjemné.
Bola to emócia, ktorú nezažili nikde inde.
A tá emócia bola vyskladaná z dramaturgie, ako tie skupiny po sebe nasledovali. Po IMT Smile išla Sepultura a napriek tomu to celé fungovalo. To mám rád a tak by som to chcel aj ďalej koncipovať. Ja to pracovne volám „All You Can Eat“. Po niečom miernom ide niečo agresívne a po niečom agresívnom ide niečo pomalé. Žánre sa miešajú, aby našli spoločnú cestu, ale zároveň sú rozdielne, aby dopĺňali emóciu.
Čo sa týka slovenskej scény, vždy je na čom stavať a festival sa dá postaviť na tvrdom jadre našej domácej scény. Vystúpite nielen vy s IMT Smile, ale tento rok aj Hex, stálica Chiki liki tu-a, Para, Peter Bič Project, Kali a Peter Pann, Gleb, Kollárovci, Kandráčovci,…
Okrem nich aj Inekafe, Alkehol, Tomáš Kočko a Orchestr, Lina Mayer, King Shaolin, Taomi, Chop Suey, čo je tribute System of a Down, Barcelona Gypsy Balkan Orchestra,… Ešte je tam veľa ďalších mien, ktoré som nespomenul a veľa interpretov, ktorých sme ešte nezverejnili na stránkach.
Hex aj Para vydali nedávno nové albumy, ktoré zafungovali. Kapely majú obdobia, že sú slávnejšie, potom sa o ne zaujíma menej ľudí, a potom opäť viac. Mám pocit, že si tento rok trafil dve naozaj silné slovenské kapely s novými albumami, ktoré ľudia veľmi dobre prijali.
Paradoxne je to tak, že som ich bookoval už na minulý ročník, ale niečo sa pokazilo. Hexáci sa ospravedlnili, že im do toho prišlo niečo iné, a tak sme to posunuli na tento rok. Nebookoval som ich teda po vydaní albumu, ale ešte predtým. Čo sa týka Pary, tiež sme mali už skôr debatu, že by mali ísť na festival. Už si nepamätám, či som ich bookoval pred zverejnením skladby „To okolo nás“. Myslím, že to bolo ešte predtým, než sa dostala do rádií. S Parou sa poznáme veľmi dlho.
Matúš Vallo vám organizoval prvý koncert v Bratislave?
Neorganizoval, ale keď sme s Ivanom úplne na začiatku prišli do Bratislavy, Matúš nám ukázal Bratislavu.
To znamená, že keď ste od Universal Music dostali prvú zálohu 10 000 slovenských korún na nákup nástrojov a strún, tak ste ich s Matúšom na druhý deň rozbili a išli si po ďalšiu zálohu?
Aj. Ale s ním sme si kúpili asi len pizzu a struny.
Mne si kedysi spomínal, že ste boli na čínu.
Išli sme aj na čínu. Bývali sme v hoteli, kde bola čínska reštaurácia. Jasné, že sme peniaze minuli na jedlo, potom sme si kúpili struny na basu, gitaru a asi nejaké blany na bicie a paličky. S Matúšom sme potom boli na niečo, čo volá crazy chleba. Myslím, že to boli pizzové prsty alebo niečo také.
Hex je kapela, ktorá funguje dlhšie ako IMT Smile. Je medzi vami vzájomný rešpekt aj kamarátstvo. Vnímate ich inak tým, že sú služobne starší?
Keď sme začínali, chodili sme na koncerty Hex a hovorili sme si, že my tiež budeme takí, ako oni. Prešlo niekoľko rokov a neviem, či to tak ešte berieme. My veľmi neriešime vzťahy so šoubiznisom. My sa v podstate s nikým nestretávame, lebo nie sme festivalová skupina. Málokrát hrávame na festivaloch a vôbec nehrávame na námestiach, jarmokoch a vinobraniach, takže sa veľmi s kapelami nestretávame. S Yxom som sa často stretával, pretože keď sme založili hudobnú úniu, Yxo bol jeden z dôležitých členov. Ľudsky sa dobre poznáme, posledné roky som s ním komunikoval častejšie ako za celý život, ale neriešili sme kapely. Skôr sme sa rozprávali, ako zachrániť kultúru. Neriešime, kto je služobne starší alebo mladší. Vek to scelil, všetci sme rovnako mladí. Myslím si, že máme celkom dobrý vzťah.
Kapela Peter Bič Project príde na festival po dlhšej odmlke. Peťo je spoluzakladajúci člen IMT Smile, ktorý neskôr odišiel a dal dokopy vlastný projekt. Ako to celkovo po tej dobe vnímaš?
Je super, že Peťo začal spievať. Bookol som ho už dávno. Povedal som si, že nastal čas, aby k nám opäť prišiel hrať. A potom vyšiel jeho singel „Len sa smej“ a hneď som volal Peťovi Riavovi (riaditeľ niekdajšieho vydavateľstva Universal Music Slovensko, pozn.red.), že to je vážny hit. A Peťo mi povedal, že mám počkať, lebo že aj druhá skladba bude hit. Peťo Bič je môj spolužiak. Poznal som celý jeho príbeh, aj to, kam by chcel smerovať. Má dobré skladby, znejú super. Predsa len je stále náš človek, takže sa teším, že zahrá na festivale. Celkovo jeho projektu fandím. Páči sa mi, ako to robia.
Aby to nebolo len „oldies but goldies“, vystúpi aj mladý interpret Taomi. Ako ho vnímaš? Ako došlo k tomuto bookingu?
Chcel som spraviť mladý deň a jediné, čo som mal, bol Kali, takže už sme neboli úplne najmladší. Keď som sa stretával s Kalim a ľuďmi, ktorí s ním robia, výrazne ma to ovplyvnilo. Začal som si viac pozerať aj slovenskú hiphopovú scénu, aby som vedel, čo by sa dalo použiť a čím rozšíriť festival o niečo iné. Takto vznikol aj booking Gleba. Taomi do toho prišiel ako mladý interpret, ktorý spolupracuje s Glebom. Keď už som mal Kaliho aj Gleba, vedel som, že ešte jedno-dve mená takéhoto formátu budú fungovať. Medzi rappermi je málo východniarov, Taomi je východniar a náš festival si stále drží východniarského ducha.
Taomi študoval hudbu v Londýne a vie hrať na nástroj. Dal dokopy kapelu, vydal album Echinacea, kde každá skladba je iná. Je v tom hiphopový duch, ale je to aj o nástrojoch.
Všeobecne si vyberám muzikantské a menej elektronické kapely. Keď je kapela, nech je kapela, nech to nie je duo, ktoré má všetko pustené z playbacku. Historicky na festivale bolo málo elektroniky. Najelektronickejší boli Ofenbach, ale to ani nerátam. Ich beriem skôr ako dídžejov.
Tento rok bude festival vo festivale. Detský program sa rozrástol. Otcovia objavili čaro detského kútika.
Áno, otcovia zmenili ráz festivalu. Tento rok je toho viacej. Už minule som si povedal, že mám veľký detský kútik a skúsil som vystúpenie Sníčka Huga a dua Miško s Líškou. Zistil som, že deti sa z toho celkom tešia a povedal som si, že prinesiem detské mená. Zvažoval som to už dávnejšie, ale nikdy som nemal odvahu zavolať a zajednať Spievankovo. No postupne som oslovil kamarátov a známych a tento rok účasť potvrdili Spievankovo, Paci Pac, Miško s Liškou, Sníček Hugo a Hanička a Murko. S Haničkou a Murkom to bolo tak, že mi volal jeden muzikant, že má takýto projekt a či by som nemal záujem a ja, že jasné, že chcem. Nemusel mi to ani predstavovať. Poznám to z telky.
Ako je to s lístkami pre deti?
Deti do 140 cm majú vstup zdarma, čiže všetky deti, ktorých sa týka tento detský program. Je to asi pre vek šesť až sedem rokov. Staršie deti už vnímajú iný druh hudby. Cieľovka pre tento program má teda vstup zdarma a len rodičia si platia vstupné.
text a podcast: Edo Kopček
mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Peter Ivan a archív Dobrého Festivalu
