Podcast

Deti rýb sú spevácky album. Ľuboslav Petruška nás pred turné vyzbrojil aj po technickej stránke, hovorí Juraj Benetin (Podcast)

Korben Dallas vyrážajú v trojčlennej zostave na slovenské turné. Bez gitaristu Ľuboslava Petrušku aj vokalistiek. Zato s vydareným novým albumom Deti rýb a veľkým odhodlaním. Generálku absolvovali úspešne v brnianskom klube Kabinet múz a teraz sa môžu odhodlane sústrediť na domáce publikum. V aktuálnom vydaní podcastu MojaMuzika sme sa rozprávali s lídrom kapely Jurajom Benetinom o zmenách v kapele, nadchádzajúcom turné aj nových pesničkách.

V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:

  • Aký bol návrat Korben Dallas na pódia v základnej trojčlennej zostave
  • Prečo z „Korbenov“ odišiel Ľuboslav Petruška?
  • Čo musela kapela zmeniť, aby znela minimálne rovnako dobre ako pred tým?
  • Ako sa Tomášovi Slobodovi stala z Detí rýb naozajstná nahrávka?
  • Akým spôsobom vznikali nové pesničky?
  • Ženské vokály dostali veľký priestor na novom albume. Čím to je?
  • Vníma Juraj Benetin, že sa na niektoré festivaly vracajú v pozícii možného headlinera?

Koncom marca ste po dlhej dobe odohrali živý koncert. Aké to je pre muzikanta vrátiť sa opäť na pódiá?

To bolo fantastické. Spomínaný koncert v Brne sa predával relatívne pomaličky a nakoniec sme mali vypredané. Mali sme z toho obrovský zážitok. V ten večer sa spojilo viacero vecí. Hrali sme päť nových skladieb, v klube sme vystúpili po dva a pol roku a po veľmi dlhom čase sme boli na pódiu traja, bez Ľuboslava Petrušku a vokalistiek. Udialo sa veľa nových vecí a mohlo to dopadnúť aj príšerne, ale naopak, dopadlo to veľmi super.

Z tohto večera ste zverejnili fotku na sociálnych sieťach. Mali ste plný dom, fanúšikovia aj kapela ste si to užili. Aké ste mali emócie po vystúpení?

Ľudia sa prišli zabaviť po veľmi dlhom čase. A kapely vedia, keď na nich prídu ľudia nastavení s tým, že si to prišli užiť, je to niečo úplne iné ako keď sú na festivale, kam prišli kvôli iným kapelám. Toto je sila klubového koncertu. Komunikácia medzi nami a publikom bola perfektná. Čo bolo veľmi nečakané, bola odozva na nové pesničky. Napríklad Teória všetkého fungovala fantasticky. Vyzval som ľudí, aby spievali hlavný vokál, keďže sme nemali vokalistky a Lukáš s Ozom nespievajú. Ľudia to zaspievali veľmi dobre, aj tlieskali, akoby robili rytmiku, vďaka ním bola kapela celý dom. Super, veľmi pekné.

Korben Dallas idú po dlhej dobe na turné v trojčlennej zostave. Zľava: Lukáš Fila (basgitara, synťáky), Juraj Benetin (spev, gitary) a Ozo Guttler (bicie).

Od 20. apríla si vás užijú aj fanúšikovia doma na Slovensku. Predpokladám správne, že tieto koncerty budú založené na pesničkách z nového albumu deti Rýb?

Je to tak. Zahráme päť nových skladieb, ale nevylúčil by som ani to, že ešte nejaké pribudnú. Na naše pomery je to relatívne slušný výkon, keďže ich je na albume spolu deväť. Verím ale, že si ľudia prídu užiť aj „hity“. Program začína skladbou Deti rýb a celá nálada je o novom albume a novej etape kapely. Je to úplne iné, ako keď sa na nás bol niekto pozrieť pred dva a pol, tromi alebo štyrmi rokmi. Teraz si pozrie úplne iný koncert. Je to o niečo tvrdšie, emotívnejšie a priame. Keďže nás nie je zrazu sedem, ale sme traja, aj my máme pocit, že zo seba musíme a aj dávame zo seba oveľa viac. Hlavne nás teší, že to funguje aj v tejto zostave. Bez tejto emócie sa hudba  robiť nedá.

Petruška nepríde, Benetina vyzbrojil na koncerty

Vystúpite bez gitaristu Ľuboslava Petrušku a vokalistiek. Čo sa pre vás zmenilo po technickej stánke, aby mal Korben Dallas tlak na pódiu, ako sme zvyknutí, aj na týchto vystúpeniach?

Lukáš začína koncerty na synťáku a napríklad v Jazz Docku v Prahe bude hrať aj na miestnom jazzovom piane. Samozrejme to nie je hranie, z ktorého by vám padla sánka, ale parádne to dopĺňa a veľmi sa mu to hodí. Ani neviem prečo, ale keď stojí za synťákom a hrá v Zapadáme, čo je našľapaná pesnička, hrá v nej “prince-ovské” synťáky, je to veľmi prirodzené. On má asi najviac práce s tým. Je nemožné nahradiť Ľuboslava Petrušku, ktorý je podľa mňa určite najlepší gitarista na Slovensku aj čo sa týka zvuku. Z mojej strany tu je určitý pokus, dostať z gitár objem, aký sme mali s ním. Hrám stereo na dve kombá. Jedno z nich je Ľubove, aj gitaru mám jeho, aj španielku mám jeho, vyzbrojil ma, aby som to nejako zvládol, vďaka čomu mám určite väčší zvuk než kedykoľvek pred tým, ale nebude to isté, čo s Ľubom. 

Korben Dallas

Ľuboslav Petruška ako člen Korben Dallas.

Ešte jedna malá návratka k Ľubovi. Napriek tomu, že odišiel z kapely, máte stále dobré vzťahy?

Je to tak. S Ľubom sme hrali počas korony vždy, keď to bolo možné. Stále sme sa rozprávali, a jeho odchod nenastal len tak. Ako všetci, aj on vnímal celú situáciu citlivo. O to viac, keď si človek predstaví, že musel v Prešove sadnúť na vlak, v ktorom musíš mať celý čas rúško. Po siedmich hodinách kadejakých útrap sa dopracuješ na koncert, kde sa nepostavíš pred ľudí, ale blikajúce červené svetielko, lebo je to stream a potom si zase sadneš na vlak a ideš späť…Korona asi zmenila slodobný život, ktorým rock’n ‘roll je, na márne vyzerajúce  útrapy. Keď sa to zmení, myslím, že sa o tom budeme stále rozprávať, budeme stále v kontakte a keď bude mať chuť, vždy ho radi privítame späť. Teraz je to na ňom. To rozhodnutie prišlo, vysvetlil nám ho a chápali sme vývoj, prečo sa tak rozhodol.

Tomáš Sloboda re-ampol domáce nahrávky Korben Dallas

Na nových pesničkách sa podieľal aj Ľubo Petruška a dovolím si tvrdiť, že veľkorysý priestor dostali ženské vokály, čo nie je bežné. Ako ste pristupovali k príprave skladieb pre album Deti rýb?

Skladby vznikali možno o niečo dlhšie, ako jeto u nás bežné. Vydali sme sedem štúdiových albumov a stále sme plodní, stále sme v pohotovosti a pesničky vznikajú. Teraz bolo viac času a vznikai v izolácii. Každý pracoval samostatne. Prechádzal som Lukášove texty, ktoré priebežne pribúdajú, tiež má vlny, keď chytí slinu a pošle tri za týždeň, potom sa stále odmlčí, ale stále ich je viac ako pesničiek. Postupne z toho vznikali veci, z ktorých možno každá druhá vec znela ako celkom zaujímavá pesnička.

Tento album sme vnímali, že bude prívlastkový v zmysle „Korona Korben Dallas“ alebo EP, respektívne niečo neporiadné. Nemohli sme iba sedieť so založenými rukami, chceli sme niečo robiť. Keď sme mali hotových týchto deväť kúskov, povedali sme si, že to bude naozajstný album. Začali sme to mixovať natvrdo, či už ja alebo Maťo Čema, ale zvuk trpel tým, že sme to každý robili vo svojom „pidi-štúdijku“ a potom následne dávali dokopy. Zvuk bol horší ako pesničky, ktoré mali oveľa lepší potenciál v porovnaní s tým, čo sme v tej chvíli vedeli dosiahnúť. Povedali sme si, že potrebujeme niekoho zvonka, ktorý to dá na kopu.

Deti Rýb

Obal albumu Deti rýb.

Oslovili sme Tomáša Slobodu, ktorého práca sa nám dlhodobo páči. Tušili sme, že je šikovný v štúdiu, ale čo prišlo potom, to nás dostalo. Uplietol si sám na seba bič. Povedal, že to ideme re-ampovať a dať do jedného priestoru. Nanovo postavil v štúdiu kapelu bez hráčov, do komba púšťal gitarovú linku, znova nahrával na mikrofóny aj priestorové mikrofóny naše stopy. Šialená práca. Tým sa naše nahrané stopy dostali do jedného priestoru a neuveriteľným spôsobom sa to zlialo. A samozrejme prišli na rad všetky mixovacie vychytávky, ktoré má Tomáš odsledované. Máme radi tú istú staršiu hudbu, rock’n’roll, soul, motown a on je encyklopédia na to, ako to má znieť.

Tomáš to naplánoval a zrazu bolo jasné, že je to naozajstný album našej skupiny, pretože zvuk začal fungovať. Práve Tomáš zapojil dievčatá, lebo do určitej miery sú Deti rýb veľmi spevácky album. Spev je pre mňa veľmi dôležitý a často mi pomáha aj v nie úplne dobrých situáciách. Akokoľvek bola korona ťažká, nám priniesla spevácky album. Spievam aj v pre mňa okrajových polohách a na albume je veľa soulu, ktorý sa mi vždy spájal so spevom. Do toho všetkého sa tie vokály pýtali. Znova sme oslovili dievčatá – Helenku Šabovú, Katku Bielikovú, Kateřinu Mojžišovú, ktoré s nami aj istý čas jazdili, a nahrali sme ich. V podstate je v každej skladbe nejaký vokál. Pekne to vyplnilo farby, harmónie zapadli do seba a výsledný zvuk je do veľkej miery Tomášove dielo.

Osobne mi táto platňa sedí oveľa viac ako jej predchodca Bazén, ktorý vnímam stále ako experiment, aj keď klobúk dole pred tým, že si kapela dovolí výrazne odbočiť od toho, kde sa v danom momente nachádza. Korben Dallas sa snaží písať pesničky, ktoré sa od seba líšia. Dôkazon je úvodná skladba Deti rýb, ktorá v sebe nesie boogie rytmus a má mierne gangsterský výraz, naproti tomu gospelová Teória všetkého, ktorá môže preskočiť veľa vašich aktuálnych hitov. Stále tam na mňa pôsobí ako „lepayacovka“, osobne v nej počujem Tomáša, čo môže byť náhoda, alebo „ursinyovka“ Dievča s kladivom. Chceli ste priniesť všehochuť toho, čo máte radi? Kočíroval vás Tomáš Sloboda aj v aranžmánoch? 

Aranžmány, tie sú pri komponovaní najzložitejšie. Keď vymýšľam pesničku, robím demá, na ktorých sú spevy, gitara a beat box namiesto bicích. Takto pracujem od nášho prvého albumu a je celkom zaujímavé vrátiť sa k demám na Karnevalovej vrane. Má to veľmi ďaleko od naozajstnej skladby. Na tomto albume, čo sa týka pre-aranžu a aranžu skladieb, počuť veľký vplyv Ľuboslava Petrušku, ktorý bol v našej kapele vždy ten, ktorý extrémne poznal štýly. ‚Je sto spôsobov ako urobiť danú skladbu, ale ja by som to potiahol sem’, vravieval.

Napríklad Dievča s kladivom nebola taká úplne bosá, ako to je, bossanova a ešte k tomu celkovo zvláštna. Aj Teória (všetkého) mala tri totálne iné aranže. Prvú som nahral ako gitarovku a práve v tomto bol Ľubo úplne neuveriteľný. V troch-štyroch skladbách veľmi silno ovplyvnil aranž, v našich whatsappových diskusiách. Isto si viete predstaviť, ako to vyzerá, keď sa kapela dohaduje na aranžoch cez  Whatsapp. To je na palicu.

Ale zhrniem to. Aranže sú najťažšia časť pre nás a asi aj pre veľa kapiel. Keď kapela nemá jedného jasného lídra pre aranže, ktorý to predostrie ostatným, tak je to vždy časť, ktorá je aj veľmi tvorivá aj sa vtedy dá zároveň najviac pohádať, prípadne si nerozumieť. Snažiť sa vysvetliť niečo, čo ti hrá v hlave ostatným, tam je zakódovaný problém. A keď sa to navyše deje cez WhatsApp, je to o hubu. 

Z dostupných reakcií sa dá vytušiť, že sa fanúšikovia tešia z vášho návratu k tradičnejšiemu poňatiu vašej tvorby.

Áno. A s každým albumom si prinesieme veľa nových fanúšikov. Teraz to už nie je také jednoduché, osloviť ľudí cez sociálne siete, to je veda, ako sa to má robiť. Máme svoje fanúšikovské zázemie, ktoré s nami vyrastá, nie sme mladá skupina, aj keď sme vznikli pred jednástimi rokmi a vydali sedem albumov, ale veľa ľudí si k nám našlo cestu na začiatku pri Karnevalovej vrane a Banskej Bystrici. Pre nich sú Deti rýb akýsi návrat k tomu, určite viac ako Bazén alebo aj Stredovek.

Fanúšikovia reagujú veľmi pekne, sú to veľmi silné, emotívne reakcie. Zároveň máme veľa pekných kritík, hoci to podľa toho môže človek ťažko hodnotiť. Ale je super, keď to povedia ľudia, ktorých si vážiš. Napríklad Peter Bálik povedal, že je to náš najlepší album od Karnevalovej vrany a sú ďalší, ktorí tento album vnímajú ako výrazný počin v našej kariére. Povedalo nám to veľa ľudí, ktorých si vážime.

A zatiaľ to vyzerá tak, že sa na nás nevykašľali ani fanúšikovia a chcú sa prísť pozrieť na naše koncerty. Najviac nás poteší, keď sa uvidíme, pretože sme živá, koncertná kapela. Budeme happy, keď sa na konci roka obzrieme a budú za nami dobré koncerty. To je vždy viac ako to, čo má koľko views a páčikov, alebo koľko recenzií bolo dobrých. Hlavne nech zažijeme super leto a super koncerty.

Hudba sa nerobí pre muzikantov, ale pre ľudí. A tí to berú jednoducho. Buď sa im to páči alebo nepáči. Vo vašom prípade to vyzerá veľmi nádejne a už aj nastal moment, kedy je čas vojsť do skrine, vybrať si svoje obľúbené kapelové tričko a ísť sa zabaviť na koncerty. Čo je teraz dôležité spraviť, aby sa scéna vrátila aspoň do tej kondície, v akej bola v roku 2019?

Oveľa lepšie by som to vedel povedať o mesiac. Teraz nám začína turné. Tento jeden koncert v Brne bol fantastický po všetkých stránkach, a keď to bude pokračovať, tak asi poviem, že z nášho pohľadu ani nie je čo zlepšovať, reštart funguje. Nechcem dopredu hovoriť, čo a ako treba urobiť. My sme urobili album a ideme ho ukázať ľuďom. Robíme presne to isté ako v 2019, tak to vyskúšame my. Dám ti potom report, či to vyšlo.

Letné festivaly sú vždy veľkým happeningom a pre mnohých vrcholom sezóny. Festivaly aj kluby môžu ísť konečne na plnú kapacitu. Počas leta sa predstavíte napríklad na Vrbovských Vetroch, kde si pamätám, že ste prvý krát hrali o jednej v noci v čase, keď ste patrili medzi začínajúce kapely. Dnes mám pocit, že sa vraciate v pozícii headlinového interpreta.

Neviem, na aký čas nás Braňo (Jobus) umiestni, ale teším sa na Vetry. Je to presne taký festival, aký si ľudia prídu maximálne užiť. Konkrétne na Vetry sa teším veľmi a je mi úplne jedno, či zahráme o štvrtej poodebe alebo o desiatej v noci. Tam to funguje celý čas. Otvoria sa brány a ľudia sú pod pódiom odzačiatku. Je to veľmi fajn, mám to rád. V podobnej mierke je u nás niekoľko festivalov, ale nie je to natoľko bežné ako v Čechách. Tam nás zase vidí veľa ľudí, ktorí nás nikdy nevideli. A prekvapiť niekoho na kocnerte, to sa nám vždy darilo. Preto sa teším tiež na miesta, kde nie sme vôbec headliner.

Termíny turné Korben Dallas – Deti rýb:

20. 4. 2022 Trenčín – Piano Club
22. 4. 2022 Košice – Tabačka
23. 4. 2022 Banská Bystrica – Robotnícky dom
26. 4. 2022 Bratislava – Majestic Music Club
10. 5. 2022 Žilina – Mestské divadlo
4. 5. 2022 Praha – Jazz Dock

text a podcast: Edo Kopček
foto: Lousy Auber, archív Korben Dallas

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Podcast