Podcast

Daniel Jenčo z White Place: Viacero ľudí bolo prekvapených, že o nás ešte nepočuli (Podcast)

Slovenská kapela White Place zaujala na showcasovom festivale Sharpe, kde  predstavila nielen skladby z debutového albumu Room, ale aj novinky z pripravovanej druhej štúdiovky In Context, vrátane najčerstvejšieho singla Superposition. Lídrom kapely je spevák a gitarista Daniel Jenčo, s ktorým v kapele účinkuje jeho brat Majo (klávesy a elektronika), spevák už neexistujúcej kapely Frequency. Na bicie hrá Lukáš Fabián a na basgitare Stano Čorej. Tvorba White Place naberá na zaujímavých kontúrach, čoho dôkazom je aj novinka Superpostion, ktorá nám dala skvelú zámienku pre vznik tohto podcastu.

V dnešnom podcaste sa tiež dozviete:

  • Akým smerom sa vyvíja hudba White Place
  • Aké to je mať v kapele brata z úspešnej kapely
  • Koľko funkcií musí ovládať člen alternatívnej kapely
  • Aký prínos má pre White Place ich basgitarista
  • Keby bude nový album In Context k dispozícii
  • Aký bol koncert na Sharpe

White Place si pomaličky nachádza svoje miesto na hudobnej scéne. Robíte na druhom albume, ktorý avizujete čerstvou novinkou Superposition. Je v nej cítiť posun vo vašej tvorbe v porovnaní s debutom. Aké máte momentálne hudobné chute a kam sa chcete s pripravovaným albumom posunúť?

Superposition je pre nás zvukovo aj aranžmánovo určite zlomová skladba oproti prvému albumu, určite minimálne v tom, že veľká časť toho druhého albumu, ktorý pripravujeme už vznikal počas korony a tým pádom sme museli prehodnotiť všetko vrátane tvorivých postupov. Keďže sme tvorili na diaľku a posielali si party, upravovali sme veci úplne ináč. Na jednej strane sme z tho boli na začiatku frustrovaní, ale na druhej strane nás to naučilo kopec nových vecí, vrátane zvukovej reflexie. Je to nová éra, nová skladba a minimálne, čo sa týka zvuku a kapelového posunu. Snažili sme sa ísť možno modernejšie, možno troška tanečnejšie a hlavný element kapely, ktorý sa drasticky posúva je môj brat Majo (Jenčo, klávesák) , ktorý rieši celú elektroniku a je to počuť na nových skladbách. 

Majo bol spevákom a klávesákom už neexistujúcej kapely Frequency, ktorej sa podarilo zaujať nielen na alternatívnej scéne, ale aj v rámci stredného prúdu. Frequency išli do stratena aj preto som rád, že sa k tebe pripojil, pretože ako mladý skladateľ má stále čo ponúknuť. Vo White Place si bol pre mňa ale najväčším prekvapením práve ty. Považoval som ťa za filmára (Cube Art) a netušil som, že máš hudobné ambície.

Ja som extrémne vďačný za to, akých ľudí mám okolo seba a akých ľudí mám v rodine, pretože bez nich by som tu určite nebol. Síce si spomenul, že sa Majo pripojil ku mne, ale nie som si istý, či som sa náhodou nepripojil ja k nemu. Čo sa týka tohto projektu, je medzi nami absolútna súhra. Neviem si predstaviť, že by to fungovalo bez neho. Keď spomínaš Cube Art, tam som vďačný môjmu ďalšiemu bratovi Aďovi, že mi dal do toho celého príbehovú víziu, a že máme možnosť natáčať videoklipy, ktoré by sme ináč, ako alternatívna kapela z východného Slovenska veľmi nemohli. Naše možnosti by boli viac obmedzené.

Robiť hudbu s Majom, bolo absolútne prirodzené. Ono to začalo tak, že som mal svoju kapelu, ktorá nedosiahla ani zlomok relevancie Frequency, ale tak zvláštnym spôsobom sme si medzi sebou vytvorili na začiatku súrodeneckú rivalitu. Neskôr sme sa stretli v projekte, kde sme hrali skladby od Muse a to bolo tak prirodzené, keď sme s bratom hrali na jednom pódiu, že som nechápal, prečo sme to nerobili doteraz. Bolo to neopísateľné spojenie, veľmi intuitívne a od toho bodu sme si k sebe hľadali cestu. Hudobne si rozumieme a doteraz sa navzájom veľmi ovplyvňujeme.

Daniel Jenčo

Tri single ročne

So singlom Superposition ste ponúkli veľmi efektný klip. Skvelá hudba, skvelá produkcia. Keďže máte talent a viete si spraviť aj videoklipy vo vlastnej réžii, je to istý druh DIY, no vaša produkcia nevyzerá, ani neznie lowcostovo.

Máme to šťastie, že klipy môžeme robiť s mojím bratom, ktorý je špičkový človek, čo sa týka kamery a estetického oka. Pri tomto poslednom klipe sme si už viacmenej rozložili úlohy. Čo sa týka námetov, to ide väčšinou z mojej hlavy, keďže text píšem ja, aby to viacmenej sedelo ideologicky, ale Majo klip režíroval, čo bolo super, mať človeka, ktorý rozumie mojej vízii. Majo riadil točenie a ďalší brat Aďo to natáčal a finalizoval. Perfektné to je v tom, že sme spolu vyrastali a nápady u nás idú úplne plynulo od jedného k druhému. Výsledok vyzerá tak, ako som si ho predstavoval a niekedy ešte lepšie.

Neviem si úplne predstaviť, že pri našom produkčnom tempe tri single za rok, niekedy aj štyri aj s videoklipmi, keby som nestretol ľudí, ktorí sú tak talentovaní, pretože alternatívne veci sú viac-menej stratové.

Tento klip bol super v tom, že sme mohli aj kvôli tomu vycestovať do Budapešte, natočiť tam krásne nočné zábery, ktoré sme spojili s nočnými zábermi z Prešova. Ďalšia vec, na ktorej vieme ušetriť je to, že je s nami v kapele Stano (Čorej), ktorý má dlhoročné skúsenosti s nahrávaním skladieb a tiež nás usmernil.  Teraz počas korony sme nahrávky robili tak, že sme s Majom doma nahrávali veci, 70 až 80% vzniklo doma v našej izbe. A to je na tom skvelé, že doba umožňuje nahrávať veci lowcostovo a veľmi kvalitne, pričom Stano nás naviedol na cestu, ako to robiť dobre, kvalitne a systematicky.

Našli sme si systém aj v tom, že sme sa naučili nejako nahrávať lebo človek v alternatívnej kapele na východnom Slovensku je tak nejak skladateľom, hudobníkom, interpretom, štúdiovým technikom, šoférom, režisérom, strihačom a všetkým možným. Človek, aby obišiel celý systém, musí sa stále vynájsť.

podcast mojamuzika

White Place: zľava – Stano Čorej (basgitara), Majo jenčo (klávesy, elektronika), Daniel Jenčo (spev, gitara) a Lukáš Fabián (bicie)

Stano Čorej, pôvodný gitarista kapely Nuda, momentálne bubeník kapely Komajota a vo White place basgitarista. Boli ste v pohode s tým, vziať do kapely človeka, ktorý prehlásil, že gitara nemá čo robiť v kapele, pretože nedokáže na sto percent ladiť?

Stano priniesol ako hudobník štyridsať percent svojej osobnosti a zvyšných šesťdesiat ako neuveriteľne skúsený hudobník. Hudobnícky môžem na Stana povedať len pozitívne slová. Okrem toho, keď odchádzal zo skúšky, boli sme veľmi milo prekvapení, pretože tie skladby neboli vôbec z jeho súdka, čo sa týka vecí, ktoré dodnes. Naše veci, aj keď to tak nemusí znieť, sú melodicky aj rytmicky atypické a on sa s nimi popasoval veľmi dobre a profesionálne. K hudobníckemu umu, ktorí sme všetci priniesli dodal obrovské plus mimo týchto skúseností. Mám pocit, že nás aj nakopol, aby sme spravili album, lebo sme boli veľmi dlho v skúšobni, veľmi dlho sme tvorili a ťahali do ideálnych predstáv našu hudbu. Povedal, že tri roky sú dosť na to, aby sme s tým vyšli von a nakopol celú kapelu do zadku viacmenej veľmi dobrým smerom.

Po tých rokoch, čo je s nami, som si všimol, že svoje skúsenosti dávkoval umne a bol pre nás dobrým učiteľom, čo sa týka hudobnej scény na Slovensku. Na jednej strane nám povedal, čo si myslí, že je najlepšie, na druhej strane netlačil svoje návrhy do realizácie, pretože si uvedomoval, že aj my si musíme prejsť tú cestu ako on pred tým a spraviť tie isté chyby, aby sme sa naučili, čo vieme teraz.

Neznejú ako kapela zo Slovenska

Tri roky ste pripravovali debutový album Room. Ponúkli ste z neho single Breath, Well, Books, Extro a dostali ste sa do rotácií Rádia_FM a zaujali ste na showcasovom festivale Sharpe. Zaujíma ma, či pri skladaní myslíte nielen na štúdiové prevedenie, ale aj na to, ako to zahráte naživo?

Pri prvom pohľade už vidno, že ten pódiový setup je troška iný oproti ostatným kapelám a to v tom, že je veľmi komplikovaný a prešpekulovaný a to hlavne kvôli tomu, že sa snažíme hrať všetko naživo, vrátane elektroniky, aby to nebolo púšťané od začiatku do konca, ale zahrané naživo. To je to, kvôli čomu skladám klobúk pred mojím bratom. Do nahrávok dávame v mnohých prípadoch nezahrateľné veci, ktoré. v nich sú a tvoria harmónie a môj brat vždy, aj počas skladania myslí dva mesiace dopredu, ako to nahrám. Každý má svoje party, ale Majo je človek, ktorý musí byť presne nad celou nahrávkou a myslieť dopredu. Dúfame v to, že je to plus, že na koncertoch hráme všetko hráme naživo, aj keď to pre nás znamená viac starostí. Verím, že sa to prenáša cez reproduktory k ľuďom a vnímajú, že to je naživo.

Na Sharpe sme Superposition zahrali prvýkrát verejne a celkovo bolo pre nás vzrušujúce, že sme predstavili aj nové skladby z pripravovaného albumu. V tom bol pre nás koncert iný. Na prípravu sme mali extrémne málo času, keďže máme náročný setup. Vydýchli sme si až po koncerte.

Showcasové festivaly hostia profesionálov z hudobnej branže. Od organizátorov, cez rôznych manažérov až po agentov. Aké ste mali odozvy po svojom koncerte?

Keďže sme ostávali v Bratislave, ešte sme sa pomotkali po koncerte. Prišlo za nami viacero ľudí s tým, že nás pochválili a motivovali. Jedno, čo vyčnievalo spomedzi všetkých rozhovorov bola jedna baba, ktorá bola prekvapená z toho, že počuje zahraničnú kapelu, ktorá medzi pesničkami rozpráva po slovensky a prišla sa poďakovať za koncert. Potešilo ma, keď hovorila, že to neznelo slovensky, čím nechem dehonestovať slovenskú scénu, bol to pekný kompliment. Viacero ľudí bolo prekvapených, že o nás ešte nepočuli.

Mali sme nešťastie v tom, keď sme vydali debut, došla korona, lebo ten čas zastavil kultúru na určitú dobu. Už sa to nejako rozhýbalo, hralo sa v lete, ale pocitovo je to stále veľmi zvláštne, pretože veľa segmentov fakt nefunguje a preto nás tieto reakcie potešili.

Takisto je potešiteľné, že neodkladáte prácu s debutovým albumom Room na neskoršie obdobie a zároveň prichádzate s novým materiálom, ktorý predznamenáva druhý album. Čo nám k nej môžeš zatiaľ prezradiť?

Druhá platňa sa bude volať In context a mala by priniesť skladby z prvého albumu do kontextu, do širšieho chápania a približne dve tretiny albumu sú zvukovo už počnúc skladbou Superposition iné, verím, že si ten posun všimnú aj poslucháči. Album by sme radi vydali v budúcom roku, zároveň chceme predstaviť dva, možno tri single, pretože cítime, že tam máme radi viacero skladieb a sú silnejšie. Brat nám zase pomôže s natočením videoklipov.

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie a zvuk podcastu: Dušan Papp
foto: Dušan Papp a archív White Place
viac o White Place

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Podcast