By Spevák Meat Loaf zomrel vo veku 74 rokov
Nezameniteľný zjav a nepomýliteľný spev, to boli hlavné poznávacie znamenia pre speváka, skladateľa a herca Marvina Lee Adaya, ktorý sa premenoval na Michaela a ktorého celý svet poznal pod umeleckým menom Meat Loaf.
Jeho hudobná kariéra sa začala v Los Angeles, kde so skupinou Meat Loaf Soul predskakoval Van Morrisonovi. Popri lokálnych úspechoch nahrávok ho výrazne zviditeľnilo jeho účinkovanie v losangeleskej produkcii muzikálu Hair. Tam niekde sa začala jeho celoživotná trauma, podľa ktorej ho hudobný priemysel nikdy nebral vážne a označovali ho väčšinou za hudobného klauna. Aj keď ho to celý život trápilo, myslím, že to dokonale dokázal využiť vo svoj prospech a urobil si z toho prednosť. Pomohol mu v tom hlavne jeho producent a priateľ Jim Steinman, s ktorým sa stretli na castingu jedného z muzikálov. Jim bol v tom čase už uznávaným autorom divadelnej hudby a Marvinov prejav ho veľmi oslovil. Spojil ich rovnaký pohľad na hudbu a na to, čo by mala dávať poslucháčom. Ich prvé spoločné dielo sa rodilo dlho a zložito. Ale všetko úsilie a námaha, ktoré vznik albumu Bat Out Of Hell sprevádzali, priniesli zaslúžený úspech. Od jeho vydania v roku 1977 až doteraz patrí k najpredávanejším albumom na svete. Predalo sa ho okolo 40 miliónov a v UK Album Chart sa udržal 522 týždňov (čo je cca 10 rokov. Dlhšie tam boli len Rumours od Fleetwood Mac a Dark Side Of The Moon od Pink Floyd). Single z albumu vychádzali postupne až do roku 1979.
Úspech pokračoval albumom Dead Ringer z roku 1981. Bol síce omnoho menší než pri Bat Out Of Hell, ale udržiaval a rozvíjal koncept výnimočného spojenia rockovej hudby a divadelnej obrazotvornosti. Jim Steinman spolu s Meat Loafom vytvárali diela, ktoré samostatne a aj ako celok mali podobu divadelnej hry. V ich skladbách sa dá pri počúvaní vždy zažiť kompletný príbeh, ktorý si každý môže vizualizovať sám. V tom sa podľa mňa skrýva ich jedinečnosť.
Ďalší návrat na výslnie prišiel v roku 1993 s albumom Bat Out Of Hell II – Back Into Hell. Takmer až do mainstreamu sa dostali skladby, ktoré pokračovali v jasne stanovenom koncepte Jima Steinmana. V mnohých krajinách sa na jednotku v singloch dostala skladba I’d Do Anything for Love (But I Won’t Do That), ktorú Meat Loaf naspieval so speváčkou Lorraine Crosby. Vo videu však do jej spevu “otvára ústa” Dana Patrick. Na koncertoch ju však spievala Patricia Russo.
Popri tejto balade v tom čase výborne fungovala aj skladba Rock and Roll Dreams Come Through, ktorú Jim Steinman prvýkrát nahral na svoj sólo album so spevákom Rorym Doddom.
Osemdesiatkový pop rock dostal prednesom MeatLoafa rozhodne väčšie “gule” a skladba určite mnohonásobne vyrástla. Posúďte sami.
Po Bat dvojke ešte vyšla aj trojka a ďalšie albumy, ktoré však už na úspech spomínaných albumov nedosiahli. Rozhodne však stoja za vypočutie. Znejú stále rovnako silno emotívne a šperkujú štýl, ktorý si Meat Loaf a Jim Steinman sami vytvorili. Nikto ich v tom nepredbehol ani nedobehol. A asi sa ani nikto nepokúšal, lebo to bola vyslovene ich záležitosť. Aj keď Jim stihol napísať aj veľké hity pre Bonnie Tyler ( Total Eclipse Of The Heart, Holding Out For The Hero…), Air Supply ( Making Love Out Of Nothing At All), The Sister Of Mercy (More) a ďalších ich spoločná tvorba je a bude vždy výnimočnou ukážkou dokonalej autorsko-interpretačnej spolupráce. Jim odišiel do hudobného neba 19.apríla 2021. Meat Loaf to vtedy komentoval: “We didn’t know each other, we were each other.” 20.januára 2022 odišiel aj Meat Loaf. Ich spoločné dielo zostáva s nami a verím, že nadlho.
text: Rado Mešša
foto: Meat Loaf archív
