Novinky

Slovenský spevák a skladateľ Peter Aristone predstavuje svoj nový album spoločným singlom a klipom s “ex-spajskou” Mel C.

Slovenský spevák a skladateľ Peter Aristone prichádza tento týždeň so svojim prvým sólo albumom “19 Days in Tetbury”. Dostal názov podľa anglickej dediny, v ktorej dva roky postupne vznikal pod dohľadom producenta Grega Havera. Na albume sa objavia aj skutočne hviezdny hostia – Mel C, členka skupiny Spice Girls, James Dean Bradfield, spevák a frontman skupiny Manic Street Preachers, či švédska speváčka Emma Ejwertz, s ktorou napísal dve pesničky.

Túto sobotu 22. marca 2014 večer ho Peter v prítomnosti Mel C a krstného otca Davida Kollera  oficiálne pokrstí na koncerte v pražskom Hard Rock Café.

Nakrúcal sa v Londýne v štvrti Kensal Rise pod režisérskou taktovkou holandského režiséra Antona van der Lindena. Ten sa doteraz zameriaval skôr na hip hop a dubstep a autorsky sa podieľal napríklad na klipoch kapiel Dope D.O.D. alebo Noisia, ktorí sú vo svojich žánroch medzinárodne uznávanými interpretmi.

http://youtu.be/qc9LO0eRxxw

PeterAristonePR-300114-0110Melanie C o spolupráci s Petrom povedala:

„V mojej kariére som mala šťastie pracovať s rôznymi umelcami a vždy som sa tešila na spoluprácu, najmä so spevákmi. Hneď po vypočutí “Cool As You” som sa s nadšením zapojila do projektu a bolo mi potešením s Petrom pracovať „.

Peter dodáva: „Som úplne nadšený, že môžem spolupracovať s medzinárodne uznávanou speváčkou akou je Melanie C. Tento môj druhý UK singel je pre mňa ako splnený sen. Jej spev a jej prínos na nahrávke je fenomenálny a výsledkom je nádherný a silný duet, ktorý sa, verím, bude naozaj páčiť.”

O Petrovi Aristone :

Peter Aristone má 33 rokov. Hudbe sa venuje odmalička a pre dráhu muzikanta sa rozhodol už v štrnástich. Po absolvovaní priemyslovky odišiel šudovať do Prahy na Konzervatórium Jaroslava Ježka. Po jeho absolvovaní v roku 2005 zostal žiť v Prahe. Pracoval ako zvukový inžinier a podieľal sa napríklad na albumoch skupiny Elán. Ako muzikant účinkoval najmä v experimentálnom rockovom kvartete Personal Signet a v poprockovej kapele Popcorn Drama, s ktorou v roku 2011 vydal album a predskakoval na koncertoch Anastacie v Prahe, Bratislave a Budapešti. V roku 2012 sa vydal na sólovú dráhu a jej prvým počinom je album  19 Days in Tetbury.

aktualizované info :www.peteraristone.com

https://www.facebook.com/peteraristonemusic

foto Katja Ruge 2Rozhovor s Petrom Aristone

Žiješ v Prahe. Kedy si tam z rodného Slovenska prišiel?

Už v štrnástich som si bol úplne istý, že chcem robiť hudbu. Chcel som ísť na konzervatórium, ale rodičia ma presvedčili, aby som dokončil priemyslovku. Chápem ich, videli v tom väčšiu istotu. Po niekoľkých mesiacoch na priemyslovke som vedel, že to nebola dobrá voľba. Bol som zlý študent. Chodil som za školu, hral na gitaru, zakladal prvé kapely a skladal prvé pesničky. Na konzervatórium som išiel, až keď som priemyslovku dokončil. Jediné konzervatórium, na ktorom sa vtedy učil pop, bolo Konzervatórium Jaroslava Ježka v Prahe. V Bratislave taká škola nie je. Otec ma vtedy odviezol do Prahy, na príjmačkách som uspel, šesť rokov som na konzervatóriu študoval a nakoniec som v Prahe zostal. Mal som tam už mnoho kontaktov a aktivít.

Na akej hudbe si vyrastal?

V puberte som najviac počúval Depeche Mode a The Cure, priviedla ma k nim sesternica, ktorá ich zbožňovala a tupírovala si vlasy ako Robert Smith, a tiež Oasis, Blur, Manic Street Preachers a podobné kapely. Po šestnástom roku života mi učaroval grunge – Pearl Jam, Soundgarden, Nirvana. Prišiel ku mne trochu neskoro, až keď už Kurt Cobain nežil. Na tej muzike ma najviac priťahovala slobodomyselnosť, ktorú som z nej cítil. Bola pre mňa veľmi úprimná, bol v nej názor na život.

foto Charlotte Speechley1Máš v sebe slobodomyselnosť, ktorú si obdivoval pri grungeových kapelách?

Teraz už áno, ale cesta k nej bola zložitá. Dlho som totiž čelil množstvu názorov na to, ako by som mal robiť muziku. Pritom to často mysleli dobre, čo sa týka aj môjho managementu. Postupom času sme si názory na moju tvorbu vyjasnili a pracujeme spolu dodnes.

Pred začiatkom sólovej dráhy si bol členom skupiny Popcorn Drama a v roku  2011 ste vydali  album Včera bude. Prečo nepokračuješ s kapelou?

Popcorn Drama prešla troma fázami vývoja a každú charakterizuje iná skupina ľudí. V poslednej fáze už v kapele vedľa mňa boli iba nájomní hráči a paradoxne sa mi s nimi robilo najlepšie. Keď však došlo na písanie nového materiálu, zostalo to zase iba na mne. Vtedy som sa rozhodol ísť na sólovou dráhu. Povedal som si, že Popcorn Drama už aj tak nie je kapela v pravom zmysle slova, pretože robím všetko sám. To bolo v roku 2012.

foto Andy Lesauvage2Bolo to dobré rozhodnutie?

Vnímam to tak. Sólová dráha mi dáva slobodu a nezávislosť v tvorbe, teda veci, po ktorých som vždy túžil. Nemusím sa nikoho pýtať, či sa mu moje nápady páčia, či mu vyhovuje štýl, ktorým to chcem robiť. Niekto si môže myslieť, že si ako sólista takpovediac masírujem ego. Ja som sa už od dôb štúdia na konzervatóriu snažil byť členom kapely. Prešiel som asi siedmymi, ale všetky sa skôr, či neskôr rozpadli. A vždy to skončilo na tom, že predstavy členov boli rôzne, prípadne každý ku kapele pristupoval inak. Poslednou kvapkou v rozhodovaní o mojej budúcnosti bol rozchod skupiny Popcorn Drama. Povedal som si, že život je príliš krátky, a keď mi nie je súdené mať kapelu, budem to robiť sólovo.

S Popcorn Drama si spieval po slovensky a ako sólista po anglicky. Prečo?

Pretože som po anglicky spieval odmalička. Keď som si skladal prvé pesničky, mali anglické texty. Tiež som viac počúval anglo-saskú hudbu než domácu a v neposlednom rade je dôležité, že som nahral album, s ktorým sa chcem ukázať v zahraničí. Okrem toho si myslím, že zniem v angličtine lepšie. Cítim, že mi viac sedí.

Cítiš sa v nej istý?

Celkom áno. Keď som mal osemnásť, žil som asi trištvrte roka v Austrálii. Aj tam som sa samozrejme venoval aj hudbe. Stretol som tam pár muzikantov, s ktorými sme sa stretávali v skúšobni. Koncert nám síce nevyšiel, ale celý čas som nasával ich kultúru a samozrejme som tam hovoril a spieval po anglicky.

foto Katja Ruge 4Pesničky na tvojom albume 19 Days in Tetbury sú popové. Bola to pre teba prirodzená voľba?

Nikdy som o tom takto nepremýšľal, štýl som si neurčoval dopredu. Pesničky skladám iba s jedným nástrojom, buď s gitarou, alebo na klavíri. Keď sa mi motív, harmónia a melódia zapáči, rozpracuvávám ju ďalej. Tvorím úplne slobodne, ničím sa neobmedzujem. Keď sme začali nahrávať album, nebol som ešte rozhodnutý, aký bude jej zvuk. To všetko vznikalo až na mieste a spontánne. Paradoxne z toho nakoniec vznikli jednoduché, melodické, proste popové pesničky.

Môže byť pop úprímný?

Mám v sebe dlhodobý rozpor. Milujem pop, ale neznášam spôsob, akým sa robí. Keď píšem pesničky, pristupujem k tomu až undergroundovo, bez najmenšieho kalkulu, či zámeru. Nemám kreatívny proces spojený s biznisom. Myslím si, že biznis by mal prísť na rad až potom.

O čom spievaš?

Väčšinou o osobných veciach. Na textoch som pracoval s anglicky hovoriacimi ľuďmi, ktorí sledovali, aby všetko, čo zaspievam malo zmysel. Niektoré veci sa totiž v angličtine hovoria inak, spôsobom, ktorý u nás možno hneď nepochopíme, ale pochopia ho v anglicky hovoriacich krajinách. Texty na albume sú úprimné, žiadny kalkul, žiadny výmysel.

PeterAristonePR-300114-0142Na albume hosťuje niekoľko zaujímavých osobností. Napríklad Mel C, členka skupiny Spice Girls.

Melanie C je speváčka, ktorú mnoho ľudí vníma negatívne a podľa mnohých už vraj nemá čo v hudbe povedať. Pritom nahrala päť vynikajúcich sólových albumov. Pamätám si, že mi na konzervatóriu môj kolega jeden z nich púšťal a veľmi sa mi páčil. Počúval som ho stále dookola a zamiloval som si ho. Keď mi potom v štúdiu v anglickom Tetbury, kde sme album nahrávali, producent Greg Haver navrhol, aby sme skúsili na spoluprácu osloviť Mel C, bol som nadšený. Poslali sme jej celý album a ona si na duet vybrala pesničku Cool As You. Mali sme ju už nahratú iba s mojim spevom, ale radi sme ju prehrali ako duet. Mimochodom, práca v štúdiu s Mel C. bol obrovský zážitok. Úplne predčila moje očakávania. Bola profesionálna, bez hviezdnych manierov, prirodzená, priateľská a veľmi milá.

Ďalším hosťom na albume je James Dean Bradfield, spevák a gitarista skupiny Manic Street Preachers. Ako si sa dostal k nemu?

Bol to ďalší nápad producenta Grega Havera, z ktorého som bol nadšený, pretože Manic Street Preachers je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel. Greg Jamesa naháňal asi štyri mesiace. Nakoniec na žiadosť o duet odpovedal, že mi do pesničky nahrá gitarový part a zaspieva vokály, duet ale robiť nechcel, pretože podľa neho to je krásna pesnička a vraj by ju len pokazil. Je to veľmi plachý a skromný človek, dokonca si myslím, že veľmi ťažko nesie svoju slávu. Na mojom albume sa podieľal na skladbe Crash And Burn, gitary v nej sú presne v štýle Manic Street Preachers. Vo vokáloch ho asi spoznajú iba zasvätenci.

Hosťuje na albume ešte niekto ďalší?

Švédska speváčka a gitaristka Emma Ejwertz, s ktorou som sa zoznámil v Los Angeles, kde žije. Začali sme spolu skladať pesničky a dve z nich sú na albume. V jednej so mnou spieva duet. Okrem toho sa na nahrávaní albumu ešte podieľalo množstvo ďalších výborných muzikantov.

zdroj: Rado Mešša

foto: autori v názve fotiek

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Viac:Novinky