Od Rasťo Kopina: Keď mi znie celok dobre, jazyk neriešim
Košice – Košická zostava Nocadeň pôsobí na slovenskej hudobnej scéne trinásť rokov a na svojom konte má šesť albumov. Ako priznal spevák, skladateľ a textár Rasťo Kopina, dôležitým momentom v životopise kapely bol jej bleskový štart s debutovou platňou v roku 2000, necelé tri roky po vzniku skupiny.
Prvý album mal nekomplikovaný názov Nocadeň a odrážal v sebe nakumulovanú energiu s ťažiskom v hudobných ideáloch štyroch mladých hudobníkov. Pilotným singlom sa stali Steny a postupne zarezonovali aj ďalšie skladby – Budím sa sám, Vietor a dážď, Pod lampou, Organizmy alebo Heroín. Mozaika prepletená poetickým prístupom k textom s výbušnou silou rockových liniek, ktoré bratia Kopinovci dokázali vo viacerých momentoch vhodným spôsobom skrotiť, prinútili verejnosť (odbornú, aj laickú) zvýšiť pozornosť. „Možno sa to pri rozhovore nezdá, ale dokážem v sebe nahromadiť energiu a v pravý čas ju použiť. V čase, keď vyšiel prvý album som mal 23 rokov a zaradili sme na neho aj piesne, ktoré som zložil už vo svojich osemnástich. Preto je z neho cítiť mladícke nadšenie, snahu presadiť sa a vieru spojenú s ideálmi. V osemnástke, devätnástke sa človek pozerá na svet úplne inak a práve toto všetko je na našom debute,“ spomínal Rasťo Kopina.
Charakteristickou črtou Nocadeň sa stala precíznosť pri definovaní vlastných pocitov s tým, že zmysel pre detaily sa premietol aj do vizuálov súvisiacich s ich tvorbou. Hneď pri debute neponúkli vášeň, energiu a silu iba prostredníctvom dvanástich skladieb, ale symbolicky s nimi zladili buklet do ohnivo červenej farby. „Keď si kedykoľvek vypočujem Lávu alebo Heroín, stále v nich cítim nespútanú silu. Náš priateľ Isobutane, ktorý pre nás robil niekoľko remixov, nám povedal, že skladbou Heroín sme postavili základy slovenského post rocku. Časom sme sa síce profilovali, no odkaz post rocku ostal v našej tvorbe naďalej jasne definovateľný,“ uviedol Rasťo Kopina.
Debutový album Nocadeň zarezonoval nielen na Slovensku, ale kapele otvoril dvere aj na poľský trh. Postupne neostalo iba pri slovenských skladbách, pretože okrem ich prekladov sa bratia Kopinovci začali u našich severných susedov realizovať autorsky. Spoluprácou s Patrycjou Markowskou alebo Karolinou Kozak iba potvrdili univerzálny fenomén hudby, ktorý je nadradený všetkým ostatným zákonitostiam šoubiznisu. „Neviem písať anglické texty, a preto som v tomto smere limitovaný. Som si istý, že keď je hudba dobrá, ľudia vonku dokážu akceptovať aj iný jazyk ako angličtinu. Nám sa to podarilo pri prvom albume, ktorý v Poľsku vyšiel v nezmenenej podobe, lebo hudba s textom vytvárala neoddeliteľný charakter celej kapely. Ak sa cudzinec dostane k našej hudbe a nerozumie slovám, nepochybuje o tom, že text je kvalitný. Hudba je natoľko univerzálny jazyk, že ňou vieš opísať celú paletu svojich pocitov. Pokiaľ toto niekto dokáže zachytiť, môže spievať hocijako, trebárs aj po islandsky. Rozumiem predsudkom ľudí, pre ktorých je text v inej reči nezvyčajným javom, no sám za seba môžem povedať, že som schopný počúvať skladby v ich rodnej reči a vôbec mi neprekáža, či je napísaná v poľštine alebo švédštine. Keď mi znie celok dobre, jazyk neriešim,“ zdôraznil Rasťo Kopina.
Ukážku skladby Heroín si môžete vypočuť: http://nocaden.sk/data/albums/1/audio/11.mp3
Text: Imrich Makó
Foto: Archív
