Predstavujeme

D. Gurbaľová: Keď plačem, nech ľudia plačú so mnou

V poradí dvanáste finále Košického rockového kolotoča – RoKoKo ponúklo päť kapiel – Midas, Kvety v podpaží, Backroll, Agonica a Jet-Set. Každý z finalistov sa prezentoval prostredníctvom dvoch skladieb, ktoré hodnotila porota v zložení Jozef Dodo Olajoš (hudobný skladateľ a hudobník), Štefan Hundža (vynikajúci rockový a muzikálový spevák hosťujúci na pódiách slovenských divadiel) a Ladislav Vasiľ (riaditeľ RoKoKo, hudobník a referent kultúry MMK.)

Víťazstvo, možnosť stráviť dva dni v nahrávacom štúdiu a vystúpenie v rámci osláv Silvestra na Hlavnej ul. v Košiciach získala kapela Midas. Dominika Gurbaľová  Marek Gmuca, Miro Grega, Miroslav Komolík a Martin Gmuca sa stretli len nedávno a RoKoKo bola ich prvá verejná prezentácia. „Náš príbeh sa začal celkom zaujímavo. S gitaristom Mirom Komolíkom som sa spoznala cez internet. Keďže sa obidvaja venujeme hudbe, viac ako rok sme mali veľké reči o tom, že niečo spolu podnikneme. Na jednej strane som si priala, aby sme prešli od slov do skúšobne, ale zároveň som to vnímala ako námet do relácie Snívajte s nami. Nakoniec sme sa takmer po dvoch rokoch naozaj stretli a spolu s bubeníkom Mirom Gregom a basákom Marekom Gmucom sme začali riešiť, či neskúsime predsa len hrať. Kvôli mojej škole to však prvýkrát nevyšlo. Nakoniec mi to nedalo pokoj a po nejakom čase som im zavolala, či ma ešte zoberú. Opäť sme sa stretli asi pred dvoma mesiacmi a nikdy by som neverila, že všetko sa zvrtne tak rýchlo,“ poznamenala s úsmevom speváčka Dominika Gurbaľová.

Midas vo finále RoKoKo 2010 ponúkli skladby Zakázaný, ku ktorej napísal text Imrich Makó a hudbu zložila D. Gurbaľová a Navždy snáď z autorskej dielne M. Komolíka. Ako nám mladá talentovaná speváčka prezradila, dôležitú úlohu hrá pre ňu text a jeho precítenie na pódiu. „Keď som na pódiu a môžem žiť svoj sen aspoň na okamih, vždy mi je do plaču. Spevák je svojim spôsobom herec, ktorý ponúka pieseň cez svoje emócie. V tomto prípade zohráva dôležitú úlohu text, ktorý sa snažím interpretovať spôsobom, aby ho ľudia cítili so mnou. Keď plačem, nech plačú so mnou a keď skáčem, tak nech skáčeme spolu. Vždy mi ide iba o to, aby bol môj prejav prirodzený a úprimný bez umelých afektov. Ak si dokážeme všetci užiť koncert na pódiu, či pod pódiom, budem spokojná,“ vysvetlila D. Gurbaľová.

V jej prípade učebnicovo platí, že jablko od stromu ďaleko nepadá, pretože otec hrá v divadle v orchestri, mama učí na ZUŠ, sestra absolvovala konzervatórium, strýko je dirigentom a bratranci sú opernými spevákmi. „Hudbu mám v génoch od narodenia. Spievať a hrať na gitare je pre mňa prirodzené a preto to nevnímam ako nejaký veľký „úžas“ alebo „objav“. Jednoducho milujem to. V minulosti som pôsobila v jednej gospelovej kapele a hoci sme spolu hrali iba šesť mesiacov, bola to pre mňa výborná skúsenosť. Teraz som v kapele Midas a som veľmi rada, že môžem s chlapcami hrať a spievať,“ zdôraznila D. Gurbaľová.

Zaujímavo vyznieva názov kapely – Midas. Pôvod kráľa Midasa treba hľadať v gréckej mytológii a hoci kapela príbehu neprikladá prioritný význam, jeho aj v súčasnej dobe aktuálnemu odkazu sa v princípe nebránia. „Tento názov bol pôvodne pracovný a keďže máme s ním za sebou prvé vystúpenie, zrejme nám už ostane. Hoci chlapci navrhovali anglické názvy, bola som proti, keďže sme slovenská kapela. Nakoniec zo mňa vypadol Midas a kto by nepoznal jeho príbeh, môže si ho prečítať v gréckych bájach. Kráľ Midas doplatil na svoju pýchu. Nemali by sme teda zabúdať rešpektovať aj iných, lebo keď raz ublížime alebo padneme na ústa, musíme vynaložiť veľmi veľa pokory, aby sme dostali ďalšiu šancu,“ uviedla D. Gurbaľová.

text a foto: Imrich Mário

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.