Majú talent a vytvorili kapelu s originálnym repertoárom. V roku 2019 sa Yana Ryzhak zoznámila s Darynou Dyachenko a rozhodli sa založiť si vlastnú kapelu. Mali hudobné vzdelanie, ale svoje primárne nástroje odložili a spravili to inak. V Užhorode, meste pri slovensko-ukrajinských hraniciach v Zakarpatskej oblasti, sa začala písať história skupiny Not One.
„Keď som mala trinásť rokov, mala som ťažké obdobie a vtedy som si veľmi obľúbila Twenty One Pilots. Stali sa akoby rodičmi našej kapely. V tom čase som nemala žiadnych priateľov – hudobníkov, ani gitaru, ani som nevedela nič o tvorbe hudby. Ale naozaj som veľmi chcela tvoriť,“ hovorí Yana Ryzhak.
Prvým nástrojom, ktorý Yanu priviedol do sveta hudby, bolo ukulele. Jedného dňa sa Jana stretla s budúcou gitaristkou Dariou. Neskôr s klaviristkou Jevgeniou Belajovou, spolužiačkou a v tom čase Dariinou blízkou priateľkou. Všetky tri sa spojili a urobili si vlastnú kapelu. Takmer každý deň sa stretávali, vyberali si názov, piesne a texty.
Prvý koncert odohrali Not One asi o dva roky neskôr na otvorenom pódiu Alive Sad. „Bol to zlom a náš malý splnený sen. Ľudia počúvali, bavili sa, dokonca si vyžiadali prídavok,“ spomína Yana.
S hudobným klubom Alive neskôr spojili sily a usporiadali festival pre mladých ľudí s názvom Youth. Zišlo sa na ňom asi dvadsať umelcov z rôznych oblastí: hudobníci, tanečníci a stand-up komici. Na tomto festivale objavili Not One basgitaristku Bohdanu Feduretsovú, ktorá s kapelou dodnes vystupuje.
Yana sa tiež zúčastnila hudobného programu v rámci Erasmu+ s názvom Fusion Experience. Dva týždne žila v Nemecku, tvorila hudbu spolu s ďalšími účastníkmi a pripravovala sa na dva festivaly v Berkhume a Hagene. Zišli sa tam interpreti z rôznych krajín. Bolo to inšpirujúce.
Nič však nefunguje bez prekážok. Neustále striedanie hudobníkov, rušenie koncertov, nevydarené vystúpenia, to je niečo, čo pozná každá kapela. Okrem toho v roku 2024 dievčatá odišli študovať do zahraničia. Ich kreativita tým začala stagnovať.
Yana spolu s basgitaristkou Bogdanou pokračovali v akustickom vystupovaní na koncertoch. Na jednom z nich sa stretli s bubeníkom Jurijom Livakom.
Yana poznamenáva: „Rýchlo sme sa dohodli, pretože bez bicích to nie je ono.“ Dievčatá dostali novú šancu vystúpiť v plnokrvnej zostave. No prišla ďalšia kríza. „S Danou sme upadli do akejsi apatie… Nevedela som sa dať dokopy a vziať do ruky nástroj,“ opisuje Yana prelom minulého a tohto roka, keď to už vyzeralo tak, že skupina končí. Neskúšali, stretávali sa zriedkavo, kapela upadala. Lenže v súkromných správach začali dievčatám chodiť nové pozvánky na koncerty. To ich nakoplo.
„V skutočnosti som veľmi vďačná Jurimu, pretože to bol on, kto nás aspoň raz alebo dvakrát mesačne ťahal na skúšku. A potom našiel gitaristov a začali sme sa stretávať a fungovať ako nová kapela,“ hovorí Yana.
Teraz pracovný deň hudobníkov vyzerá takto: Yana prinesie text a motív piesne, začne hrať, Jura okamžite začne bubnovať rytmus a pridá sa basgitaristka Dana. „Tvoríme spoločne. Mixujeme, čistíme, prepracovávame a zdieľame nápady, ako urobiť pieseň zaujímavejšou a s pútavým zvukom,“ vysvetľuje Yana Ryzhak.
Na koncertoch má Not One vlastné rituály. Pár minút pred nástupom vedú úprimné rozhovory o všetkom, aby sa ešte viac zblížili a posilnili, žartujú, aby sa navzájom emocionálne podporili. Po vystúpení sa objímajú a tento rituál volajú rakytník.
Radi komunikujú s publikom, v čom vyniká hlavne Dana. Yana zas akcentuje spoločensky dôležité témy. To sa odráža aj v textoch piesní, ktoré sú vytvorené na podporu ľudí s duševnými poruchami a depresiou.
Not One sa snažia ísť vlastnou štýlovou cestou. Dane a Yane aj v tomto pomohlo spojenie s bubeníkom Jurijom, ale tiež stretnutie so skupinou Western Wolves. Snažia sa experimentovať nielen s rockom, ale aj s popom a lyrikou.
Aktuálne sa Not One chce zavrieť do štúdia a nahrať debutový mini album.
Text: Maksym Halashko
Preklad a editácia: Scarlet Harová
Foto: Maksym Halashko