Čo časom zostane z reality a čo je len sebaklamom v spomienke? A je sebaklam v spomienke zámerný, alebo je to nevyhnutná skutočnosť zapríčinená časom? Možno trošku filozofickými, ale o to viac zaujímavými otázkami sa bude zaoberať aj ďalšia zo série výstav pod názvom Keep Back Shadow projektu Young Art Blood, ktorý s podporou EHMK 2013 a Ministerstva kultúry už druhý rok prináša v meste Prešov občianske združenie Wave.
Čas plynie a z toho, čo sme v živote videli, cítili, zažili zostávajú len spomienky. No spolu s jeho plynutím si človek vo svojom podvedomí vytvára akúsi alternatívnu, možno ideálnu, realitu, ktorá spomienky deformuje. Čím dlhšia je čiara na časovej osy od prítomnosti k spomienke, tým väčšia je v našej spomienke odchýlka od reality. Zhmotnenie obrazu spomienky a jej priloženie k obrazu reality vytvára akúsi novú, chaotickú a ťažko lúštiteľnú koláž, ktorá človeka zaskočí. Asi takto by sme mohli definovať koncept mladej prešovskej výtvarníčky Dagmar Marvevovej, absolventky Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, ktorá vo svojej najnovšej sérii obrazov spomína na dom svojich starých rodičov. Na fotky domu prikladá skice, ktoré sa opierali len o jej spomienky. Realita zachytená objektívom fotoaparátu, spolu s na míle od reality vzdialenou spomienkou, zrazu vytvára pre oko akýsi znepokojujúci chaos a zároveň vytvára v obraze pohyb. Pohyb na časovej osy, pohyb neuchopiteľný, mentálny. Spomienka priložená k realite obnažuje na obraze samú seba a ukazuje svoju nedokonalosť. Alebo to môže byť aj naopak. Realita je nedokonalá a spomienka je tou, čo nám zabezpečuje upokojujúcu dokonalosť.
Časom sa zaoberal vo svojej inštalácii aj druhý vystavujúci prešovský absolvent FU TUKE Jozef Poník. Teda, skôr ho rozoberal, ako sa ním zaoberal. Na svojej časovej osy sa akoby snažil zhmotniť lineárnosť času ale zároveň podčiarkuje jeho trvanie. Inštalácia je zobrazením dvoch neznámych časových bodov, začiatku a konca, ktoré sú pred ľuďmi, napriek všetkej vyspelosti, zahalené tajomstvom a toho, čo je medzi tým. Zároveň však nekonečné a stále sa opakujúce otáčanie hodinových ručičiek môže čas zobrazovať ako cyklický, obiehajúci na akejsi časovej orbite, stále sa vracajúci do tých istých polôh. Konkurujúc majstrom hodinárom pripravil niekoľko zázračných strojčekov, ktorých malé ozubené kolieska už teraz tikajú a odpočítavajú čas do začiatku výstavy.
Keďže v projekte Young Art Blood ide vždy o spojenie výtvarného a hudobného umenia, inak tomu nebude ani teraz. A, samozrejme, aj v tomto spojení sa bude pri vernisáži skloňovať čas a spomienka. Martin Sepeši ( známy ako VJ Sepesi Gro) bude naživo, bez slov, na obrazovke svojho počítača pred návštevníkmi spomínať na spomienky Dagmar Marvevovej. Projekciu, v ktorej bude Sepeši celý večer rekonštruovať tvorbu vystavených obrazov a vytvárať tak akúsi neexistujúcu spomienku, ktorá ale nemusí mať od reality ďalej, ako spomienka skutočná, bude dopĺňať Anton Kónya. Mladý hudobník bude reagovať na sekvencie práve tvorených obrazov a pretavovať tak daný moment v melódiu. Kto vie, ako nám tóny, ktoré budeme počuť pri vernisáži, budú znieť v spomienkach. Ale to už je hudba budúcnosti.
Ak sa chcete prísť unášať časom a strácať v spomienkach, potom nezabudnite, že výstava Keep Back Shadow a jej tvorcovia na vás budú čakať v stredu 31. júla o ôsmej hodine večer v prešovskom klube Wave.
zdroj: Peter Medviď