KAREL GOTT: „Nechcem zostať zacyklený v gottovskom stereotype“

Karel Gott stále spieva ako o život a pravidelne vydáva ďalšie a ďalšie albumy. Kým na dvoch predchádzajúcich osobitým štýlom prezentuje svetové popové evergreeny, aktuálny album „S pomocí přátel“ prináša niečo celkom nové. Tými priateľmi sú navyše muzikanti, u ktorých by ste väzbu s Gottom možno ani nečakali. Najslávnejší český spevák sa totiž spojil s kolegami neraz o generáciu mladšími, ktorí majú dnes presne toľko rokov, ako sám maestro v časoch, keď začínal. Gottova hviezda vlastne odvtedy nikdy nevyhasla.

K šesťdesiatym rokom sa často a rád vraciate. Zrejme to bolo pre vás šťastné a dôležité obdobie.

Presne tak. V 60. rokoch sa pomaly začali roztápať politické ľady, čo sa neskôr odzrkadlilo aj v muzike. Začala k nám prenikať hudba z vonku a my sme ju už smeli hrať. Nebola však k dostaniu v predajniach a ani v rádiu ju príliš často nehrali. My, teda začínajúci muzikanti, sme sa preto cítili ako rebeli. Na prelome 50. a 60. rokov sme hrávali väčšinou v kaviarňach – taká Alfa či Vltava, to boli české Las Vegas bez kasín. Živé kapely, skvelí muzikanti, svetové hity … a ľudia šaleli. Krásne časy.

Mám pocit, že ste kúsok tejto atmosféry preniesli aj na album „S pomocí přátel“…

Som naozaj rád, že to tak cítite. Autorov pesničiek som nenútil k žiadnej štylizácii. Práve naopak. Oslovil som tých, ktorých dôverne poznám a vážim si ich. Inštinkt mi hovoril: „Oslov ich, oni ti napíšu pieseň presne na mieru.“ Veď niečo podobné som naposledy zrealizoval pred desiatimi rokmi. Od tej doby sa predsa len veľa zmenilo. Vydával som rôzne koncipované albumy, moravské ľudovky, pesničky pre deti, veľké štandardy, swingové a filmové melódie i popovú klasiku. Dlho už som však túžil byť spoluautorom, spolu-tvoriteľom piesní, ktoré vzniknú priamo pre mňa.

Mnohí z týchto autorov však nie sú len skladatelia a textári, ale i speváci…

… a ako je známe autor, ktorý spieva, si spravidla píše texty sám pre seba. Preto si nesmierne vážim, že tentoraz urobili výnimku a napísali piesne pre mňa. Celému albumu samozrejme predchádzala séria rozhovorov typu, čo máš rád, máš nejaký nápad, čo by si do textu rád zakomponoval a podobne. No samotné gro som nechal na nich. Preto má každá pesnička inú polohu, inú náladu. Veľmi dôležitá bola následná dramaturgia, aby na albume vedľa seba nestáli vyložené kontrasty. A to sa aj podarilo.

Bolo ťažké prispôsobiť sa odlišnému štýlu povedzme Radka Bangy či kapely Chinaski?

Nie, pretože celá spolupráca bola postavená na tom, aby sme si navzájom vyhovovali. Lepšie povedané, aby som to bol stále ja a aby to boli stále oni. Radek Banga so mnou spieva, skupina Chinaski tiež. Musím sa priznať, že s radosťou som spieval napríklad aj texty, ktoré v mojom repertoári zatiaľ nenájdete. Nové obraty, nové obzory. To je pre mňa veľké potešenie.

Na albume vidieť úžasné prepojenie muzikantských generácií. Každý prispieva svojou troškou a dohromady spolu všetko krásne ladí.

Presne tak. Vezmite si napríklad môj duet s Monikou Bagárovou. Toto úžasné dievča som spoznal pri speváckej súťaži. V jednom súťažnom kole mali finalisti za úlohu zaspievať ľubovoľnú pieseň z môjho repertoáru. Monika si vybrala hit „Už z hor zní zvon“. Zaspievala ho s veľkou vyzretosťou, a to mala vtedy iba 15 rokov! Bol som z toho úplne vedľa. Potom sme spolu na jej album nahrali nádherný duet. Vtedy však nevyšiel, a tak som po ňom veľmi rád siahol teraz. Ďalší duet spievame s Olgou Lounovou. To je tiež ohromne talentovaná dievčina, autorka aj speváčka. Ďalšie zaujímavé stretnutie prebehlo s Petrom Bendem a vznikla z toho vskutku prekvapivá nahrávka. Petr má skvelú, šťavnatú kapelu. Podobne zaujímavých spojení je na albume hneď niekoľko. Pre mňa je to samozrejme osvieženie a cesta k tomu, aby som nezostal zacyklený v typickom gottovskom stereotype lyrického tenora. (smiech) To už stačilo – pri všetkej úcte k tenoristom!

V jednej z pesničiek spievate, že ak by to bolo možné, vrátili by ste čas. Je to milostná pieseň. Cítite podobnú túžbu aj v skutočnosti?

Táto pieseň naozaj hovorí o vzťahu k žene. K žene, ktorú som síce našiel, no nie v správnom období. Keby tak šiel vrátiť čas… Človek sa sem tam v podobnom duchu zamyslí. Napokon, koľkokrát mi napadne, že som mohol niečo urobiť lepšie a nemyslím tým len dávne časy. Uvediem príklad. Nedávno som robil niekoľko talk show v Nemecku a len čo som odišiel zo štúdia, okamžite som vedel, čo som mohol urobiť a povedať lepšie. Toľko vecí som mohol aj v živote urobiť inak, respektíve do toľkých vecí som nemal vôbec ísť. Ale stalo sa. A vrátiť to nejde.

Pri tejto pesničke, teda „Chci zpátky dát čas“, mi napadá vaša dávna pieseň „Zpátky si dám tenhle film“. Tiež je o vracaní sa v čase, i keď tam šlo samozrejme o niečo iné.

Áno, v nej som vyznával lásku muzike, ktorá ma oslovila. K hudbe, ku ktorej som horel a stále horím. A to poslucháč musí cítiť. Ale máte pravdu, ten motív návratu v čase je rovnaký.

A ešte k návratom v čase – na albume je i pieseň venovaná Jiřímu Štaidlovi. To je zrejme téma, ktorá vás sprevádza väčšinu profesijného života. Pieseň „Kluk s velkou vášní“ vám asi hovorí z duše, hoci autorom textu nie ste vy.

Povedali ste to úplne presne. Táto pieseň je jedna z mojich najosobnejších spovedí. Jirka Štaild pre mňa za sedem rokov napísal deväťdesiatdeväť textov a polovica z nich boli veľké hity. K niektorým sa hlásim dodnes a vďaka reakciám z publika môžem povedať, že zľudoveli. A to už je u textára čo povedať! Text k piesni „Kluk s velkou vášní“ napísal Radovan Šťastný. Dva texty som mu vrátil, pretože ma príliš neoslovili. Hovorili sme spolu o tom, ako ich poňať inak, až zrazu prišla reč na Jirku Štaidla. Rozprával som mu o našom vzťahu a o tom, aké dôležité je kamarátstvo autora a interpreta piesne. Hovoril som mu, že Jirka ma poznal lepšie ako vlastný otec. Pán Šťastný ma pozorne počúval, až mi poslal text, v ktorom rozpráva práve o Jirkovi. A trafil sa celkom presne! Určite pomohlo, že vedel, čo všetko pre mňa Jirka Štaidl znamenal.

Takže pôvodné dva texty boli o niečom inom?

Úplne. Ešteže som ich nezobral. Až ten tretí je výborný a presný. Na albume „S pomocí přátel“ je aj pieseň s textom Pavla Vŕby. Tá je z časového hľadiska na albume najstaršia a vznikla v období, keď bol Pavel Vŕba ešte pri sile. Keďže na predchádzajúce albumy sa mi tematicky nehodila, schovával som si ju, kým opäť nebudem nahrávať album s pôvodnými českými piesňami. Na aktuálnom albume si našla svoje čestné miesto, i keď sa toho Pavel už bohužiaľ nedožil. Každá pesnička tu má svoju minulosť, zaujímavý príbeh. A pre mňa osobne je súčasne aj najvzrušujúcejším výletom do rôznych žánrov a štýlov. Či už ide o pesničky Vaša Patejdla, kapely Chinaski, Martina Chodúra, Petra Bendeho alebo Radka Bangy.

Radek Banga alias Gipsy.cz po vás údajne chcel, aby ste rapovali!

To je pravda. Tak dlho som rapoval, až som to nakoniec zaspieval. A do tejto pasáže nakoniec rapuje Radek.

Ako prežívate všetky tie nádherné vyznania autorov, ktorých piesne váš nový album sprevádzajú?

Je to úplne neuveriteľné. Môže to vyzerať tak, že som všetkých tých skvelých muzikantov podplatil. (smiech) Ale myslia to úprimne, žiadna falošná úcta. Aspoň dúfam! A rovnako verím, že ak mi bude slúžiť zdravie a hlas, dočkáme sa aj druhého pokračovania. Album S pomocí přátel patrí k pilierom mojej diskografie. V súčinnosti nás všetkých sa zrodilo niečo veľké. Zrodili sa nové piesne, napísané iba pre mňa. A to je na tom to vzácne.

ZDROJ FOTO: SUPRAPHON 2014