Janko Silan sa dočkal zhudobnenia svojich básní – sú silnou výpoveďou o nepoddaní sa osudu

„Aj my sa pominieme. Ale ja myslím, piesne zostanú.“ Autor tohto citátu – básnik a kňaz Janko Silan – bol presvedčený o tom, že aj jeho básne spievajú. K zhudobneniu jeho veršov sa nakoniec odhodlalo šesť ľudí, ktorý ich rozozvučali v aranžmánoch progresívneho rocku s pestrou zvukovou poetikou.

Stretli sa hudobníci z rôznych kapiel – autor hudby a gitarista Radoslav Lakoštík (Jób, Čad, Havrilla), bubeník Marek Kováč (Jób), klaviristka Martina Janegová (Dis Is Markéta), gitarista Boris Turaz (Ironic Modern World), basgitarista a violončelista Roman Stražanec (Dis Is Markéta, Havrilla,) a metalový spevák a gitarista Štefan Chrappa (Vandali, Čad), aby na podnet autora námetu Daniela Heviera ml. vytvorili originálnu hudbu presahujúcu ich domovské žánre.

Dielo Janko Silan – živý básnik bolo odpremiérované na Zoborskom kláštore, kde sa atmosféra preklopila z dňa do noci za podmanivej farebnej siluety Silanovej poézie s výnimočnou hudbou. Ďalší silný zážitok nastal v Divadle štúdio tanca, kde za sprievode tanečníkov dostalo dielo nový rozmer. A úplne inak zase vyznelo vo vysielaní u Rudiho Rusa v relácii Headbanger_FM, kde zaznelo naživo z éteru Slovenského rozhlasu. To bol aj celý zámer tohto projektu – osloviť rôznorodé publikum, jedných témou, druhých multižánrovým spracovaním.

„Na začiatku bola neľahká výzva, na konci intuitívny výsledok, či lepšie povedané pokus ako dať textom nový život. Vybrané básne reprezentujú rôzne životné etapy z pohnutého života Janka Silana. Vitalizmus, nádej a radosť, strieda skepsa a rozčarovanie. Tieto nálady nesie na chrbte hudba, ktorá sa tlačila na povrch sama bez ohľadu na žáner. Štúdiové prevedenie skladieb možno najlepšie vystihuje pomenovanie ozveny starého sveta v novom zvuku,” približuje autor hudby Radoslav Lakoštík

Slovenský básnik Janko Silan je zvláštnym literárnym úkazom zaraďovaný do katolíckej moderny, hoci svojim dielom z nej vybočoval nielen ako člen literárnej skupiny Piráti krásy, ale aj ako solitér. Po Silanovi zostali viaceré básnické zbierky, v ktorých je znázornený jeho prerod z metafyzickej do duchovnej roviny, ako aj záujem nielen o duchovnú tvorbu, ale aj načerpávanie inšpirácii z vtedajších aktuálnych literárnych smerov (surrealizmus…) aj z ľudového umenia slovenskej proveniencie (piesne, dumky).

Básnik a kňaz dokázal zasiahnuť svojou tvorbou veriacich aj ateistov. Do svojej poézie vložil nielen nadpozemský charakter, ale najmä ľudskosť. So všetkými outsidermi, sirotami, utláčanými, vydedencami prejavoval sympatie, lebo sa vedel vžiť do ich utrpenia. Medzičlánkom medzi svetskou a duchovnou úrovňou a zároveň básnikovým odpočinkom bola príroda, v ktorej trávil dlhé hodiny na túrach.

Teraz pripravujeme vydanie albumu Janko Silan – živý básnik, ktorého vznik môžete podporiť na crowdfundingovej kampani na Donio.sk.

text: Daniel Hevier ml.
foto: Ivan Golembiovský