Jana Kirschner pobláznila Košice – a to iba takmer sólo!

Tohtoročná koncertná jeseň je bohatá na výnimočné vystúpenia. Na radosť fanúšikov kvalitnej muziky je z čoho vyberať. Jedinečný koncert predviedla v pondelok 3.10.2016 v košickej Tabačke úspešná a najmä inovatívna Jana Kirschner, ktorá ním potvrdila svoj súčasný prím na hudobnej scéne medzi speváčkami. Jana opäť dokázala, že aj odvážne hudobné experimenty môžu byť úspešné, stačí ak im interpret naplno verí, čím im vdýchne dušu.

Úspech ani v tomto prípade nenechal na seba dlho čakať. Ešte pred začiatkom Takmer sólo tour sa mnoho nadšencov inšpiratívnej hudby, ktorú speváčka už niekoľko albumov bezpochyby tvorí, nenechalo dlho prehovárať a okrem Košíc boli všetky vystúpenia slovenskej časti šnúry beznádejné vypredané. Experimenty a kreativita dýcha aj samotným koncertným priestorom, takže v komplexe bývalej tabakovej fabriky spojenie oboch elementov zafungovalo na sto percent. Ako aj v prípade turné k albumu Moruša Čierna, tak aj teraz pridala na intenzite komorná atmosféra industriálneho interiéru.

Začiatok o viac ako dvadsať minút neskôr pomohol najmä pri komplikovanom vstupe, kde sa používa iba jeden vchod, i keď je k dispozícii ďalší. Pri väčších koncertoch by určite urýchlil čakanie v rade.  V sále aspoň čas krátil pohľad na stage, kde to paradoxne k názvu tour Takmer sólo vyzeralo celkom plno. Okrem tradičných nástrojov upútal najmä veľký stôl, na ktorom bolo možné obdivovať  celú plejádu netradičných predmetov, ale i hádať, na čom všetkom sa počas večera bude hrať. Aj sa hralo. Doslova a do písmena na všetkom, čo bolo poruke.  Jana v úvode koncertu prezradila, že viacero hitov vzniklo práve v kuchyni za stolom, v byte na Dlhých dieloch v Bratislave. Poháre, krabica, ping-pongové loptičky, ale aj akvárium pomohli umelkyni k tým správnym zvukom, takže nechýbala zaujímavá ,,kuchynská výbava´´.

V jednoduchosti je krása..

Myšlienkou tohto projektu bolo podľa slov speváčky priniesť obľúbené skladby v svojej úplnej podstate, ohlodané až na kosť , aby v nich mohli poslucháči opäť objaviť (ich dušu) niečo nové. Dramaturgia celého večera odštartovala iba spevom v skladbe Až príde večer. Tu sa v druhej polovici pridal Eddie Stevens spolu s klavírom. Postupným nabaľovaním zvukov a nástrojov získal koncert dynamický spád. Ľudí v prvých radách Jana šikovne zakomponovala už v skladbe O hore a vtáčkovi do popevku ,,nitky v srdci zapletá´´ alebo pri skladbe Modrá. Bezprostredná blízkosť nielenže dodala na intenzite zážitku, no doslova zhypnotizovala k spevu. Stáť zoči-voči obľúbenej hviezde vás jednoducho núti (v dobrom slova zmysle) spievať s ňou. Tak ako speváčka sľubovala, prišlo aj na jej muzikantské zručnosti. Tento celkom vtipný moment s nastavením gitary len podčiarkol priateľskú – uvoľnenú atmosféru. Jana sa však viac istejšie cíti v pozícií speváčky, pretože ako veselo prezradila ,,Sadnúť si s gitarou na pódium a začať hrať, je akoby ste sa vyzliekli donaha a všetci sa na vás pozerali.´´ Aj preto v ďalších skladbách vymenila hudobný nástroj za mikrofón a na pomoc prišli ďalší hudobníci. Opäť však inak ako pri Morušiach. Najprv prišla gitara v rukách skúseného Tomáša Fuchsa. Počet muzikantov rástol aj ďalej, najmä s rýchlejšími a náročnejšími skladbami. Dych vyrážajúce výkony predviedol skvelý (slabozraký) akordeonista Mário Bihári. Hĺbku a farbu dodal niektorým skladbám Braňo Dugovič prostredníctvom dychových nástrojov. Dynamiku a rytmus udávali Roman Vícha na bicích a Rasťo Uhrík s kontrabasom a basovou gitarou.

Energia, ktorú nezastavíš…

Pri skladbe Pokoj v duši už celý ansábel harmonicky ladil rovnakú vlnu spolu s fanúšikmi a Eddie neváhal ako správny kapelník manažovať miestami aj pri speve, alebo skôr povedané pri vokálnych hrách s publikom. Interakcia na výbornú. Východniari sa nikdy netajili tým, že si to na koncert idú maximálne užiť, čo potvrdili aj v tento večer. Umelcom zase chémia s obecenstvom určite dopomáhala k intenzívnejším výkonom.  Skladba Miluješ nemiluješ toho bola jasným dôkazom. Tu už sa koncept takmer sólo menil vplyvom ,, vzájomného pôsobenia hudobnej energie´´ na koncept takmer všetko 🙂 Takže takmer všetko spievalo, na takmer všetko sa hralo. Takže počas vrcholnej časti koncertu pri skladbách Na krídlach divých včiel alebo Divná, to už vyzeralo ako na veselici s modernou ľudovou slovenskou hudbou. Pobavil aj veselý joke počas skladby Sama, kedy hlasy vokalistov z formácie Skety púšťala Jana z kazeťáku a hudobníci si dali pred tváre ich masky s fotkami. Na čiernom koni zase miestami až s okultnou atmosférou uzavrela hlavný setlist.  Hudobníci, ako býva dobrým zvykom pridali po ,,typických jazzových improvizáciách Eddieho Stevensa´´ aj prídavky, no tie už mali rozžhavené publikum pripraviť na pokojný záver. V skladbe Diera si nitky v srdciach fanúšikov dokonale zaplietla speváčka so zrkadielkom, ktorým si posvietila na celý dav. Spoločný spev a pískanie na záver v piesni Unesená dalo nežnú bodku za výnimočným hudobným programom.

KOMPLETNÝ FOTOREPORT NÁJDETE TU!

Nič silnejšie, úprimnejšie a explozívnejšie si na koncerte nemôžete želať. Všetky elementy od ,,živej´´ hudby, spoločného spevu, tanca, Janiných hypnotických pokrikov a všetkých hudobných vecí/nástrojov sa spojili do takého celku, že to jednoducho na našej domácej scéne momentálne snáď ani nejde prekonať.

Autor: Martin Laškovský

Foto a video: Alexander Stojkovič