Nalejme si čistého vína
Milí priatelia, kolegovia , umelci
Po 16 pandemických mesiacoch je čas na krátku rekapituláciu a myslím , že je čas aj naliať si trochu čistého vína a pomenovať veci tak, ako naozaj v realite sú, bez pátosov a emócií.
• V apríli a máji 2020 celá naša komunita začala chápať, že nastáva boj o prežitie a zachovanie infraštruktúry, ktorá sa budovala viac ako 30 rokov, v podstate od Nežnej revolúcie. Najviac sa to samozrejme dotýka nezriaďovanej časti kultúry (v drvivej väčšine nepoberajúcej žiadne verejné zdroje)
• Na základe iniciatívy dobrovoľníkov postupne začali vznikať asociácie a združenia ako AHKS . HUS, Združenie promotérov a festivalov …, ktoré mali ambíciu vytvoriť platformu na rokovania s vládou a ostatnými organizáciami v kultúre. Všetky tieto procesy sa diali spontánne, bez akýchkoľvek politických, či iných ambícií, v snahe pomôcť celej komunite.
• Faktom je, že na začiatku a v podstate v priebehu celého roka 2020 sme narážali na nepochopenie zo strany zástupcov štátu a treba si aj úprimne povedať, že sme sa aj my sami učili spoznávať a definovať celú škálu praktických problémov celého nášho odvetvia, pretože neexistovali relevantné štatistiky a bol chaos aj vo vyhodnocovaní prínosu KKP v rámci celej našej spoločnosti ( nemyslím tým len ekonomický prínos).
No a tu prichádza prvý dúšok čistého vína : Pred pandémiou veľká časť nezriaďovanej kultúry ( hlavnej jej časť „živá kultúra“ ) fungovala na báze tzv. „šedej – keš“ ekonomiky, pretože podmienky , ktoré boli vytvorené predchádzajúcimi vládami boli v rámci fungovania nezriaďovanej kultúry devastačné, ak by sa mali dodržiavať na 100% ( zaťaženia DPH, vysoké poplatky SOZA, daňové a odvodové zaťaženie ….). Preto prichádzalo k tzv. optimalizácii a následne ku skresleniu celkového ekonomického obrazu KKP a jeho prínosu do štátneho rozpočtu.
• Faktom taktiež je, že v rámci nezriaďovanej kultúry fungovali a stále fungujú tzv. „nezávislé“ zoskupenia, ktoré sa deklarujú ako nezávislé od štátu, ale drvivú časť príjmov majú z fondov zriadených a financovaných štátom ako sú FPU, Hudobný fond, Audiovizuálny fond atď.
Časť nezriaďovanej kultúry ( promotéri, umelci, kluby, festivaly ..) , ktorá dovtedy nepotrebovala, alebo nemala záujem žiadať o podporu z verejných zdrojov pod tlakom ekonomickej situácie začala byť aktívna a nabúrala sa do „zabehnutých schém“ v umeleckých fondoch a začala kritizovať prideľovanie dotácií. Vznikol a stále trvá vnútorný konflikt v komunite.
• Počas roku 2020 sa zástupcovia asociácií na rôznych stretnutiach a rokovaniach naprieč celým spektrom ministerstiev ( MK, MH, MDV, MPSVR, MF ..) snažili riešiť aspoň čiastkové pomoci prostredníctvom Výziev, ktoré boli vyhlásené a uskutočnené. Boli sme si všetci vedomí, že sú to nekoncepčné riešenia, ale boli sme radi, že sa podarilo aspoň niečo, aj keď nie pre všetkých.
• Koncom roka 2020 a začiatkom roka 2021 sa podarilo „zakopať vojnovú sekeru“, opustiť rokovania na piatich ministerstvách a nastaviť racionálnu a slušnú komunikáciu s Ministerstvom kultúry, následne s novým Premiérom Hegerom a ministerkou Milanovou aj dosiahnuť dohodu, že upravia kompetencie MK tak, aby sme všetci , ktorí pôsobíme v KKP bol pod jednou strechou a to na MK. Toto bol pre nás všetkých, ktorí sme sa rokovaní zúčastňovali podstatný prínos do ďalšej komunikácie. Od začiatku roka 2021 sa snažíme prostredníctvom jednotlivých Výziev pomôcť tým, ktorí ešte žiadnu pomoc nedostali, alebo prepadli sitom predchádzajúcich výziev. Team na Ministerstve kultúry je pripravený nás počúvať a v rámci možností ( veľa vecí je byrokraticky komplikovaných ) aj úprimne pomáhať.
• Verte, že si uvedomujeme, že pomoc prichádza pomaly, v podstate nesystémovo, neskoro a ešte stále sú ľudia v KKP, ktorí prepadli schémami a čakajú na pomoc. Keď sa ale porovnáme s ostatnými odvetviami hospodárstva ( Fitness, gastro, cestovný ruch), tak si dovolím tvrdiť, že na pomer veľkosti segmentu sme vybojovali pre kultúru najviac zdrojov na pomoc. Chápem aj flustráciu ľudí a nechuť zapájať sa do rôznych dotazníkov a vyplňovať žiadosti , ale bohužiaľ to bez toho nejde a často sa pomoc nedostane k adresátovi len preto, že si riadne neprečítal podmienky, zle vyplnil formulár, proste z banálneho dôvodu, ktorý ale úradník, ktorý vyhodnocuje žiadosť berie ako fakt. Z našej strany nám chýba trochu profesionality a poctivosti, z druhej možno pochopenie a snaha pomôcť ( ako príklad by som uviedol ešte nedokončenú schému na MH , kde snaha a pochopenie naozaj absentujú v mnohých prípadoch ).
• Áno, ako všetci, robíme aj my chyby a uvedomujeme si to. Vždy je to ale s cieľom pomôcť kultúre a ľuďom v nej pôsobiacich. Za tých pár mesiacov sa z nás niektorých stali odborníci na pandémiu, odborníci na európske smernice, odborníci na štatistiky, alebo tlačový hovorcovia. Profesie, ktoré sme nechceli nikdy robiť, ale situácia nás prinútila. Museli sme sa naučiť politickému jazyku, úskokom a chápaniu ľudí, ktorí pozerajú v prvom rade na preferencie. Je nám z toho častokrát zle, ale vždy sa akosi pozbierame a ideme ďalej. Sila komunity je však o podpore. Podpora znamená, že sa na soc. sieťach ozvú aj tí, ktorí pomoc dostali a dajú pozitívny signál, nielen tí, ktorí sú nespokojní, že „zasa nespĺňajú podmienky“, alebo im „vychádza almužna“ . Podpora je o tom, že ak niečo očakávam, tak si splním základnú povinnosť a to že sa zaregistrujem a zvýšim silu organizácie, do ktorej chcem patriť a podporovať ju. Ľudia v kultúre na Slovensku dodnes nemajú silnú organizáciu, my sa ju snažíme budovať od základov pod značkou HUS a je len na vás, akú silu bude mať aj v budúcnosti. Nie je ešte vyhraté a súdržnosť budeme potrebovať. „Hejty“ a osočovanie niektorých kolegov na soc. sieťach a bohužiaľ aj vnašej skupine HUS nič nevyriešia a ničomu nepomôžu, zvýšia len polarizáciu komunity a celej spoločnosti.
Víno je dopité, pohár prázdny, všetkým prajem pevné zdravie, dovidenia.
autor blogu: Tibor Zelenay