Andy Ďurica pripravil pre futbalistov príbeh so zlatou Niké

Prešov – Blížiaci sa koniec roka zvádza k rôznym štatistikám, analýzam a bilancovaniu. Futbalový rok 2010 ukončil nás majster MŠK Žilina rozlúčkou so skupinovou fázou Ligy majstrov proti Spartaku Moskva a práve výsledky zverencov trénera Pavla Hapala boli spolu s vystúpením slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republiky najväčšou radosťou slovenského fanúšika, ktoré ostanú v jeho pamäti zapísané zlatými písmenami.

Svetová verejnosť dala Slovensku nálepku s nápisom „rešpekt“ predovšetkým vďaka víťazstvu nad úradujúcimi majstrami sveta Talianmi, čím sme si zabezpečili postup do osemfinále, kde nás síce vyradilo Holandsko, ale partia okolo kouča Vladimíra Weissa sa vracala domov so zdvihnutými hlavami. Hoci naši futbalisti dosiahli historický úspech, spevák, textár a skladateľ Andy Ďurica mal pre národný tím pripravený príbeh, ktorý ich mal doviesť až k zlatej Niké. „Pred šampionátom ma oslovil Rasťo Bečaver z rádia Expres, ktorý akútne hľadal textára pre slovenskú verziu textu k hitu Waving Flag od K Naana, hymny majstrovstiev sveta. Skladbu mali naspievať vybraní slovenskí speváci s tým, že text bolo treba dodať do siedmich dní. Chcel som verše s pointou a aby pesnička prežila aj majstrovstvá za sedem nocí som toho veľa nenaspal, ale podarilo sa. Vo finále však hlavný sponzor majstrovstiev túto inojazyčnú iniciatívu zamietol aj napriek súhlasu samotných autorov. Preto sa, žiaľ, celý projekt vrátil do  šuplíka,“ dodal so smútkom v hlase Andy Ďurica.

Ako kľúčové piliere textu si Andy Ďurica vybral podstatu hry ovládajúcej masy bez rozdielu po celom svete, víťazstvá a prezentáciu Slovenska, ktoré nechal plynúť vo futbalovej eufórii júnových dní. Keďže sám je futbalovým fanúšikom, práca na slovenskej verzii bola pre neho srdcovou záležitosťou. „Občas sa stane, že sa dokončený projekt nevydá, lebo posledná zo zúčastnených strán odstúpi, no v tomto prípade mi je to špeciálne ľúto. Majstrovstvá sveta som si ako fanúšik poctivo odsledoval a keď hrali naši, v hlave mi zakaždým znela práve slovenská pracovná verzia,“ poznamenal Andy Ďurica.

O monopole Andyho Ďuricu na športový úspech by vedeli hovoriť košickí hokejisti. Rodený Košičan im totiž spolu s gitaristom IMT Smile Petrom Bičom zložili hymnu Bez krídel a v STEEL Aréne ju začali hrať pred záverom predminulej sezóny. Pripomenieme, že na jej konci získali HC Košice majstrovský titul. Úspechu skladby pomohlo tiež to, že spolu s Rasťom Kopinom a Ivom Bičom sa za mikrofón postavili aj hráči Košíc, ktorí sa zaskveli ako talentovaný zbor. „Hymnu pre košických hokejistov sme robili skoro rok a jej dokončenie sme odkladali práve na tú správnu úrodnú sezónu. Svetlo sveta uzrela v STEEL Aréne dva mesiace pred koncom sezóny 2008/2009 a s ňou i dohoda, že chlapci ligu vyhrajú. V tejto súvislosti sa priznám, že aj pre nás bolo zážitkom pracovať v štúdiu s 20 statnými chlapmi, ktorí sa cítia istejšie na ľade ako za mikrofónom. Nakoniec sme to zvládli nielen po hudobnej stránke, ale so súpermi si chlapci poradili aj na ľade. Vo finálovej sérii získali titul a ďalší pridali opäť o rok. Snáď im táto skladba nosí šťastie. Ako Košičana ma majstrovský záver obidvoch sezón mimoriadne teší s tým, že chlapci to  jednoducho museli vyhrať. Nebolo by totiž najlepším fórom spievať pieseň víťazov z druhého mesta“, smial sa Andy Ďurica.

text: Imrich Makó
foto: archív