Vrbovské Vetry – to je aj Miloslav Whisky Láber. Patrí medzi základné duše festivalu, a hoci sa ňom jeho kapela Slobodná Európa tento rok nepredstaví, jej frontman bude 1. júla na štadióne vo Vrbovom stáť opäť v prvej organizátorskej línii.
A hoci Whisky je aj cestovateľom, fotografom, kameramanom, režisérom, či pilotom, v termíne festivalu nemá uňho nič iné šancu. „Vetry sú moja srdcovka, v kalendári ich mám poznačené rok vopred, vtedy neexistujú žiadne iné plány,“ hovorí.
Vrbovské Vetry napíšu tento rok už svoju 17. kapitolu. Bez prerušenia, nezlomil ich ani koronavírus. Povedal by Whisky v roku 2007, že zo spontánnej kamarátskej myšlienky napokon vyrastie festival takýchto parametrov?
„Priznávam, že vtedy sme to nejak hlbšie neriešili. Branuško ma s tým oslovil, aj vzhľadom na pôsobenie v Bratislave som mal predsa len trocha lepšie kontakty. A treba povedať, že veľa vecí vtedy do seba skrátka zapadlo: Braňo v tom období prestal piť, chceli sme veľa hrávať a mali sme aj nejaké skúsenosti s prípravou iných akcií. Takže sme v zásade vedeli, do čoho ideme,“ poznamenal Whisky.
„Ale keď som videl, ako sa vyvinul prvý ročník – prišlo veľa ľudí, hneď sa tam vytvorila skvelá energia, veľa sme sa naučili, neprerobili sme – tak som mal už vtedy pocit, že by to mohlo fungovať.“ Bol to správny odhad, Vrbovské Vetry zadujú 1. júla už 17-ty krát.
Karpatské Chrbáty hrávali už za komunistov, začiatky Slobodnej Európy sa datujú práve do obdobia, keď sa neslobodný režim konečne začal postupne rúcať, až napokon odišiel do zaslúženého zabudnutia. Mnohé silné vzťahy medzi mnohými kapelami, aj medzi tými, ktoré sa predstavia Vrbovských Vetroch 2023 (Mňága a Žďorp, Bez ladu a skladu, Chiki Liki Tu-a), vznikli práve v týchto krehkých obdobiach, keď sme ráno konečne začali vstávať v slobodnej krajine.
Čo všetkých spájalo? „Doba bola iná v tom, že sme vlastne všetci mali jedného spoločného nepriateľa – komunizmus. Každý, kto mal čo len nejaké kritické myslenie, tak jeho jasným a zásadným nepriateľom bol komunizmus. Všetci vieme, ako ten režim prenasledoval kultúru a hudbu, bránil slobodnej tvorbe. To sme si v sebe všetci niesli aj po revolúcii, držalo nás to spolu. Komunisti tak vlastne dosiahli len to, že celý ten zastrašovaný underground v podstate spojili – proti sebe. Vtedy v našej optike dominoval konkurenčný pohľad medzi kapelami omnoho menej, ako je to zrejme v tejto brandži dnes. Ale nechcem súdiť, ako to vlastne funguje dnes, žijem na samote na kopaniciach a vzťahy v hudobnej brandži ma už dlhšiu dobu nezaujímajú.“
Na začiatku roka, keď si kapela Mňága a Ždorp dáva „voraz“ od hrania, vyrazil jej líder a spevák Petr Fiala na dva týždne do Indie. Na cesty vyrazil práve s Whiskym, ktorý precestoval už viac ako 90 krajín sveta. Fili si výjazd nevedel vynachváliť, podľa neho sú vraj veľmi podobná krvná skupina. „Sme starí kamoši, poznáme sa fakt dlhé roky,“ hovorí Whisky.
India nebola ich prvou cestovateľskou štáciou. „Bol so mnou napríklad aj na Srí Lanke, prešli sme to tam neturistickými oblasťami na džípoch, pekný trip. Budúci rok by sme zasa mali spolu vyraziť do Patagónie. Musím povedať, že Petr je môj obľúbený spoločník na cestách – on si to fakt užíva, všetko sa mu páči a dáva to najavo, z čoho ja mám potom pocit z dobre vykonanej práce. Ale sme v kontakte aj doma, Petr sa občas zastaví u mňa doma na mlyne, ja zase vyrazím k nemu na Moravu, je to kúsok.“ Moraváci z Valašského Meziříčí hrali na Slovensku naposledy ešte v marci, najbližšie si teda fanúšikovia môžu vychutnať Mňágu práve na Vrbovských Vetroch 2023.
Aj Páni bratia Jobusovci sú Whiskyho srdcovka. Poznajú sa už desiatky rokov. Ešte kým sa pred 27 rokmi presťahoval do starého mlyna pri Prašníku neďaleko Vrbového, rád si dával výlety do karpatských lesov.
„S pánmi bratmi sme sa už poznali už predtým, zo spoločných koncertov v ranných 90-tych rokoch, takže som sa na mojich častých potulkách Karpatmi vždy zastavil aj vo Vrbovom a posedeli sme v miestnom šenku. Keď som sa potom presťahoval bližšie, vzťahy sa ešte zintenzívnili. Oni boli vždy také srdce tohto mestečka, žilo to tam ich duchom. Oni už vtedy robili vo Vrbovom všelijaké uletené podujatia v takom cimrmanovskom duchu ako napríklad Medzinárodné vedecké sympózium alebo Dostihy na húpacích koňom či preteky Formula Nula, ktoré sa neskôr stali aj súčasťou Vrbovských Vetrov. Vtedy sa to dialo iba v úzkom kruhu kamarátov z Vrbového, ku ktorým sa primiešali kolegovia z undergroundu ako napríklad chalani z Bez ladu a skladu. Mávalo to úžasnú, silnú atmosféru a bola to vždy strašná prča. Som rád, že sa tieto veci nakoniec prostredníctvom festivalu dostali aj medzi masy ľudí podobnej krvnej skupiny, ktorí dnes tvoria tvrdé jadro návštevníkov našich Vrbovských Vetrov,“ uzavrel Whisky.
text: Dano Mitas
foto poskytol organizátor Vrbovských Vetrov