Presne počas 20. výročia Nežnej revolúcie v roku 2009 sa konal prvý ročník koncertu Tribute to Freedom. Jeho iniciátorom bol a je Ladislav „Agnes“ Snopko.
Koncert si dal za cieľ poukázať na silu slobody spojenej s demokraciou. Je spojený s 21. augustom – výročím ruskej agresie voči Československu a zároveň víťazstvom nad ňou. Navyše sa koná na hrade Devín, mieste viac ako symbolickom. V okolí tohto majestátneho hradu sa odohralo mnoho ilegálnych pokusov o útek do slobodného sveta a nie všetky sa skončili úspešne. Na hrade Devín sa schádzali aj členovia Charty 77 a ďalších protirežimových skupín, aby sa z neho pozerali smerom na slobodný svet. Nie náhodou sa pod Devínom nachádza aj pamätník obetiam komunizmu. Jednoducho, asi u nás niet kultovnejšieho miesta na usporiadanie takého koncertu.
Tento rok sa v piatok 19. augusta uskutočnil už 13. ročník tohto koncertu – mementa. Tohtoročná dramaturgia zverila všetko do nežných rúk výrazných speváčok. Koncert otvorila ukrajinská speváčka Mila Medvedovskaya. Aj keď pôsobila veľmi skromne, akoby sa medzi popovými divami ocitla akosi náhodou, opak je pravdou. Jej vystúpenie malo aj vďaka jej pôvodu a momentálnemu osudu Ukrajiny veľmi silné posolstvo. Speváčka, ktorá dnes pôsobí na Slovensku, sa predstavila slovenskou piesňou, po ktorej nasledovali piesne v ukrajinčine. Všetky aranžmány piesní pripravil klavirista Daniel Špiner, ktorý so speváčkou koncertne spolupracuje, aj keď momentálne nemohol byť prítomný kvôli inému koncertu. Mila Medvedovskaya predstavila ukrajinské ľudové pesničky v jazzom kabáte. Nechýbala ani slávna Červona kalina, ktorá sa stala neoficiálnou hymnou momentálneho vojenského konfliktu.
Výmenu aparatúry a prestavbu scény využil Ladislav Snopko na to, aby si pozval zaujímavých hostí, ako napríklad veľvyslanca Britského kráľovstva na Slovensku Nigela Bakera alebo muža Novembra Jána Budaja.
Potom už pódium ovládla Aneta Langerová so svojou kapelou. Prvá česká superstar podobne ako slovenská superstar Katka Koščová idú vlastnou cestou. Aneta, ktorá je platnou súčasťou svojej 5-člennej kapely (Jakub Zitko – klávesy, Ludvík Kulich – gitara, Jakub Vejnar – basgitara, Martin Kopřiva – bicie a Dorota Barová – violončelo) predstavila piesne predovšetkým z vynikajúceho albumu Na radosti a niekoľkých noviniek. Nakoniec nemohol chýbať prídavok Voda živá. Aj keď v povetrí práve visela nástraha výdatného dažďa. Zážitok z vystúpenia umocnil aj fakt, že členovia skupiny nie sú len muzikantami – žoldniermi, ale aj zdatnými vokalistami (a geniálne sú zohraté hlavne Langerová s Barovou).
Lenka Filipová nedávno absolvovala miniturné po slovenských hradoch, a tak sa doma cítila aj na Devíne. Po úvodnom sete, počas ktorého zazneli Zamilovaná, Jen blázni se radujou a ďalšie, si človek uvedomil, koľko hitov aj podvedome ovplyvňovalo jeho život. Lenka Filipová vystúpila v triu s klaviristom Járom Bártom a multiinštrumentalistom Seanom Barrym. Sean Barry je okrem iného aj fenomenálnym hráčom na keltskú flautu, a tak súčasťou ich vystúpenia bolo aj „írskej okienko“, ktoré celý koncert posunulo do ďalšieho levelu. Prídavok potom patril známej piesni Za všechno může čas. Lenka Filipová na koncert Pocty slobode právom patrí. V roku 1988 dostala pozvanie, aby reprezentovala Švajčiarsko na súťaži Eurovízie, ale komunistický režim jej to zakázal. Jej náhradníčkou sa tak stala kanadská speváčka Celine Dion, ktorá s rovnakou piesňou súťaž vyhrala.
Finále koncertu už patrilo Jane Kirschner, ktorá prišla práve z dvojtýždňovej dovolenky s dcérami v Banskej Štiavnici. Preto, ako sama priznala, mala spočiatku problém spomenúť si na texty svojich piesní. Pamäť sa jej však vrátila v hneď, len čo rozbehla svoje energické vystúpenie plné latinskoamerických rytmov či čardášu. Okrem skladieb z albumu Krajina rovina a čiernej a bielej Moruše zazneli aj nové „covidové“ skladby. Záver však patril overeným hitom ako Modrá, Líška či Pokoj v duši. Ako povedala Jana Kirscher: „Som rada, že môžem byť medzi takými speváčkami, aj keď som asi najbesnejšia z nich.“
Každá zo 4 speváčok bola iná. Lebo mohla byť. O tom je sloboda, ktorej chcel vzdať tento koncert hold.
text: Jozef Husovský
foto: Marek Bučko
