Pieseň dostáva zmysel až tým, že ju hrávaš. Geišberg a Autner odohrali čarovný koncert v Banskej Bystrici

Martin Geišberg a Richard Autner spájajú svoje hudobné umenie už od roku 2022. Po vypredaných zimných koncertoch a účinkovaní na letných festivaloch sa vybrali na stredoslovenské a západoslovenské miniturné. Z ich predstavenia sa mohli tešiť tri mestá, prvá z nich bola Banská Bystrica, kde sa 21. októbra ponoril do vĺn bubnov a gitár historický Robotnícky dom.

Zvykne sa hovorievať, že meditácia môže prebiehať u človeka rôznymi spôsobmi, v rôznych situáciách a pri rôznych činnostiach. Zažili ste už meditáciu pri hudbe? Ale nie pri tej prúdiacej zo slúchadiel priamo do uší, ale pri hudbe, ktorá sa rozlieva po celej vypredanej sále, prechádza od človeka k človeku a zbiera na seba všetko, čo sa vo vzduchu nachádza. Aj takto by sa dal opísať dvojhodinový koncert zložený z piesní Richarda Autnera a Martina Geišberga, vďaka ktorému sa banskobystrický Robotnícky dom zaplnil do poslednej (aj tej prístavkovej) stoličky. „Neviem, aký zázrak sa stal, ale je to veľmi príjemné. Nedá sa to asi nejako očakávať. Zrazu to tak prišlo a mám pocit, že to plynie. Nie je to ten prípad, že vypredávame štvortisícové haly. Kapacita tej miestnosti je akurát tak na nás. Prvý krát teraz pôjdeme do väčšieho priestoru do auditória v Bratislave, a tam sa uvidí ako to je. Tu je tak 200 ľudí, čo je fajn. Tam je kapacita 1 000“, zhrnul mieru vypredanosti Martin Geišberg.

Foto: Miroslav Kováč

Richard Autner má však radšej komornejšie koncerty, počas ktorých môže byť k divákom bližšie. „Ja osobne som radšej, keď je to publikum menšie, aj v menších priestoroch. Je to také osobnejšie, a je to veľmi podobné ako v divadle. Keď sa hrá v malom priestore, tak tých divákov vidíte, cítite, počujete ich. Zrazu keď je to obrovská sála, napríklad v Národnom divadle, tak je to celé také neosobné.“  

Divadlo nie je iba spoločným priesečníkom v kariére oboch umelcov, ale aj výrazným prvkom v ich hudobnej tvorbe. Podľa Martina Geišberga ide v prepojení hudby a divadla o prirodzenú symbiózu. „Divadlo je symbióza viacerých prvkov, a jedným z nich je hudba. V konečnom dôsledku je v divadle hudba vždy prítomná. V niečom je to divadlo komplikovanejšie, pretože tých premenných, okrem hudby, je tam viacej. Ja som z divadelnej rodiny a v divadle som od malého dieťaťa, čiže ja som si to veľmi nevybral, no divadelné prostredie je mi veľmi blízke, pretože, ako Richard spomenul – je to blízko. Ten človek sedí blízko pred tebou a hlavne je tam ticho. Toto je skôr divadelný koncert, než ten klasický, kde by stáli ľudia a pili drinky. Tak nás to prirodzene priťahuje k týmto prostrediam.“

Foto: Miroslav Kováč

Autner a Geišberg spojili svoje hudobné svety v roku 2022, kedy odohrali niekoľko koncertov, vypredali zimné turné a predstavili sa aj na letných festivaloch Atmosféra či Slovenské Alternatívne Leto. Z pohľadu diváka možno povedať a zhodnotiť, že im to miestami až čarovne ladí. Po roku je vidieť stále viac prienikov ich osobnej tvorby aj postojov, ktoré do nej dávajú. „Hudobne dokopy nás dali Saška Pastorková s Marekom Žilincom. Oni boli autori nápadu prepojiť nás. Ja Maťka registrujem ako hudobníka už roky, čiže pre mňa to bolo priťahovanie v zmysle, že je pre mňa hudobníkom, ktorý je vysoko nado mnou, a byť s ním na jednom stagei je pre mňa motivujúce. Je to pre mňa ako niečo,  keď som ako študent herectva hral po boku tých, ktorí v tom našom malom hereckom prostredí niečo robili. Boli to pre mňa také osobnosti, že som sa pri nich stále niečo učil. Toto je pre mňa niečo podobné, len v hudbe. Som vedľa človeka, ktorý robí hudbu dlho, vďaka čomu sa môžem učiť.  Potom nás spojilo aj divadlo, inscenácia Jánošík.“, priblížil okolnosti spojenia Richard.

„Vidíš a ja si nemyslím, že je niekto vyššie alebo nižšie. Vždy, keď sme sa stretli, sme sa mali radi. Tá hudba len spája prirodzené sympatie, vďaka ktorým dokážeme spolu fungovať v tých dodávkach a na parkoviskách. Strašne ťažko sa robí hudba, ak je niekto ľudsky nekompatibilný. Mám pocit, že sa to skladá bez takej tej vôle, že sa to jednoducho udeje. Napriek tomu, že Rišo teraz štartuje, tak je to už také dobré, že je to vyrovnané a vzájomne sa to dopĺňa. Dvaja ľudia rozprávajú svoje príbehy, každý vníma svet trochu inak, zároveň spoločne, a preto sa to dá dať dohromady. Veci, ktoré skladá Rišo sú iný vesmír, a je to fascinujúce. Mám rád byť účastný inej hudby, pretože väčšinou hrávam svoje pesničky sám. A čo je základný rozdiel, okrem tohto spojenia, sú všetci tí ostatní, ktorí sú na javisku – Valér, Boris, Denis, Marek – sú to všetko takí hudobníci, že to dostáva úplne iný rozmer. Ja som hrával vždy s divadelníkmi, čo bolo na hrane medzi hudbou a divadlom a viac to dávame na to divadlo. Teraz sa z toho zrazu stáva hudba v tom zmysle, že tá inštrumentalita ľudí okolo dáva tomu pridanú hodnotu.“, doplnil Martin.

Foto: Miroslav Kováč

Piesne oboch autorov v sebe nesú mnohé posolstvá, s ktorými sa ľudia stotožnia v rámci svojich vnútorných konfliktov, ale aj tých, ktoré zmáhajú okolitú spoločnosť. Martinovi Geišbergovi sa stáva, že napísaný text dozrie a nadobudne zmysel až časom, vplyvom okolia a udalostí. „Niekedy sa stane, že napíšeš pesničku úplne pre iný zmysel a dostane zmysel až tým, že ju hrávaš. Dostáva iný obraz. Ja stále tvrdím, že tá hudba a tie texty, to nie je moje. Mňa fascinuje, keď si niekto myslí, že zložil pesničku. Mne tie texty väčšinou chodia preto, aby som ja niečo pochopil, a to, že to nejakým spôsobom zaujme aj ostatných ľudí je len prekvapenie. Ale je to odpoveď, ako keď sa pozeráš do zrkadla. Nie je to tak, že si sadnem a mám pocit, že o tomto probléme by som chcel hovoriť, ale vytryskne to tak nejak samé. Potom tá pesnička naberá rozmer, za každým iný. Hrám starú pesničku, ktorú hrám 10 rokov, a stále dostáva nový rozmer na základe toho, ako sa tá spoločnosť posunie. Aj koncert robia ľudia, oni prinesú tú tému. Tá istá pesnička s inými ľuďmi prináša iný rozmer, nie sú v nich posolstvá, každý sa musí učiť sám.“

Na koncerte zaznela aj pieseň Vtáky, ktorú zložil Richard Autner počas obdobia pandémie a chaosu v spoločnosti. Pri jej uvedení padla aj myšlienka nahrávania rovnomenného albumu. „Zatiaľ je to v štádiu prípravy, kedy pripravujem texty, len ešte nie sú kompletné. Ešte čakám na nejaký druh inšpirácie.“

Deň po Banskej Bystrici sa z koncertu tešilo publikum v neďalekej Banskej Štiavnici. Posledný koncert jesenného miniturné sa odohrá 11. novembra v bratislavskom STARS auditoriu, kde Richard s Martinom a kapelou prinesú hudobný zážitok hodný aj väčších kapacít.