Live

Open Jazz Fest priniesol opäť na Zelenú vodu fantastickú atmosféru plnú hudby svetových parametrov

Open Jazz Fest na Zelenej vode je už etablovaným jazzovým festivalom. Tento rok počas dvoch dní 19. a 20. júla priniesol šesticu fantastických vystúpení. 

Prvý festivalový večer otvorila Sisa Feher & Septet KHI, ktorý tvoria prevažne českí hudobníci (Oskar Török, Štěpán Janoušek, Miroslav Hloucal, Jakub Kačic, Vojtěch Procházka, Miloš Klápště). Sisa sa postarala o krásny úvod festivalu, keď svojou hudbou v partii skvelých hudobníkov ukázala, prečo sa stala neodmysliteľnou súčasťou našej jazzovej špičky. Mňa osobne trochu zamrzel výhradne anglicky spievaný repertoár, keďže medzi moje najobľúbenejšie Sisine skladby patria práve tie, ktoré naspievala po slovensky (napríklad v spolupráci s Vladom Miklášom v projekte Bardo).

O predčasné vyvrcholenie prvého festivalového večera sa postaral  Alfredo Rodriguez z Kuby, ktorý so svojím triom vystúpil ako druhý v poradí. Alfredo nástupom v skladbe Dawn okamžite dostal publikum do pozitívnej nálady a začalo sa aj tancovať. Na pódiu hral na fantastickom krídle Yamaha CFX, ktoré na prvý večer festivalu zapožičal Marian Varhaník. Spolu s dvoma kubánskymi spoluhráčmi Michaelom Oliverom na bicích a Yarelom Hernandezom na base úžasne vyplnili celý priestor.

Na záver prvého večera vystúpil Ondřej Štveráček Space Project feat. Stewlocks. Stewlocks je beatboxer, rapper a breakdancer, ktorý sa narodil v Guyane a spojením so saxofonistom Ondřejom Štveráčkom priniesol na Zelenú vodu zaujímavú show, pri ktorej si prišlo na svoje aj mladšie publikum.

O úvod druhého festivalového večera sa postarali finalisti súťaže Jazz START UP Drahoslav Bango & Friends. Už ich úvodné rytmy inšpirované Michelom Camilom dvíhali publikum zo stoličiek a interpretácia latinských rytmov bola natoľko presvedčivá, že keď človek privrel oči, cítil na pódiu veľké latinské interpretačné esá. Drahoslav Bango je bez pochýb vynikajúci klavirista a skladateľ, rovnako famózni sú aj jeho spoluhráči Mattia Müller na bicích a Igor Bihary na basgitare a kontrabase. Publikum počas celého koncertu kapela nenechala na pochybách, že cenu z finále súťaže si odniesli zaslúžene, a že ich nový album, z ktorého tvorbu predstavili, stojí za vypočutie.

Latinskoamerické rytmy naplno na pódiu rozbalil aj vynikajúci basgitarista Štefan Pišta Bartuš so svojím nadupaným projektom S. P. Bartus & Brazil Jazz Unit. Dvojicu Bartušovcov (druhým z rodiny bol talentovaný klavirista Adam) dopĺňali fantastickí muzikanti z celého sveta. Marco Antonio da Costa pôvodom z brazílskeho Natalu bol v role gitaristu a speváka. Jeho gitarová interpretácia bola vyslovene brazílska, bez akéhokoľvek európskeho klišé. O rytmiku na perkusiách sa postaral Kubánec Nelson Williams Herrera, na bicích hral Harald Tanschek. Dychovú sekciu zabezpečili Nikolaus Holler na alt saxofóne a Jordi Roviró na trúbke. Kapela predstavila energickú kombináciu latinskoamerickej a klasickej hudby, ktorá išla naprieč žánrami a bavila publikum počas celej doby koncertu. 

Skupina festivalových technikov pracovala počas celého festivalu veľmi spoľahlivo a jednotlivé pauzy medzi koncertmi boli naozaj krátke. Až na headlinerku Kingu Głyk bolo potrebné počkať dlhšie, keďže jej kapela používala iné ozvučenie ako zvyšok kapiel (in-ear), no čakanie stálo za to. Už nástup, o ktorý sa postarali dvaja klávesáci, pôsobil veľkolepým dojmom. Keď sa k nim pripojila Kinga, nebolo pochýb o hlavnej hviezde festivalu. Repertoár jej koncertu pozostával zo skladieb z najnovšieho albumu Real Life, v ktorých dvadsaťsedemročná basgitaristka ponúkla niekoľko interpretačných polôh, od introvertných až po veľkolepé hudobné plochy. Občas sa do basových liniek zapájali jej spoluhráči, ale vždy bolo jasné, kedy sa o basový part stará Kinga Głyk. Predviedla majstrovstvo svetových parametrov a je neuveriteľné, že už v tomto aspoň pre jazzový svet mladom veku stála za tvorbou, ktorú predviedla na pódiu. 

Organizačne nie je festivalu čo vytknúť. Tibor Zelenay ho organizuje už roky a stále si zachováva vysokú profesionálnu aj organizačnú úroveň. Taktiež je dôležité vyzdvihnúť technikov a najmä zvukárov, ktorí fantasticky ozvučili všetky koncerty. Profesionálne moderovanie mal na starosti Roman Bomboš.

Príjemná atmosféra areálu na Zelenej vode, amfiteátrové sedenie pri stoloch so sviečkami, takmer žiadne čakanie pri stánkoch s občerstvením alebo možnosť ubytovania priamo v areáli len umocňujú fantastický dojem z koncertných vystúpení. Tento festival by si, podľa môjho názoru, zaslúžil aspoň dvakrát takú vysokú účasť, miesta na vychutnanie si hudby aj tancovanie pod pódiom bude stále dosť.

Open Jazz Fest 2024 podporil z verejených zdrojov Fond na podporu umenia.

text: Dušan Papp
foto: Marián Dvoran

Dušan Papp